Slovenské Pravno
| Slovenské Pravno | |
| obec | |
 Kostol Všetkých svätých
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Turčianske Teplice |
| Región | Turiec |
| Vodný tok | Briešťanka |
| Nadmorská výška | 505 m n. m. |
| Súradnice | 48°54′32″S 18°45′33″V / 48,9089°S 18,7593°V |
| Rozloha | 17,17 km² (1 717 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 887 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 51,66 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1113 |
| Starosta | Pavol Grusmann[3] (nezávislý) |
| PSČ | 038 22 |
| ŠÚJ | 512621 |
| EČV (do r. 2022) | TR |
| Tel. predvoľba | +421-43 |
| Adresa obecného úradu |
Obecný úrad Slov. Pravno Slovenské Pravno 123 038 22 |
| E-mailová adresa | poslať email |
| Telefón | 496 21 39 |
| Fax | 496 21 39 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Slovenské Pravno | |
| Webová stránka: obecslovenskepravno.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Slovenské Pravno je obec na Slovensku v regióne Turiec v okrese Turčianske Teplice.
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Obec sa nachádza v južnej časti Turčianskej kotliny pod východnými svahmi pohoria Žiar, po oboch stranách rieky Briešťanky. Obcou prechádza cesta II/519, ktorá spája Turiec s Hornou Nitrou. Od okresného mesta Turčianske Teplice je vzdialená približne 10 km severozápadne. Stred obce leží v nadmorskej výške 505 m n. m., kataster 452-752 m n.m. Miestne časti sú Mokraď, Priehrady a Štiepnica[4].
Príroda[upraviť | upraviť zdroj]
Okolie obce tvoria polia, lúky a lesy pohoria Žiar. V lesných porastoch prevládajú smrečiny a borovice, z menšej časti porasty jedle bielej. Najvyššie hrebene Žiaru pokrývajú bučiny. V lesoch nájdeme porasty čučoriedok a brusníc a vresu. Na slnečných miestach je charakteristická nepôvodná lupina. V lesoch žijú rysy, medvede a množstvo iných živočíchov[5].
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Jednou z podmienok pre vznik obce Slovenské Pravno bol horský priechod cez pohorie Žiar - hlavná cesta z Nitrianskeho Pravna cez Vyšehradné do Rudna a ďalej do Turčianskej kotliny aj cez Slov. Pravno. Na túto cestu sa práve v Slovenskom Pravne napájala odbočka cez Brieštie a Hadvigu do Kľačna. Preto v Slovenskom Pravne vznikli už v dobe rímskej až dve významnejšie sídliská - lokality Lamošova prašnica a Sokolský jarok. Okolo r. 1000 tu pravdepodobne vzniklo staroslovenské drevené opevnenie v lokalite Šiance, kde pravdepodobne v časoch tatárskeho vpádu už existoval murovaný hrad.[5]
V roku 1113 sa obec prvý raz spomína ako Prauna na Zoborskej listine[6], neskôr v roku 1275 ako Prona, 1293 Prouna, 1453 Prona Sclavonicalis, 1514 Thothprona a 1736 ako Tót Prona alebo Slowenske Prawno[4].
Výhodná poloha na starej ceste z Ponitria na Liptov a Oravu (s pokračovaním do Poľska) podporovala obchod a remeslá. V obci boli zastúpené cechy hrnčiarov, pláteníkov, krajčírov, kováčov, čižmárov, remenárov a súkenníkov. V 16. storočí tadiaľto viedla poštová cesta Magna via z Bratislavy do Košíc, ktorú založil v rokoch 1552 – 1553 Matej Taxis. Význam obce tým výrazne vzrástol, čo dokladá udelenie trhového práva v roku 1655, existencia školy, ale aj mlynov, pálenice, pivovaru a neskôr aj tlačiarne Ferdinanda Kohna (v rokoch 1908 – 1912).
V roku 1882 v obci vzniklo slovenské ochotnícke divadlo a v roku 1923 bola postavená Sokolovňa, v ktorej bolo zriadené kino.
Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Vývoj počtu obyvateľov od roku 1825 po súčasnosť vyjadruje nasledovný graf[5][4]:
| Počet obyvateľov podľa pohlavia (2004) | ||||
|---|---|---|---|---|
| Ženy | 481 | |||
| Ženy (predproduktívny vek) | 155 | |||
| Ženy (produktívny vek) | 279 | |||
| Ženy (poproduktívny vek) | 47 | |||
| Muži | 471 | |||
| Muži (produktívny vek) | 320 | |||
| Muži (poproduktívny vek) | 151 | |||
| z celkového počtu 952 obyvateľov | ||||
Kultúra a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]
Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
- Rokokový kaštieľ z roku 1754 postavený miestnym zemianskym rodom Prónayovcov na renesančných základoch staršej kúrie z roku 1630 patriacej rodu Amadeovcov.[7] Z architektonického hľadiska ide o blokovú dvojpodlažnú stavbu s mansardovou strechou a predstavaným rizalitom. Fasáda je zdobená štukovou ornamentikou, na prízemí horizontálnou rustikou. V interiéri je stavba delená priechodzou stredovou chodbou. Na prízemí sú miestnosti zaklenuté valenou klenbou s podkasanými lunetami, na poschodí pruskou klenbou.[8]
-
Kaštieľ Prónayovcov -
- Rímskokatolícky kostol Všetkých svätých, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z obdobia okolo roku 1270.[9] Nachádza sa vo vyvýšenej polohe uprostred obce v opevnenom areáli. Vybudovala ho pravdepodobne stavebná huta pôsobiaca pri kláštore premonštrátov v Kláštore pod Znievom. V 15. storočí bol doplnený o nové presbytérium, ktoré nahradilo pôvodný pravouhlý záver. Veža pochádza z prvej polovice 17. storočia, v tomto období bola nanovo zaklenutá aj loď, valenou klenbou s lunetami. Barokovo bol upravený v 18. storočí, kedy vznikla baroková helmica veže s laternou. V interiéri sa nachádza gotická socha Piety z obdobia okolo roku 1520.[10] Kostol má hladké fasády.
-
Kostol Všetkých svätých -
-
-
Pôvodné opevnenie kostola -
- Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežami tvoriacimi súčasť jej hmoty z roku 1886. Fasáde kostola dominuje zuborez pod korunnou rímsou, veže sú ukončené ihlancovými helmicami. Pri kostole sa nachádza samostatne stojaca murovaná zvonica na štvorcovom pôdoryse so stanovou strechou. Nárožia zvonice sú dekorované kvádrovaním a pilastrami, portál je riešený ako lomený oblúk.
-
Evanjelický kostol -
-
-
Zvonica evanjelického kostola
.jpg)
- Záhradný pavilón zrubového typu s pavlačou vystavaný na renesančnom základe koncom 18. storočia, doplnený ľudovými maľbami z roku 1792. Dnes sa pavilón nachádza v Múzeu slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch.[11]
- Renesančná kúria, jednopodlažná dvojtraktová bloková stavba s manzardovou strechou zo 17. storočia. Objekt bol upravovaný v 19. storočí. Na strane orientovanej do dvora sa nachádza priebežné stĺporadie. Interiér je zaklenutý valenou klenbou s lunetami a zrkadlovou klenbou.[12]
-
Pavilón v martinskom skanzene -
Rokoková výmaľba interiéru -
Výmaľba stropu -
Renesančná kúria
Občianska vybavenosť[upraviť | upraviť zdroj]
V obci sa nachádza základná škola s telocvičňou, materská škola, knižnica, pošta, zdravotné stredisko, futbalové ihrisko a viaceré súkromné podniky. Obec je napojená na vodovod a je plynofikovaná. Zastavujú tu diaľkové autobusy.
Osobnosti obce[upraviť | upraviť zdroj]
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Eliáš Láni (* 1570 – † 1618), básnik, náboženský spisovateľ a evanjelický cirkevný hodnostár
- Daniel Hadik (* ? – † ?), evanjelický kňaz, rektor
- Ján Dérer (* 1847 – † 1904), pedagóg, publicista a evanjelický kňaz
- Ján Alojz Wagner (* 1864 – † 1930), prírodovedec a publicista
- Viliam Pauliny (* 1877 – † 1945), verejný činiteľ, politik a bankár
- Bohumil Chorvát (* 1878 – † 1943), elektrotechnický inžinier a verejný činiteľ
- Michal Chorvát (* 1910 – † 1982), spisovateľ, literárny vedec, politik a prekladateľ
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ a b c KOLEKTÍV AUTOROV SAV. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku. Bratislava : Veda, 1978. 71-114-78.
- ↑ a b c CHORVÁTH, Michal a kol.. Slovenské Pravno a okolie. II.. vyd. Slovenské Pravno : Obecný úrad v Slovenskom Pravne, 1994. ISBN 80-900445-6-5.
- ↑ História obce [online]. Slovenské Pravno: Obecný úrad, [cit. 2020-05-29]. Dostupné online. Archivované 2016-04-04 z originálu.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ MILAN FABIAN A KOLEKTÍV. Turiec. Martin : Osveta n. p., 1977. 70-065-77. Kapitola Národohistorické a umelecké pamiatky Turca.
- ↑ Slovenské Pravno [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Slovenské Pravno
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Obnova.sk, fotografie miestnej kúrie
- Hrady, zámky, kaštiele Archivované 2016-11-16 na Wayback Machine, profil Prónayovského kaštieľa
- Apsida.sk- profil stredovekého kostola
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]