Slovio

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Slovio
Región Východná Európa, Južná Európa, Rusko
Klasifikácia Umelý jazyk
Písmo latinka, cyrilika
Postavenie
Úradný jazyk nie
Regulátor slovio.com
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Portal.svg Jazykový portál

Slovio je umelo vytvorený jazyk, ktorého autorom je Slovák Mark Hučko. Jeho cieľom je uľahčiť (nielen) Slovanom vzájomné dorozumievanie sa.

Dátum pôvodu jazyka nie je zrejmý, keďže aj na oficiálnej stránke jazyka sa môžeme stretnúť s viacerými rôznymi dátumami. Webstránka má copyright ©1984, zatiaľ čo na hlavnej stránke sa spomína rok 1999 a na podstránke autora sa dočítame o jari 2001.

Z gramatického hľadiska sa podobá na esperanto (rovnaké koncovky podstatných mien, prídavných mien i slovies a žiadne ohýbanie), ale slovná zásoba čerpá zo slov, ktoré sa bežne používajú v slovanských jazykoch. Najnovšia verzia jazyka slovio 2.74q bola vytvorená 19. septembra 2008. Podľa autora je Slovio zrozumiteľné pre viac ako 400 miliónov ľudí bez akéhokoľvek predchádzajúceho štúdia.

Jazyk by mal kompenzovať hlavný nedostatok jazyka Esperanto, konkrétne jeho umelosť. Jazyk Esperanto čerpá z mnohých jazykov, či už lexikou z románskych jazykov, syntaxou zo slovanských, atď., čo spôsobuje neprirodzenosť daného jazyka.

Ukážka[upraviť | upraviť zdroj]

Slovio es novju mezxunarodju jazika ktor razumijut cxtirsto milion ludis na celoju zemla. Ucxijte Slovio tper!

Abeceda[upraviť | upraviť zdroj]

Slovio používa tak latinku ako aj cyriliku.

Abeceda v latinke:

a b c cx d e f g gx h hh i j k l m n o p q r s sx t u v z zx

Neobvyklá výslovnosť:

  • cx - č
  • gx - dž
  • sx - š
  • zx - ž
  • h - h alebo ch

Ďalšie písmená:

  • hq - vždy h
  • hx - vždy ch
  • wx - šč
  • q - zmäkčuje predchádzajúcu hlásku
  • x - ks

Slovio sa môže zapisovať aj azbukou:

  • A a - А а
  • B b - Б б
  • C c - Ц ц
  • Cx cx - Ч ч
  • D d - Д д
  • E e - Е е
  • F f - Ф ф
  • G g - Г г
  • Gx gx - ДЖ дж
  • H h - Х х
  • I i - И и
  • J j - Й й
  • K k - К к
  • L l - Л л
  • M m - М м
  • N n - Н н
  • O o - О о
  • P p - П п
  • R r - Р р
  • S s - С с
  • Sx sx - Ш ш
  • T t - Т т
  • U u - У у
  • V v - В в
  • X x - Кс кс
  • Wx wx - Щ щ
  • Z z - З з
  • Zx zx - Ж ж

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

"Slovio imajt prostju, logikju gramatia i Slovio es idealju jazika dla dnesju ludis."[1]

"Slovio má jednoduchú logiku gramatiky a Slovio je ideálnym jazykom pre dnešných ľudí."

Číslovky[upraviť | upraviť zdroj]

Číslo 0 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 20 100 1000
Číslovka nul din dva tri cxtir piat sxes siem vos dev des dvades sto tisicx

Radové číslovky je možné tvoriť pridaním prípony "ju". "Dinju, dvaju, ..."

Názvy mnohouholníkov možno tvoriť pridaním prípony "ugolik". "Triugolik, cxtirugolik, ..."

Rozšírenosť jazyka[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa autora je Slovio zrozumiteľné pre viac ako 400 miliónov ľudí bez akéhokoľvek predchádzajúceho štúdia. Nie sú známe žiadne údaje o skutočnom počte používateľov tohoto jazyka. Pokiaľ ide o literárnu tvorbu, na podstránke domácej stránky jazyka Slovio s názvom Knigis (Knihy)[2] sa nachádza leták v anglickom a slovenskom jazyku, a odkaz na stránku, ktorá údajne predáva štyri detské knihy v jazyku Slovio.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://www.slovio.com/index.html
  2. [1]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Oficiálna stránka jazyka Slovio
  • Biografia autora
  • Tilman Berger: Vom Erfinden slawischer Sprachen. In: Miloš Okuka u. a. (Hrsg.): Germano-slavistische Beiträge. Festschrift für Peter Rehder zum 65. Geburtstag. Sagner, München 2004, ISBN 3-87690-874-4, (Die Welt der Slaven Sammelbände 21).
  • Cornelia Mannewitz: Sprachplanung im Internet. Das Projekt Slovio. In: Fiedler, Sabine (Hg.): Esperanto und andere Sprachen im Vergleich. Beiträge der 18. Jahrestagung der Gesellschaft für Interlinguistik e. V., 21. - 23. Nov. 2008, in Berlin. S. 157 - 164
  • Tilman Berger, [2] Panslavismus und Internet, 2009, pp. 25-29, p. 33. (German)
  • Katherine Barber, [3] "Old Church Slavonic and the 'Slavic Identity'". [4] University of North Carolina at Chapel Hill.
  • Langmaker.com [5]
  • Zivot [6] 2/2005 (SLovak Magazine)[7]
  • Extraplus, [8]October 2004 (SLovak Magazine))[9]
  • Tilman Berger, [10] Potemkin im Netz 2009. (German)
  • F5, Ruský časopis, 20 (62),07.06.10—13.06.10, str.22. [11]