Slovenské novinárstvo v čase prvých latinských, nemeckých a maďarských novín

Počiatky novín v latinčine na Slovensku

Prvé noviny na Slovensku (a v Uhorsku)

Bolo to až v období Františka Rákociho II., kedy sa periodická tlač účinne využívala vo veľkom zápase uhorských stavov a prostého ľudu s habsburskou dynastiou. S menom tohto vodcu protihabsburského odboja sa spája aj založenie najstarších novín, vychádzajúcich na slovenskom území. V treťom roku boja povstalcov (1705) vyšlo prvé číslo Mercurius Hungaricus, ktoré bolo hneď v nasledujúcom čísle premenované na Mercurius Veridicus ex Hungaria (Pravdomluvný posol z Uhorska). Ich uverejnenie znamená nie začiatok, ale dovŕšenie propagandy pomocou tlače, ktorú František Rákoci a jeho spolupracovníci začali rozvíjať prostredníctvom novinových letákov a manifestov už dávnejšie predtým. Kuruci, ako volali stúpencov a vojakov Rákociho, chceli propagandou eliminovať vplyv nepriateľského spravodajstva, šíreného úradným časopisom habsburského panovníckeho dvora Wienerisches Diarum, ktorý neskoršie premenovali na Wiener Zeitung. Pod týmto titulom noviny vychádzajú dodnes.

Nova Posoniensia a zlé obdobie

Prvé pravidelne vychádzajúce noviny v Uhorsku boli významné bratislavské Nova Posoniensia.

Po zániku Nova Posoniensia neboli na Slovensku dlhší čas priaznivejšie podmienky na vydávanie novín a časopisov. Súviselo to aj so stupňujúcim sa zápasom medzi katolíkmi a evanjelikmi a s rekatolizáciou Uhorska. Navyše vývoj spoločenských a politických pomerov vtedy na Slovensku rozvoju novinárstva neprial. Plánovaný časopis Daniela Fischera Acta Eruditorum Pannonicae res et eventus naturales ac morbus patriae exponentis nakoniec nevyšiel.

Významné latinské periodiká okolo roku 1800

Medzi posledné latinské časopisy vychádzajúce na slovenskom území patria Nové cirkevno-školské ročenky evanjelikov augšburského a helvétskeho vyznania v rakúskej monarchii. (Novi Ecclesiastico-scholastici Annales evangelicorum augustanae et helveticae confessionis in Austriaca Monarchia).

Z ostatných latinských časopisov vychádzajúcich v Uhorsku na prelome 18. a 19. storočia treba spomenúť Ephemeridea politico-literariae (Politicko-literárne listy) s prílohou, ktoré začal roku 1790 v Budíne vydávať profesor tamojšieho gymnázia Michal Tertina. (Zomrel vo Veľkom Varadíne roku 1808). Sám ich redigoval len od apríla do októbra 1790. Po ňom ich prebral advokát Pavel von Spielenberg, ktorý ich viedol až do zániku roku 1792.

Od l. apríla 1804 začal Juraj Alojz Belnay, profesor všeobecných dejín na kráľovskej právnickej akadémii v Bratislave, ktorý bol tiež majiteľom kníhtlačiarstva a kníhkupectva, vydávať nový latinský politicko-literárny časopis Ephemerides statistico-politico-aeconomico-literariae.

Roku 1805 začal dvorný agent Rosemann – inak rodený Maďar – vydávať vo Viedni politicko-literárne noviny Európa. Tieto latinské noviny určené tiež čitateľom v Uhorsku, väčšinou preberali materiál z Neuwieder-Todten-Reichs. Vynikali po grafickej i štylistickej stránke.

Spomínané latinské noviny a časopisy v Uhorsku sa začiatkom 19. storočia dostávajú postupne na perifériu verejného života. Do popredia vystupujú noviny a časopisy v živých hovorových jazykoch užívaných na území mnohonárodnostného Uhorska. Vyvodiace postavenie aj tu majú periodiká vládnucej nemeckej a maďarskej triedy. Pravda, aj tieto noviny a časopisy, hlavne na začiatku svojej existencie, sa zaoberajú problematikou iných národov a národnostných menšín v Uhorsku a preto ich publicita bola oveľa širšia, ako by sa to zdalo na prvý pohľad. Medzi ich čitateľov a dopisovateľov patrili aj učení Slováci.

Počiatky novín v nemčine a maďarčine na Slovensku

Pri sledovaní histórie slovenského novinárstva v 18. a začiatkom 19. storočia, nemôžeme obísť niektoré významnejšie nemecké a maďarské noviny, vychádzajúce na území Slovenska. Veď hneď v začiatkoch svojej existencie sa obracali na svojich čitateľov z radov meštiactva, nižšej šľachty i dedinskej inteligencie, medzi ktorými bolo i hodne Slovákov. Vieme, že do najstarších nemeckých bratislavských novín Pressburger Zeitung písali aj Slováci, ktorí patrili aj medzi ich odoberateľov. Preto sa aj často vedenie týchto novín z konkurenčných dôvodov stavalo nepriateľsky k vydávaniu slovenských novín a časopisov. Najstaršie nemecké i maďarské noviny a časopisy vychádzajúce na území Slovenska obsahujú vzácny materiál o živote rozličných slovenských spoločenských vrstiev, ako aj slovenského národného hnutia.

Okrem toho sa naša periodická tlač, hlavne spočiatku, len ťažko mohla pretekať s dobre vybavenými, dokonalejšími nemeckými novinami, ktoré mali aj bohatšie spravodajstvo, väčší okruh dopisovateľov, ba aj početné prílohy.

Počiatky novinárstva v Uhorsku majú niekoľko špecificky odlišných rysov od novinárskeho vývoja v západnej Európe, hlavne vo Francúzsku a vo Veľkej Británii. Nemožno povedať, že by v Uhorsku v 18. storočí vychádzalo málo novín a časopisov, aj keď rozkvet hlavne maďarského novinárstva, spadá do obdobia panovania Jozefa II. Kým v rokoch 1764 – 1780 v Uhorsku počet všetkých vychádzajúcich novín a časopisov nepresahoval čísla 8 (z toho boli jedny maďarské), v rokoch 1781 – 1790 ich počet stúpol na 23 (z toho 10 maďarských). V rokoch 1800 – 1810 začalo vychádzať 14. nových časopisov a novín, z ktorých boli už len tri maďarské.

Takmer pre všetky noviny a časopisy vychádzajúce v Uhorsku v 18. storočí, je charakteristická krátka doba ich trvania. V mnohonárodnostnom štáte mali latinské, nemecké, maďarské i slovenské noviny oveľa menšiu publicitu, ako tomu bolo v krajinách obývaných príslušníkmi jedného národa. Kým napr. v Anglicku roku 1794 vychádzalo 17,600.413 výtlačkov novín a časopisov, v Uhorsku, podľa zbežného odhadu, vychádzalo ročne asi iba 1000 výtlačkov.

Vzdelanostné vrstvy, z ktorých pochádzal najväčší počet čitateľov periodickej tlače v Uhorsku, sa orientovali väčšinou na zahraničné politické a odborné noviny a časopisy. Preto aj vydavatelia novín v Uhorsku mali od počiatku veľké ťažkosti so získavaním dopisovateľov, s nedostatkom predplatiteľov a tým aj s hospodárskou stránkou tejto svojej činnosti. Preto aj mnohé z nich po roku, alebo po dvoch zanikajú, napriek svojej pomerne slušnej úrovni.

S rozvojom národného obrodenia, ktoré vytvára podmienky pre pestovanie vlastného jazyka, kultúry a literatúry v živej hovorovej reči, sa postupne aj v novinárstve dostáva internacionálna latinčina do úzadia. Bohatnúce a politicky sa rozvíjajúce meštiactvo sa dovolávalo novín písaných po nemecky. Skoro desať rokov po zániku Nova Posoniensia začínajú vychádzať prvé nemecké noviny v Uhorsku: Wochentlich zweimal neuankommender Mercurius.

Zatiaľ čo budínsky Mercurius pre nedostatok čitateľov upadal, v hlavnom meste vtedajšieho Uhorska, v Bratislave, kde sa sústreďovala edičná činnosť periodickej i neperiodickej tlače, vznikol roku 1764 Pressburger Zeitung.

S rozvojom kultúrneho života Bratislavy súvisí aj založenie osobitných nemeckých divadelných novín – Allgemeine Deutsche Theaterzeitung. Tu našiel čitateľ nielen kritiky a referáty o predstaveniach bratislavského mestského divadla, ale aj správy a kritiky divadelných inscenácií v takmer všetkých významnejších uhorských i rakúskych mestách.

Významné bolo aj podujatie Karla Bohumila Windischa, ktorý roku 1791 v Bratislave, ako priame pokračovanie vychádzajúcich Oznamov (Anzeigen), vydával v kníhtlačiarni Antona Löweho znamenitý vedecký časopis Ungarisches Magazin. Časopis mal podľa programu zahrňovať príspevky zo všetkých vedeckých disciplín, ale redaktor v ňom uverejňoval články a štúdie hlavne z histórie a z geografie. Bol to jeden z najvýznamnejších nemeckých odborných časopisov v Uhorsku. Medzi jeho čitateľmi bolo aj veľa učených Slovákov.

Mal tiež rozhodný vplyv na vývoj neskorších časopisov, rodiacej sa slovenskej buržoázie. Windischovi sa podarilo okolo redakcie časopisu zhromaždiť všetkých významnejších nemeckých spisovateľov a vedeckých pracovníkov v Uhorsku a vytvoriť z neho orgán vysokej úrovne. Okrem historických a zemepisných pojednaní bývali tu aj články z národopisu, ľudovej slovesnosti, z dialektológie Nemcov bývajúcich v Uhorsku. Redaktor a jeho spolupracovníci si všímali tiež sociálnych a poľnohospodárskych otázok. Snažili sa spájať záujmy sedmohradských Nemcov s Nemcami v Budíne, v Bratislave, na Spiši a inde. Už prvý zväzok časopisu bol prijatý veľmi priaznivo, čo agilného Windischa ešte viac povzbudzovalo do novinárskej práce. Napriek veľkej snahe o záchranu sa mu tento časopis podarilo udržať len do roku 1787. Ešte raz sa pokúsil o vydávanie časopisu – bol to Neue Ungarisches Magazin (1791 – 1792), ale s malým úspechom. Jeho druhý zväzok vyšiel až po Windischovej smrti.

Prvé noviny a časopisy v Uhorsku sa nemohli slobodnejšie rozvíjať, pretože ich hatila prísna cenzúra. Len za Jozefa II. prichádzajú pre publicistiku lepšie časy. Nie je preto náhodné, že vydávanie novín, časopisov, populárno-vedeckej i ľudovýchovnej literatúry, určenej slovenským čitateľom, sa začína v pravom slova zmysle len v osvieteneckom období. Súviselo to s priaznivejšími spoločenskými a politickými pomermi, k čomu nepochybne prispel aj výnos Jozefa II. zo dňa 11. júla 1781, ktorým sa uvoľňuje cenzúra a zavádza sa pre ňu nový poriadok.

Spočiatku bolo strediskom novinárstva v Uhorsku Bratislava, ktoré však koncom XVIII. storočia prestáva byť postupne najvýznamnejším politickým, hospodárskym a kultúrnym centrom krajiny. Jej úlohy preberá Budapešť – sídlo krajinských úradov, ktoré boli sem prenesené roku 1775 z Bratislavy na rozkaz Márie Terézie. Vznikajú tu aj významnejšie vedecké a literárne spoločnosti. Pravda, pre nepriazeň spoločenských pomerov trvali obyčajne len krátko. Tu začínajú vychádzať okrem novín aj prvé maďarské časopisy. Okrem Budapešti sa stal významným strediskom novinárstva v Sedmohradsku Temešvár.

V období národného obrodenia už cudzojazyčné – maďarské a nemecké noviny a časopisy v Uhorsku nemali taký silný vplyv na vývoj slovenského novinárstva, ako tomu bolo v predchádzajúcej dobe. Vydavatelia a redaktori slovenských novín sa skôr orientovali na českú publicistiku. S rozvojom slovenského národného hnutia aj na stránkach našej periodickej tlače vystupuje čoraz viacej do popredia špecifická národná tematika. Pritom však slovenskí vzdelanci sústavne sledovali aj cudzojazyčnú tlač.