Slovácko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Mapa Moravského Slovenska
Mapa Slovácka. Oblasť Slovácko - na základe dialektu (Východomoravská nářeční skupina, Slovácká podskupina)[1]
Slovácko bolo do začiatku 20. storočia v češtine, a zhruba do polovice 19. storočia nevhodne aj v slovenčine, aj synonymum slova Slovensko[2][3][4][5][6][7], pozri Slovensko (rozlišovacia stránka).

Slovácko (iné, skôr staršie názvy [české aj slovenské]: Moravské Slovensko/moravské Slovensko[8][9][10], Moravské Slovácko/moravské Slovácko[9]) je národopisná oblasť južnej Moravy juhovýchodne od Brna na hraniciach so Slovenskom. Jej obyvatelia sa nazývajú Slováci [11] alebo Moravskí Slováci[12].

Hranice[upraviť | upraviť zdroj]

Prirodzené hranice Slovácka tvorí na severe a severozápade pohorie Ždánický les a Chřiby, na juhovýchode hrebeň Bielych Karpát na moravsko-slovenskej hranici a na juhu tok rieky Dyje. Obsahuje okres Hodonín a okres Uherské Hradiště, zasahuje do okresu Zlín a okresu Břeclav. Delí sa na národopisné podoblasti Luhačovické Zálesí, Moravské Kopanice, Horňácko, Dolňácko, Podluží a Hanácké Slovácko. K Slovácku je po novom priradená aj oblasť Podpálaví v okolí Mikulova, kde došlo po druhej svetovej vojne k odsunu pôvodného prevažne nemecky hovoriaceho obyvateľstva a miestnych chorvátskych usadlíkov.

Dejiny a vzťah k dnešným Slovákom[upraviť | upraviť zdroj]

Dnešné Slovácko v 9. storočí pravdepodobne tvorilo politické jadro Veľkej Moravy. Potom jeho východná časť patrila do Uhorska, dnešná hranica vznikla až v 12. storočí. Ottův slovník naučný (začiatok 20. storočia) celé Slovácko ešte uvádza ako súčasť Slovenska (vtedy chápaného ako územie prevažne obývané Slovákmi). Aj Masarykův slovník naučný (1932) ešte uvádza moravských Slovákov explicitne ako súčasť Slovákov[13]. Rovnako napr. českí vedci F. Trávníček (Dialektologická mapa moravská s prílohou Moravská nářečí 1926) a Vážný (1935 a detto v jeho texte v Slovenskom náučnom slovníku 1932) zaraďovali slovácke nárečia pod slovenské nárečia, nie pod české nárečia[9][14]. Po druhej svetovej vojne sa už moravskí Slováci obyčajne uvádzajú ako súčasť českého národa.

Pokus o pripojenie Slovácka k Slovenskému štátu[upraviť | upraviť zdroj]

Podrobnejšie informácie o žiadosti združenia Národopisná Morava sú uvedené v článku Veľké Slovensko.

Schéma podoblastí Slovácka[upraviť | upraviť zdroj]

Členenie Slovácka prešlo za posledné storočie významným vývojom. Zmeny súviseli predovšetkým s rozvojom národopisných poznatkov. Rozdelenie na podoblasti je založené na odlišnostiach typu krajiny, bývalého spôsobu života, poľnohospodárstve, pôvodu obyvateľov, nárečí, ľudovej hudby, pôvodnej ľudovej architektúry a podobne. Významným prvkom sú kroje.

Dnes prevažuje nasledujúce členenie. Slovácko sa delí na 7 podoblastí vrátane Podpálaví. Podstatnú časť tvori Dolňácko, ktoré sa delí na 4 časti.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Mapa českých nářečí - Ústav pro jazyk český [online]. www.ujc.cas.cz, [cit. 2019-02-03]. Dostupné online.
  2. [1]
  3. [2]
  4. Pokroková revue, roč. 3. [s.l.] : [s.n.], 1907. 726 s. S. 402.
  5. M.M.M.: Slovácko či Slovensko. In: Světozor, roč. 2, 302-303 dostupné online
  6. slovácky. In: Historický slovník slovenského jazyka. 1. vyd. Zväzok V (R-rab — Š-švrkotať). Bratislava : Veda, 2000. 690 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0628-7.
  7. slovácký. In: Příruční slovník jazyka českého 1935-1957
  8. Slovácko. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. (Poznámka: Názov Slovácko je tu označený ako nesprávny- citát: „Slovácko, správne Moravské Slovensko…“)
  9. a b c KAMUSELLA, Tomasz; NOMACHI, Motoki; GIBSON, Catherine. The Palgrave Handbook of Slavic Languages, Identities and Borders. New York : Springer, 2016. 561 s. ISBN 978-1-137-34839-5. S. 149.
  10. Slovácko či moravské Slovensko?. Naše řeč, 1937, roč. 21, čís. 7, s. 203-204. Dostupné online [cit. 2019-02-05]. ISSN 2571-0893. (Poznámka: Text spomína kolísanie úzu v češtine medzi názvami Moravské Slovensko a Slovácko v 30. rokoch 20. storočia, pričom uvádza, že donedávna sa normálne rozlišovalo medzi moravským Slovenskom [t.j. Slováckom] a uhorským Slovenskom [t.j. vlastným Slovenskom])
  11. Slovák². In: Slovník slovenského jazyka. Ed. Štefan Peciar. 1. vyd. Zväzok IV. s – u. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1964. 760 s. Dostupné online. S. 119.
  12. MRUŠKOVIČ, Viliam. Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia. Martin : Matica slovenská, 2008. 517 s. ISBN 978-80-7090-858-7. S. 48.
  13. Slováci. In: Masarykův slovník naučný : lidová encyklopedie všeobecných vědomostí. Zväzok 6. R – S. Praha : Československý kompas, 1932. 1132 s. S. 702.
  14. slovenská jazyk. In: Slovenský náučný slovník : príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok III N – Ž. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 348 s. S. 190.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovácko

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]