Slučková kvantová gravitácia

Slučková kvantová gravitácia, alebo slučková kvantová teória gravitácie (angl. loop quantum gravity, LQG) je teória, ktorá sa snaží spojiť kvantovú teóriu a gravitáciu, alebo tiež kvantovú mechaniku a všeobecnú teóriu relativity, ktorá popisuje aj gravitáciu. Teóriu vytvoril Abhay Ashtekar, neskôr ju rozšíril Carlo Rovelli, Roger Penrose a Lee Smolin. Je alternatívou ku konkurenčnej teórii strún.

Popis[upraviť | upraviť zdroj]

Oproti teórii strún sa neopiera o dodatočné priestorové dimenzie a elementárne častice. Základným bodom slučkovej kvantovej gravitácie je, že priestor nieje spojitý, takže ho nejde deliť donekonečna. Priestor sa vyskytuje v kvantových jednotkách plochy a objemu, zo slučiek Planckových rozmerov. Matematickým zpôsobom sa popisuje a prichádza s rovnicami, ktoré určujú jej vývoj. Kvantá priestoru sa nazývajú „slučky“ alebo tiež krúžky, pretože sú navzájom prepojené a vytvárajú spinovú sieť. Spinová sieť tvori štruktúru priestoru. Priestor je tak tvorený "penovitými" útvarmi, ktoré sa nadúvajú do bublín a zakrivujú ho. Zakrivenie priestoru vytvára gravitáciu.

Stráca sa predstava prvotného a elementárneho času. Rovnice popisujúce ,,slučky“ priestoru a hmoty už neobsahujú premennú označovanú čas.To neznamená, že by všetko bolo statické a nemenné. Elementárne procesy už nejde usporiadať do bežnej postupnosti „okamžikoch“. Plynutie času je vnútorná charakteristika sveta, rodí sa v tomto svete cez vzájomné vzťahy medzi jednotlivými kvantami udalostí vytvárajúcich realitu, to oni sami sú zdrojom času. Existujú len elementárne procesy, cez ktoré neustále navzájom interagujú kvantá priestoru a hmoty. Ilúzia spojitého priestoru a času okolo nás nieje nič iného než naše rozmazané videnie hemženia elementárnych procesoch.

Teória dokáže predpovedať zakrivenie priestoru a typ zakrivenia a nevyžaduje supersymetriu. Lee Smolin navrhol nazvať teóriu vychádzajúcu z LQG, ktorá by obsahovala aj supersymetriu, alebo ďalšie dimenzie ako "Slučková kvantová gravitácia II".

Teoretický dôkaz[upraviť | upraviť zdroj]

Vo vesmíre môžeme pozorovať čierne diery ktoré vznikli kolapsom hviezd. Keď sa nakoniec svojou vlastnou váhou zrúti, všetká jej hmota zmizne za horizontom udalostí. Pokiaľ má pravdu teória slučkovej kvantovej gravitácie, nemôže sa hmota zrútiť do jediného nekonečne malého bodu. Pretože nekonečne malé body neexistujú. Sú len malé ale konečné dieliky priestoru. Keď hmota hviezdy svojou vlastnou váhou kolabuje, jej hustota rastie až do chvíle, dokým kvantové efekty vyvolajú opačné pôsobiaci protitlak. Táto hypotetická konečná fáza v živote hviezdy, v ktorej kvantové fluktuácie priestoročasu vyvažujú gravitačnú váhu hmoty, sa nazýva Planckova hviezda. Experimentálny dôkaz pre potvrdenie slučkovej kvantovej gravitácie však chýba.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]