Slovenská televízia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovenská televízia
krajina Flag of Slovakia.svg Slovensko
typ verejnoprávna
riaditeľ Václav Mika
premiéra 1956 - Česko-slovenská televízia - Televízne štúdio Bratislava (od 1990 Slovenská televízia)
1. júl 1991 - Slovenská televízia
program plnoformátová
príjem satelit, kábel, terestriál, IPTV, internet

Slovenská televízia (STV) je organizačná zložka Rozhlasu a televízie Slovenska, ktorá poskytuje službu verejnosti v oblasti televízneho vysielania.

V minulosti pôsobila ako samostatná inštitúcia, ktorá vznikla 1. júla 1991 zákonom Slovenskej národnej rady. Názov Slovenská televízia však už predtým od apríla 1990 niesla zložka Česko-slovenskej televízie (teda nie samostatný podnik) zodpovedná za vysielanie na Slovensku, ktorá sa do apríla 1990 volala Československá televízia v Slovenskej socialistickej republike (pôvodne v roku 1956 sa volala Televízne štúdio Bratislava). 1. januára 1993 Slovenská televízia prebrala vysielanie dovtedajšieho prvého okruhu bývalej Česko-slovenskej televízie. Samostatná Slovenská televízia zanikla k 31.12.2010.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Výšková budova STV v Mlynskej doline
Prenosové vozidlo STV v Košiciach

Začiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Pravidelné vysielanie z bratislavského televízneho štúdia začalo 3. novembra 1956. Televízni pracovníci mali v tom čase k dispozícii trojkamerový prenosový voz, provizórnu hlásateľňu, neskôr bola prebudovaná na miniatúrne štúdio, dve kamery a filmový snímač. Hlavným programom prvého televízneho vysielania bol prenos zo slávnosti v bratislavskom PKO. Réžiu prvého programu mal J. Mazanec, vysielania J. Rehák, hlásateľkou bola Hilda Michalíková. Skupinu kameramanov viedol E. Rožňovec. V čase prvého vysielania bolo na Slovensku približne iba 500 televízorov. Najprv sa vysielalo dvakrát týždenne, v stredu a v sobotu, od 3. novembra 1957 každý deň okrem pondelka.

Od roku 1968[upraviť | upraviť zdroj]

V počiatočnom období rozvoja televízie sa museli pracovníci vysporiadať aj s ideologickými problémami. Vyžadovalo sa od nich uprednostňovanie politických obsahov o úspechoch socializmu a o ideálnom socialistickom občanovi. Okolo roku 1968 nastalo určité kultúrne i umelecké uvoľnenie. Umožňovalo nakrúcať adaptácie diel západných autorov, ktoré však bolo čoskoro zabrzdené, no televízia aj tak mala zásluhu na šírení myšlienok Pražskej jari. Po vpáde vojsk Varšavskej zmluvy sa situácia zdramatizovala, televízne štúdiá boli obsadené a vysielanie bolo prerušené. Opäť nastala tvrdá cenzúra. Televízia bola po príchode vojsk Varšavskej zmluvy odsúdená ako prozápadná a antikomunistická, čo malo dopad na prepúšťanie pracovníkov. Diela zahraničných autorov boli odsudzované, ideológovia viac preferovali divácky neúspešné a nezaujímavé inscenácie historických udalostí politického významu.

Po revolúcii v roku 1989[upraviť | upraviť zdroj]

Počas nežnej revolúcie sa potvrdila úloha televízie ako nosného informačného média. Od 22. novembra 1989 prinášala Česko-slovenská televízia priame prenosy z Václavského námestia v Prahe a rôzne diskusné bloky s práve sa rodiacim hnutím za demokraciu. Na televízne obrazovky sa dostávali necenzurované zábery a komentáre, ktoré prispeli k pádu totalitného režimu, pretože informovali verejnosť objektívne a rýchlo. Od 4. septembra 1990 došlo k zmene koncepcie televízie: federálnym kanálom zostal len dovtedajší 1. program – F1, zatiaľ čo 2. program sa rozdelil na dva samostatné vysielacie okruhy: ČTV pre Česko a S1 pre Slovensko (druhý program však bol už od svojho vzniku koncipovaný ako národný a teda odlišný pre Česko a pre Slovensko). Zároveň vznikol tretí program ČST OK3, ktorý začal vysielať na frekvenicach sovietskej televízie v ČSSR,[1] na Slovensku o rok neskôr nahradený stanicou TA 3.

Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky[upraviť | upraviť zdroj]

Od 1. januára 1993 začala vysielať Slovenská televízia na dvoch programoch pre celé územie SR. Dovtedy sa na vysielaní dvoch programov Československej televízie podieľala približne jednou tretinou. Zložitý spoločenský a politický vývoj zasiahol aj do fungovania tejto inštitúcie. Za dvanásť rokov sa v Slovenskej televízii vystriedalo 13 manažmentov. Do viac ako stopercentného nárastu výroby zasiahlo tiež výrazné zvyšovanie cien materiálových, technologických a energetických vstupov, ako aj zvyšovanie nákladov na vysielanie Slovenskej televízie, na údržbu a správu jej archívov.

Nový začiatok a ďalší vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2004, keď bol generálnym riaditeľom Richard Rybníček sa uskutočnila zmena grafiky a kompletná zmena vysielacej štruktúry. Začal sa takzvaný "nový začiatok" STV. Ľudia majú dodnes rôzne názory na túto udalosť, pretože mnohým prekáža presýtenosť programu americkými filmami, ale aj veľmi obmedzený počet vlastných produkcií, teda seriálov a filmov[chýba zdroj].

V roku 2008 8. augusta o 14:00 bol spustený zároveň so začiatkom Olympijských hier 2008 v Pekingu nový verejnoprávny športový kanál Trojka.

Od 1. januára 2011 sa začlenila pod Rozhlas a televíziu Slovenska.

Generálni riaditelia[upraviť | upraviť zdroj]

Generálneho riaditeľa volila Národná rada Slovenskej republiky na funkčné obdobie štyroch rokov, neskôr Rada STV na funkčné obdobie piatich rokov.[2] Nikto z generálnych riaditeľov STV nedokončil svoje funkčné obdobie.[3]

Generálni riaditelia samostatnej Slovenskej televízie[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: [4]

Meno Začiatok funkčného obdobia Odchod z funkcie Poznámka
Rudolf Šimko 1. jún 1991 31. marec 1992
Marián Kleis 1. apríl 1992 30. september 1992
Peter Malec 1. október 1992 19. november 1993
Miroslav Majoroš 18. november 1993 16. február 1994
Ivan Stadtrucker 17. február 1994 18. december 1994
Jozef Darmo 19. december 1994 19. december 1996
Igor Kubiš 20. december 1996 11. november 1998
Štefan Dlugolinský 12. november 1998 19. november 1998
Milan Materák 19. november 1998 19. august 2002
Jozef Filo a Jozef Mračna 20. august 2002 15. január 2003
Richard Rybníček 15. január 2003 10. júl 2006
Branislav Záhradník 11. júl 2006 14. november 2006
Ľubor Košút 11. júl 2006 11. december 2006
Radim Hreha 11. december 2006 11. december 2007
Jozef Mračna 17. december 2007 16. apríl 2008
Štefan Nižňanský 16. apríl 2008 31. december 2010

Kanály Slovenskej televízie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Jednotka (STV)
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dvojka (STV)


Slovenská televízia vysiela na dvoch okruhoch - prvý okruh „Jednotka“ druhý okruh „Dvojka“ . Pôvodne názvy kanálov „Jednotka“ a „Dvojka“ pri vzniku televízie roku 1993 bol STV 1 a STV 2. Zmenilo sa to roku 2004 po nástupe Richarda Rybníčka do funkcie generálneho riaditeľa. V období rokov 2008-2011 vysielala aj športová Trojka.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Vysílání sovětské televize v bývalé ČSSR
  2. O post šéfa STV zatiaľ záujem nie je
  3. Jarjabek: Akýkoľvek riaditeľ RTVS bude opozíciou oponovaný
  4. Riaditelia Slovenskej televízie

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]