Slovesný vid

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Slovesný vid alebo aspekt je označenie pre opozíciu dokonavosti (ohraničenosť deja)/nedokonavosti (neohraničenosť deja), prípadne aj opozíciu príznakovej násobnosti/nenásobnosti, slovesného deja najmä v slovanských jazykoch.

Podstata a charakterizácia vidu je predmetom početných lingvistických sporov. V súčasnosti sa pokladá za gramatickú alebo gramaticko-lexikálnu kategóriu. Je tiež sporné, nakoľko je pojem „vid“ použiteľný na podobné javy v románskych a mnohých iných jazykoch.

Slovesný vid je predmetom aspektológie.

V prípade dokonavosti hovoríme (prinajmenšom v slovanských jazykoch) o dokonavom vide (aspekte) alebo perfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva dokonavé sloveso alebo perfektívum alebo perfektívne sloveso; v prípade nedokonavosti hovoríme o nedokonavom vide (aspekte) alebo imperfektívnom vide (aspekte) a príslušné sloveso sa nazýva nedokonavé sloveso alebo imperfektívum alebo imperfektívne sloveso; v prípade slovies, ktoré môžu byť podľa kontextu dokonavé alebo nedokonavé hovoríme o obojvidových slovesách. Príklad:

  • nedokonavý vid (nedokonavé sloveso): chodiť, otvárať, bežím…
  • dokonavý vid (dokonavé sloveso): prísť/odísť, otvoriť, dobežal, rozbehnúť sa…
  • obojvidové sloveso: aplikovať, dať sa, venovať, počuť

V slovanských jazykoch (napríklad v slovenčine) obyčajne sloveso v dokonavom vide a sloveso v nedokonavom vide formálne považujeme za dve slovesá (nie za dva „varianty“ toho istého slovesa).

Nedokonavý vid[upraviť | upraviť zdroj]

Nedokonavý vid je vyjadrenie (jednak v minulosti, prítomnosti alebo budúcnosti a jednak na začiatku alebo na konci) neohraničeného, teda prebiehajúceho, deja. Dej na konci neohraničený sa označuje aj ako neukončený.

Príklady sú písať, prepisovať, nakupovať, robiť, bežať.

Budúci čas sa v slovenčine pri nedokonavých slovesách zväčša tvorí zloženým slovesným tvarom (budem pracovať, budem prepisovať).

Dokonavý vid[upraviť | upraviť zdroj]

Dokonavý vid je vyjadrenie (jednak v minulosti alebo budúcnosti a jednak na začiatku alebo na konci) ohraničeného, teda neprebiehajúceho, deja. Dej na konci ohraničený sa označuje aj ako ukončený. Slovesá na roz- (rozbehnúť sa) sú príklady deja ohraničeného na začiatku.

Príklady sú dopísať, rozpísať, prepísať, nakúpiť, urobiť, rozbehnúť sa.

Budúci čas sa v slovenčine pri dokonavých slovesách tvorí jednoduchým slovesným tvarom (odpíšem, prepracujem, zakryjem). Dokonavé slovesá nemajú prítomný čas (napr. prečítať: prečítal som - min.č., prečítam - bud.č.).

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • DVONČ, Ladislav, et al. Morfológia slovenského jazyka. 1. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1966. 895 s. Dostupné online. S. 409 a nasl..