Slovenské učené tovarišstvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Slovenské učené tovarišstvo alebo Tovarišstvo literného umenia alebo staršie Učené slovenské tovarišstvo (pôvodne Slowenské učené Towarišstwo alebo Towarišstwo litterného umeňá) bol spolok, ktorý združoval prívržencov bernolákovcov na celom Slovensku a šíril slovenský jazyk a literatúru. Bol založený v roku 1792 v Trnave ako výsledok národných snáh o kultúrne a osvetové pozdvihnutie Slovákov. Medzi členov a hlavné osobnosti spolku patrili Anton Bernolák, Juraj Fándly, Jozef Ignác Bajza, Ján Hollý, Alexander Rudnay a iní.

Anton Bernolák a Juraj Fándly sa snažili o vytvorenie takej spoločnosti, ktorá by vydávala aj osvetové a ľudovýchovné diela. Takou sa stalo Slovenské učené tovarišstvo, ktorého úlohou bolo hlavne organizovať a viesť národné hnutie a pomáhať sproletarizovanej inteligencii v ľudovýchovnej a osvetovej činnosti. Preto boli založené i podobné „stánky“ Tovarišstva v Nitre, v Banskej Bystrici, v Jágri, vo Veľkom Rovnom a na východnom Slovensku v Solivare, v Rožňave a v Košiciach. Na konci tretieho roku svojej existencie malo už Tovarišstvo na území celého Slovenska do 450 členov.

Členovia Tovarišstva prejavovali veľký záujem aj o zakladanie slovenských novín a časopisov, pretože v nich videli dôležitý nástroj ovplyvňovania verejnej mienky a posilňovania slovenskej myšlienky. Vo viedenskom “pobočnom stánku" Tovarišstva, chceli vydávať noviny v bernolákovskej slovenčine, nakoľko v hlavnom meste monarchie bolo možno získať aj najdôležitejšie a najaktuálnejšie vnútropolitické spravodajstvo. Hlavným cieľom ich vydávania bolo “našej slovenskej reči očiščení, krásu a vivíšení", no tieto plány sa napokon nerealizovali.