Slovenská národná galéria

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenská národná galéria, moderná prístavba z rokov 1969-1977

Slovenská národná galéria, skrátene SNG, je vrcholná slovenská štátna umeleckohistorická, zberateľská, vedeckovýskumná a kultúrno-výchovná inštitúcia. Sídli v Bratislave.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Počas existencie 1. slovenskej republiky bola v roku 1943 založená v Bratislave Slovenská galéria.[1] Slovenská národná galéria však vznikla až po vojne a komunistickom februárovom prevrate v roku 1948 zákonom Slovenskej národnej rady č. 24 z 29. júla 1948. Vznik presadzoval predovšetkým komunistický básnik, novinár a spisovateľ Laco Novomeský, v tom čase povereník pre školstvo, vedu a umenie. Vedením galérie bolo najprv poverené šesťčlenné kuratórium (Vladimír Wagner - riaditeľ kuratória, Miloš Jurkovič - riaditeľ Slovenského múzea, Ján Mudroch - od roku 1950 rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, Jozef Kostka, Milan Škorupa, J. Dubnický - člen ex offo a Alžbeta Günterová-Mayerová). Prvé zasadnutie kuratória sa konalo 7. januára 1949.[2] Prvou výstavou bola v roku 1949 "Výstava obrazov starých majstrov zo zbierok SNG", ktorej komisárky boli Günterová-Mayerová a Ľudmila Kraskovská. Bola to putovná výstava reinštalovaná v Partizánskom, Martine a Košiciach.[2] V nasledujúcom období až do roku 1970 galériu viedol ako riaditeľ Karol Vaculík.

Sídlo[upraviť | upraviť zdroj]

14. februára 1950 začala svoju činnosť kancelária SNG (úradovňa). Bol to ústav s dvoma administratívnymi zamestnancami v dvoch miestnostiach so základným inventárom asi 500 kníh (väčšinou dar Univerzitnej knižnice) a asi 500 umeleckých diel, ktoré boli prevzaté zo Slovenského múzea a z bývalého Povereníctva školstva, vied a umení.[3]

Slovenskú národnú galériu v súčasnosti tvorí komplex budov pozostávajúci najmä z tzv. Vodných kasární a novej čelnej prístavby. Vodné kasárne boli postavené ako štvorcová štvorkrídlová baroková rezidencia bývalej mestskej polície na dunajskom nábreží v rokoch 17591763 podľa návrhu architektov G. B. Martinelliho a F. A. Hillebrandta. V roku 1940/1941 bolo pri úprave nábrežia zbúrané predné krídlo Vodných kasární. Vodné kasárne boli pôvodne adaptované pre Slovenskú národnú galériu v rokoch 19501955 (oficiálne sídlo SNG od roku 1950), neskôr zrekonštruované a doplnené o modernú (kontroverznú) prístavbu v rokoch 1969 – 1977 podľa návrhu architekta Vladimíra Dedečka.

Aktuálne dianie[upraviť | upraviť zdroj]

V januári 2014 bolo oznámené, že toho roku bude vstupné do galérie zadarmo vďaka sponzorstvu J & T BANKY. Dohoda s finančnou inštitúciou počíta so sumou 60-tisíc €, ktoré vyzbierala galéria počas roka 2012 na vstupnom od 80-tisíc návštevníkov. V roku 2012 mala galéria zisk necelých 8-tisíc €.[4]

Rekonštrukcia 2016[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici januára 2016 začne rekonštrukcia, modernizácia a dostavba budovy SNG. Cena projektu je stanovená na 45,6 mil. € a ukončený by mal byť v roku 2018. Podľa TASR má byť „opravené premostenie SNG, knižnica, amfiteáter, administratívna budova, historická budova Vodných kasární, ktorá má štatút národnej kultúrnej pamiatky. Pribudne novostavba depozitárneho domu, obnoví sa nádvorie, hospodársky dvor, spojovacia ulička aj chodníky.“[5]

Zbierky[upraviť | upraviť zdroj]

Riaditelia SNG[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ĎURKOVSKÁ. Kultúra ako jedna z dimenzií spoločenského života v Slovenskej republike v rokoch 1939 – 1945, In Sokolovič Život v Slovenskej republike. Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov IX [online]. UPN, 2010, [cit. 2016-11-15]. S. 248. Dostupné online.
  2. a b c 2011.sng.sk [online]. 2011.sng.sk, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.
  3. História SNG. www.sng.sk. Dostupné online [cit. 2016-11-15].
  4. NÉMETH, Jana. Slovenská národná galéria bude celý rok zadarmo [online]. Petit Press, 2014-01-09, [cit. 2014-01-11]. Dostupné online.
  5. Rekonštrukcia SNG by sa mala začať už na budúci týždeň [online]. TASR, 2016-01-14, [cit. 2016-01-14]. Dostupné online.
  6. BAUEROVÁ, Zuzana. Dizertačná práca [online]. Masarykova univerzita, Filosofická fakulta, Seminář dějin umění, 2009, [cit. 2016-11-15]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Súradnice: 48°08′24″S 17°06′31″V / 48,140107°S 17,108626°V / 48.140107; 17.108626