Slovenská Ľupča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′56″S 19°16′33″V / 48,7655°S 19,2758°V / 48.7655; 19.2758
Slovenská Ľupča
obec
Slovenská Ľupča 16Slovakia2.JPG
Ľupčiansky hrad
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Horehronie
Nadmorská výška 373 m n. m.
Súradnice 48°45′56″S 19°16′33″V / 48,7655°S 19,2758°V / 48.7655; 19.2758
Rozloha 32,33 km² (3 233 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 238 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 100,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1250
Starosta Miroslav Macák[3] (SMER-SD, SMS)
PSČ 976 13
ŠÚJ 509001
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Nám. SNP 13
E-mailová adresa poslať email
Telefón 048/47 232 10
Fax 048/47 232 14
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Slovenská Ľupča
Webová stránka: slovenskalupca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slovenská Ľupča (maď. Zólyomlipcse, nem. Slowakisch Liptsch) je obec na Horehroní.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny, asi 10 km od Banskej Bystrice smerom na Brezno. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Hron, ktorá preteká údolím medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím. Jej územie zaberá 3 232 hektárov po obidvoch brehoch Hrona, pričom pravý breh spadá pod Národný park Nízke Tatry a ľavý pod CHKO Poľana. Nadmorská výška obce je v rozpätí od 370 m v obývanom území až do 699 m (okolité vrchy), centrum obce má nadmorskú výšku 378 m. Slovenská Ľupča je najväčšou dedinou v okrese Banská Bystrica

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o obci Slovenská Ľupča pochádzajú až od roku 1250. Bola založená na starej obchodnej ceste Via Magna, spájajúca mestá Budín (dnes Budapešť) a Krakov. Osada bola postavená okolo dvoch dôležitých budov: hradu (Ľupčiansky hrad) a kláštora. V roku 1340 Karol I. povýšil osadu na mesto. Slovenská Ľupča stratila mestský charakter v 19. storočí.

Obec bola počas druhej svetovej vojny oslobodená 23. marca 1945 sovietskymi a rumunskými jednotkami.[4] Vývoj dediny v 20. storočí dospel k postaveniu veľkej farmaceutickej továrne Biotika, ktorej výstavba bola dokončená v roku 1953 a stojí neďaleko dediny (v oblasti Príboj) spolu s inými priemyselnými stavbami, ako Messer, Confal alebo Brenntag.

Medzi ďalšie pamätihodnosti Slovenskej Ľupče patrí aj morový stĺp postavený v 18. storočí na poďakovanie Panne Márie za ukončenie smrteľného vypuknutia moru. Nachádza sa pred Farským kostolom Najsvätejšej Trojice (katolícky kostol). Okrem tohto kostola sa v dedina nachádza ešte jeden - protestantský (evanjelický) kostol.

Na západnej strane intravilánu obce, medzi ulicami Dolnou a Ľupčianskou a potokom Ľupčica sa na ploche približne 2,6 ha nachádzajú ruiny kláštora. Na mieste pôvodného kláštora (kapucínsky františkánsky) je archeologický park Kláštorisko. Kláštor pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1263.[5] Na mieste sa dnes nachádza lapidárium.[6] Bol tu pochovaný podporovateľ kláštora Magister Donč v 14. storočí. Kláštor bol opustený v 17. storočí.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská Ľupča má 3 235 obyvateľov (2014): 97,7% obyvateľov tvoria Slováci, 1,3% tvoria Rómovia.

Z náboženského hľadiska: 58,6% sú Rímskokatolíci, 20% sú Evanjelici / Lutheráni a 11,4% ľudí sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinou prechádza potok Ľupčica, ktorý ústi do Hrona južne od obce (okrem Slovenskej Ľupče prechádza obcami Baláže a Priechod). Priemyselnou časťou Slovenskej Ľupče - Príboj - preteká rieka Istebník z obce Priechod, ktorá sa na južnej časti Slovenskej Ľupče vlieva do Hrona. K dedine sa pripisuje aj rieka Driekyňa.

Obec Slovenská Ľupča má 4 mini-oblasti - Pod Zámkom, Majer, Príboj (priemyselná oblasť) a Driekyňa (chránená + poľnohospodárska) - a jedno sídlisko - Juhovýchod. Oblasť mimo týchto mini-oblastí sa považuje za centrum obce.

Pri obci sa nachádza množstvo vrchov patriacich do Národného parku Nízke Tatry (zo severu) a do Chránenej krajinnej oblasti Poľana (z juhu). Príkladom je napríklad Mackov bok, Šupín alebo neďaleká Dúbravka. Najvyššia nadmorská výška v obci je 699 m n. m. V obci sa nachádza prírodná pamiatka, a to Ľupčiansky skalný hríb v nadmorskej výške 432 m n. m. Od roku 1979 je oblasť v okolí skalného hríbu chránenou prírodnou rezerváciou patriacou pod NAPANT.[7]

Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ľupčiansky hrad, prvýkrát doložený v roku 1250, vznikol na mieste staršieho hradiska po vpáde Mongolov ako kráľovský hrad. Pobýval tu panovník Belo IV. V neskoršom období bol majetkom viacerých významných uhorských magnátov, ako Matúša Čáka či Magistra Donča. Významnou prestavbou prešiel hrad v období po roku 1600, kedy bol v majetku Séčiovcov. V tejto etape bolo ranobarokovo upravené nádvorie horného hradu s arkádovou chodbou a vznikla kaplnka hradu. V nepokojnom 17. storočí hrad často menil majiteľov a bol viackrát vyrabovaný. Od roku 1886 tu fungoval výchovný ústav a neskôr sirotinec. Od roku 2002 patrí hrad Železiarňam Podbrezová a prebieha postupná obnova komplexu.[8]
  • Rímskokatolícky kostol Najsvätejšej Trojice, trojloďová gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z obdobia po roku 1370. Nachádza sa v ohradenom areáli uprostred obce. Kostol prešiel neskorogotickou prestavbou v roku 1470, kedy bolo presbytérium nanovo zaklenuté krížovou klenbou. Z gotických detailov sa v kostole zachovali okná s kamennými kružbami, krížová klenba so zdobenými konzolami a svorníkmi a tiež neskorogotické pastofórium. Ďalšia výrazná úprava sa uskutočnila v roku 1575 za Pavla Rubigalla, ktorý kostol upravil na renesančné trojlodie. Okolo roku 1618 vznikla na severnej strane kostola prístavba pohrebnej kaplnky Tribellovcov. Kostol ostal počas reformácie takmer dvesto rokov evanjelický.[9]
  • Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravouhlym uzáverom presbytéria a vežou tvoriacou súčasť hmoty kostola z roku 1874. V interiéri sa nachádza oltárny obraz Žehnajúci Kristus od J. B. Klemensa.[10] Hlavnej fasáde dominuje rizalit prechádzajúci do hmoty veže. Polia fasády sú členené pilastrami a oblúčkovým vlysom. Portál je riešený ako ústupkový. Na veži sa nachádza zdvojené neorománske okno a hodinový ciferník, ukončená je ihlancovou helmicou.
  • Barokový mariánsky stĺp so sochami Immaculaty, sv. Gabriela a sv. Michala, sv. Rafaela a piatich putti z roku 1719.[11]

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Slovenská Ľupča každý rok organizuje Turičný jarmok v období Turíc (Letníc). Táto udalosť trvá jeden víkend v máji. Počas tejto udalosti sú v okolí Námestia SNP stánky s rôznymi predmetmi (najmä historickými) na predaj. Zároveň nechýba mnoho stánkov s jedlom - napríklad guláš. Nechýbajú ani zábavné atrakcie pre deti a mládež.[12]

V Slovenskej Ľupči sa odohráva medzinárodný tenisový turnaj Pepas Cup U16 / Pepas Family Cup, ktorý organizuje Tenisové centrum PEPAS s tenisovou asociáciou Tennis Europe.[13]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Pôsobili tu[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Sedemdesiatjeden rokov slobody. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 1. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  5. MOSNÝ, Peter. Sprievodca ľupčianskymi pamiatkami. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 3. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  6. DOBIŠOVÁ, Ivona. Lapidárium na našom Kláštorisku. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 3. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  7. uzemia.enviroportal.sk [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  8. Slovenská Ľupča [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Slovenská Ľupča [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
  10. Slovenská Ľupča - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  11. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  12. www.slovenskalupca.sk [online]. www.slovenskalupca.sk, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  13. te.tournamentsoftware.com [online]. te.tournamentsoftware.com, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]