Slovenská Ľupča

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°45′56″S 19°16′33″V / 48,7655°S 19,2758°V / 48.7655; 19.2758
Slovenská Ľupča
obec
Slovenská Ľupča3.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Banskobystrický kraj
Okres Banská Bystrica
Región Horehronie
Nadmorská výška 373 m n. m.
Súradnice 48°45′56″S 19°16′33″V / 48,7655°S 19,2758°V / 48.7655; 19.2758
Rozloha 32,33 km² (3 233 ha) [1]
Obyvateľstvo 3 238 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 100,15 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1250
Starosta Miroslav Macák[3] (SMER-SD, SMS)
PSČ 976 13
ŠÚJ 509001
EČV BB
Tel. predvoľba +421-48
Adresa obecného
úradu
Nám. SNP 13
E-mailová adresa poslať email
Telefón 048/47 232 10
Fax 048/47 232 14
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Banskobystrického kraja.
Wikimedia Commons: Slovenská Ľupča
Webová stránka: slovenskalupca.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Slovenská Ľupča (maď. Zólyomlipcse, nem. Slowakisch Liptsch) je obec na Horehroní. Obec leží v severovýchodnej časti Zvolenskej kotliny, asi 10 km od Banskej Bystrice smerom na Brezno. Rozprestiera sa na pravom brehu rieky Hron, ktorá preteká údolím medzi Nízkymi Tatrami a Slovenským rudohorím. Jej územie zaberá 3 232 hektárov po obidvoch brehoch Hrona, pričom pravý breh spadá pod Národný park Nízke Tatry a ľavý pod CHKO Poľana. Nadmorská výška obce je v rozpätí od 370 m v obývanom území až do 699 m (okolité vrchy), centrum obce má nadmorskú výšku 378 m. Slovenská Ľupča je najväčšou dedinou v okrese Banská Bystrica

História[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé písomné zmienky o obci Slovenská Ľupča pochádzajú až od roku 1250. Bola založená na starej obchodnej ceste Via Magna, spájajúca mestá Budín (dnes Budapešť) a Krakov. Osada bola postavená okolo dvoch dôležitých budov: hradu (Ľupčiansky hrad) a kláštora. V roku 1340 Karol I. povýšil osadu na mesto. Slovenská Ľupča stratila mestský charakter v 19. storočí.

Obec bola počas druhej svetovej vojny oslobodená 23. marca 1945 sovietskymi a rumunskými jednotkami.[4] Vývoj dediny v 20. storočí dospel k postaveniu veľkej farmaceutickej továrne Biotika, ktorej výstavba bola dokončená v roku 1953 a stojí neďaleko dediny (v oblasti Príboj) spolu s inými priemyselnými stavbami, ako Messer, Confal alebo Brenntag.

Medzi ďalšie pamätihodnosti Slovenskej Ľupče patrí aj morový stĺp postavený v 18. storočí na poďakovanie Panne Márie za ukončenie smrteľného vypuknutia moru. Nachádza sa pred Farským kostolom Najsvätejšej Trojice (katolícky kostol). Okrem tohto kostola sa v dedina nachádza ešte jeden - protestantský (evanjelický) kostol.

Na západnej strane intravilánu obce, medzi ulicami Dolnou a Ľupčianskou a potokom Ľupčica sa na ploche približne 2,6 ha nachádzajú ruiny kláštora. Na mieste pôvodného kláštora (kapucínsky františkánsky) je archeologický park Kláštorisko. Kláštor pochádza pravdepodobne z polovice 13. storočia. Najstaršia písomná zmienka o kláštore pochádza z roku 1263.[5] Na mieste sa dnes nachádza lapidárium.[6] Bol tu pochovaný podporovateľ kláštora Magister Donč v 14. storočí. Kláštor bol opustený v 17. storočí.

Udalosti[upraviť | upraviť zdroj]

Obec Slovenská Ľupča každý rok organizuje Turičný jarmok v období Turíc (Letníc). Táto udalosť trvá jeden víkend v máji. Počas tejto udalosti sú v okolí Námestia SNP stánky s rôznymi predmetmi (najmä historickými) na predaj. Zároveň nechýba mnoho stánkov s jedlom - napríklad guláš. Nechýbajú ani zábavné atrakcie pre deti a mládež.[7]

V Slovenskej Ľupči sa odohráva medzinárodný tenisový turnaj Pepas Cup U16 / Pepas Family Cup, ktorý organizuje Tenisové centrum PEPAS s tenisovou asociáciou Tennis Europe.[8]

Demografia[upraviť | upraviť zdroj]

Slovenská Ľupča má 3 235 obyvateľov (2014): 97,7% obyvateľov tvoria Slováci, 1,3% tvoria Rómovia.

Z náboženského hľadiska: 58,6% sú Rímskokatolíci, 20% sú Evanjelici / Lutheráni a 11,4% ľudí sa nehlási k žiadnemu náboženstvu.

Geografia[upraviť | upraviť zdroj]

Dedinou prechádza potok Ľupčica, ktorý ústi do Hrona južne od obce (okrem Slovenskej Ľupče prechádza obcami Baláže a Priechod). Priemyselnou časťou Slovenskej Ľupče - Príboj - preteká rieka Istebník z obce Priechod, ktorá sa na južnej časti Slovenskej Ľupče vlieva do Hrona. K dedine sa pripisuje aj rieka Driekyňa.

Obec Slovenská Ľupča má 4 mini-oblasti - Pod Zámkom, Majer, Príboj (priemyselná oblasť) a Driekyňa (chránená + poľnohospodárska) - a jedno sídlisko - Juhovýchod. Oblasť mimo týchto mini-oblastí sa považuje za centrum obce.

Pri obci sa nachádza množstvo vrchov patriacich do Národného parku Nízke Tatry (zo severu) a do Chránenej krajinnej oblasti Poľana (z juhu). Príkladom je napríklad Mackov bok, Šupín alebo neďaleká Dúbravka. Najvyššia nadmorská výška v obci je 699 m n. m. V obci sa nachádza prírodná pamiatka, a to Ľupčiansky skalný hríb v nadmorskej výške 432 m n. m. Od roku 1979 je oblasť v okolí skalného hríbu chránenou prírodnou rezerváciou patriacou pod NAPANT.[9]

Partnerské obce[upraviť | upraviť zdroj]

Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Sedemdesiatjeden rokov slobody. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 1. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  5. MOSNÝ, Peter. Sprievodca ľupčianskymi pamiatkami. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 3. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  6. DOBIŠOVÁ, Ivona. Lapidárium na našom Kláštorisku. Ľupčianske zvesti, 03 2016, roč. 18, čís. 2, s. 3. Dostupné online [cit. 2016-05-10]. ISSN 1338–8606.
  7. www.slovenskalupca.sk [online]. www.slovenskalupca.sk, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  8. te.tournamentsoftware.com [online]. te.tournamentsoftware.com, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.
  9. uzemia.enviroportal.sk [online]. uzemia.enviroportal.sk, [cit. 2017-01-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]