Preskočiť na obsah

Slzovičkovka zhubná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Slzovičkovka zhubná

Naegleria fowleri
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Naegleria fowleri
Carter, 1970
Synonymá
N. aerobia, N. invadens
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Slzovičkovka zhubná[1] (iné názvy: slzovička zhubná[1], Naegleria zhubná[2]; ľudovo „mozog požierajúca améba“[3]; lat. Naegleria fowleri) je jednobunkový organizmus patriaci do triedy slzovičkovce (Heterolobosea).

Prvé nálezy améb tohto typu v mozgovom tkanive ľudí (celkom 8 prípadov) zaznamenali a publikovali patológovia v USA a Austrálii v rokoch 1965 a 1966.[4] Améba bola pomenovaná po Malcolmovi Fowlerovi, austrálskom patológovi z Detskej nemocnice v Adelaide, ktorý bol prvým autorom pôvodnej série kazuistík, zverejnených v British Medical Journal.

Životný cyklus

[upraviť | upraviť zdroj]
Vývojové štádia: cysta, trofozoit, bičikaté štádium

V prirodzených podmienkach sa vyskytuje v troch morfologických štádiách: trofozoit, cysta a bičíkaté štádium.[5]

Trofozoit je množiace sa vegetatívne štádium, ktoré je typické zrnitým vzhľadom. Dosahuje veľkosť 10 – 35 µm.[6] Na povrchu trofozoitu sa nachádzajú prísavkovité štruktúry amebostómy (bunkové ústa)[2], ktoré meňavke umožňujú fagocytovať baktérie, kvasinky a bunkové zvyšky.[7][8] Organizmus vytvára jednu alebo dve laločnaté panôžky (lobopódia), na ktorých sa nachádzajú malé hrotité výbežky.[2] Pri zmene vonkajších podmienok sa encystuje alebo prechádza na prechodné bičíkaté štádium.[5][9]

Cysta je rezistentné pokojové štádium s typickým guľatým alebo mierne vajcovitým tvarom a hladkou stenou[10] zloženou z polysacharidov.[8] Štádium je príznačné rezistenciou voči vysychaniu a vplyvu chemických látok. Veľkosť cysty je 7 – 15 µm.[7]

Bičíkaté (flagelátové) štádium

[upraviť | upraviť zdroj]

Flageláta je štádium oválneho alebo hruškovitého tvaru s dvoma bičíkmi. Predpokladá sa, že hlavnou funkciou bičíkatého štádia je distribúcia druhu v priestore v nepriaznivom období. Transformácia na bičíkaté štádium prebieha 5 – 6 hodín.[2] Táto forma neprijíma potravu a ani sa nerozmnožuje. Impulz na premenu je podmienený nízkonutričným prostredím alebo nízkym osmotickým tlakom.[2] Dĺžka bičíkatého štádia je 10 – 16 µm.[3]

Histopatológia amébovej meningoencefalitídy spôsobenej Naegleria fowleri.

Naegleria fowleri je celosvetovo rozšírený termofilný organizmus, ktorý sa prevažne vyskytuje v teplých vodách (jazerá, termálne pramene), pôde a prachu. Izolovaná bola aj z bazénov, vodovodného potrubia, vzduchu a klimatizačných zariadení.[5] Toleruje teploty do 45 °C, je veľmi odolná proti dezinfekcii a znáša vysoké dávky chlóru.[1] Meňavke sa darí vo vodných zdrojoch so zvýšenou hustotou horčíka a železa, rovnako ako vo vodách s vysokou koncentráciou siníc a eubaktérií, ktoré pre slzovičku slúžia ako zdroj potravy.[7][8]

Patogenita

[upraviť | upraviť zdroj]
Rímske kúpele v Bath sú od roku 1978 uzavreté pre kúpanie z dôvodu prítomnosti N. fowleri.

Naegleria fowleri patrí medzi amfizoické améby, čo znamená, že môže existovať ako voľne žijúci alebo za určitých podmienok aj ako parazitický organizmus. Spôsobuje veľmi vzácny, ale smrteľný zápal mozgu a mozgových blán – primárnu amébovú meningoencefalitídú (PAM).[3] Hostiteľ sa najčastejšie infikuje vdýchnutím vody alebo prachu s dostatočnou koncentráciou meňaviek do nosovej dutiny. Najčastejšie sa vyskytuje u mladých ľudí (imunokompetentných pacientov)[3] a väčšina prípadov súvisí s kúpaním, potápaním alebo skákaním do kontaminovanej vody. Zaznamenané sú aj prípady nakazenia pri vyplachovaní nosa. Štúdie ukázali vysoký výskyt protilátok v krvi proti Naegleria fowleri v širokej verejnosti, čo naznačuje, že kontakt s týmto organizmom je veľmi bežný.

Meňavka sa prichytáva na čuchový epitel a pomocou čuchového nervu pokračuje cez riečicovitú platňu (lamina cribrosa) do lebky, kde migruje do čuchovej gule (bulbus olfactorius) a do ostatných častí mozgu.[8][11][12] Améba ničí nervové tkanivo trogocytózou (ohryzovaním) a konzumuje ho bunkovými ústami.[7] Inkubačná doba je 2 až 14 dní. Prvé príznaky zahrňujú obojstrannú bolesť hlavy v oblasti čelovej a spánkovej kosti, nauzeu, vracanie, vysokú horúčku (38,5 – 41°C), nasleduje letargia, fotofóbia, kŕče, zmätenosť, halucinácie a epilepsia.[3][5] Po vniknutí do mozgu spôsobuje zápalovú reakciu, čo vedie ku kóme a neskôr smrti do 3 až 7 dní od prejavenia príznakov. Miera úmrtnosti je 95 %.[7][13][14]

Diagnostika a liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Kľúčom k liečbe PAM je včasná diagnóza ochorenia. Pomocou magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie možno odhaliť poškodenie mozgovej kôry.[3] Avšak diagnostika je veľmi náročná vďaka podobnosti s inými typmi meningitídy.[7] Preto je veľmi dôležité, aby lekári získali podrobnú klinickú anamnézu pacientov, v ktorej je významný kontakt s vodou.[3][8] Diagnóza sa potvrdí po izolácii a identifikácii trofozoitov z mozgového tkaniva alebo mozgovomiechového moku.[7] Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu chorôb (CDC) je približne 75 % prípadov správne diagnostikovaných až z pitevných nálezov.[4] Po dokázaní infekcie sa ihneď musí začať s terapiou. Často sa používa na liečbu PAM amphotericín B s kombináciou s inými liekmi, ako rifampicín, mikonazol a sulfisoxazol.[7] V súčasnosti nie je žiadna účinná klinická liečba PAM a po objavení príznakov nie je takmer žiadna šanca pacienta na vyliečenie.[15] Do roku 2014 boli dokumentované iba štyri prípady preživších (v rokoch 1978, 2003 a dva v roku 2013).[4]

Epidémia v Československu

[upraviť | upraviť zdroj]

Najväčšia epidémia PAM bola zaznamenaná v Československu v Ústi nad Labem, kde sa v priebehu štyroch rokov (1962 – 1965) nakazilo v plaveckom bazéne a následne zomrelo 16 mladých ľudí, z čoho 15 bolo vo veku od 8 do 20 rokov. Šestnástou obeťou bola dvadsaťpäťročná inštruktorka plávania. Epidémia prebiehala v štyroch vlnách a väčšina pacientov bola kontaminovaná pri absolvovaní plaveckých kurzov. Bazén bol napúšťaný upravenou vodou z Labe. Bol postavený v rokoch 1930 – 1931 a vtedy využíval najmodernejšie technológie.[16]

V roku 1962 zomreli prvé tri deti do jedného dňa od ich prijatia na hospitalizáciu. Na prelome júna a júla 1963 zomrelo počas dvoch týždňov ďalších šesť mladých ľudí. Priebeh choroby bol vo všetkých prípadoch veľmi rýchly a fatálny.[16] Postupne sa podarilo zistiť, že všetky obete pred ochorením navštívili spomínaný plavecký bazén. Kúpele boli označené za možné ohnisko nákazy a uzavreté. Hygienická kontrola však nedokázala odhaliť žiadnu konkrétnu príčinu, a tak boli kúpele po niekoľkých mesiacoch znovu sprístupnené verejnosti. Na jeseň v roku 1964 sa počas jediného týždňa objavilo ďalších päť úmrtí spojených s kúpeľmi. Až potom kúpele prešli z vodárensky upravovanej vody z rieky Labe na vodovodný zdroj a zaviedli sa prísnejšie hygienické opatrenia. Napriek tomu začiatkom októbra 1965 zomreli na nákazu ďalší dvaja mladiství. Kúpele boli opäť uzavreté a prešli rozsiahlou modernizáciou, po ktorej už k žiadnemu ďalšiemu úmrtiu ani nákaze nedošlo.[16]

Odborníci na začiatku chybne uzavreli prípad so záverom, že ide o mima polymorpha, ktorú sa podarilo vykultivovať z pitevného materiálu. O prípad sa začal zaujímať aj mladý parazitológ Lubor Červa, ktorý v roku 1967 dokázal v kúpeľoch identifikovať zdroj nákazy ako améby. V histologickom preparáte sa mu podarilo identifikovať améby, ale ich presný druh sa nepodarilo určiť.

Doriešenie epidémie nastalo až v roku 1977, keď bola pri pravidelnej kontrole vody izolovaná slzovička zhubná. Bazén bol pre verejnosť uzavretý a následne vypustený, aby sa našiel zdroj améb. Ten sa podarilo identifikovať za čelnou stenou hlbokej časti bazénu, ktorý bol predtým prestavaný, aby dosahoval dĺžku presne 25 metrov. Nad priečkou vznikol otvor po celej šírke bazénu, ktorý za bežných podmienok bol nad hladinou a zaliatie dutiny, s ktorou bol prepojený, tak nemalo hroziť. Napriek tomu dochádzalo dlhodobo k priesakom (priečka bola izolovaná kachličkami[17]), v dôsledku ktorých sa tu začala v dutine vytvárať vrstva organického nánosu s bohatou populáciou Naegleria fowleri.[16]

Vyššie opísaný prípad v Ústi nad Labem je jedným s najväčších počtom obetí. V USA v rokoch 2013 až 2022 bolo hlásených iba 29 infekcií. Ochorenie je také zriedkavé, že jednotlivé prípady sú hlásené medzinárodne, pričom celosvetovo do roku 2020 bolo hlásených iba 381 prípadov,[18] aj keď celkový počet z dôvodu problematickej diagnostiky môže byť vyšší. V Česku v marci 2023 oznámili, že medzinárodný tím parazitológov a medicinálnych chemikov z českého centra BIOCEV vyvinul a úspešne otestoval látku proti smrtiacemu cudzopasníkovi.[17]

Nákaza na Slovensku (2025)

[upraviť | upraviť zdroj]

V júni 2025 v bratislavskej nemocnici zomrel 11-ročný chlapec zo Záhoria, ktorý sa nakazil amébou Naegleria fowleri. Začiatkom mesiaca absolvoval plavecký kurz na kúpalisku v Štúrove.[19][20][21]


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 3 fns.uniba.sk, [cit. 2022-08-09]. Dostupné online.
  2. 1 2 3 4 5 1925-, Jíra, Jindřich,. Lékařská protozoologie : protozoální nemoci. [s.l.] : Galén, 2009. Dostupné online. ISBN 978-80-7262-381-5.
  3. 1 2 3 4 5 6 7 sskm.tym.sk, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online. Archivované 2021-10-26 z originálu.
  4. 1 2 3 NOVÁK, Karel. Šestnáct obětí, překvapivý pachatel [online]. Vesmír 93, 489, 2014/9, 2014-9-11, [cit. 2025-06-17]. Dostupné online.
  5. 1 2 3 4 hygiena.szu.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  6. ↑ Pathogen & Environment [online]. cdc.gov, [cit. 2022-08-10]. Dostupné online.
  7. 1 2 3 4 5 6 7 8 Mushtaq, Sadaf & Shinwari, Zabta. (2016). Naegleria fowleri, the causative agent of primary amoebic meningoencephalitis. 53. 299-308.
  8. 1 2 3 4 5 MARTÍNEZ-CASTILLO, Moisés; CÁRDENAS-ZÚÑIGA, Roberto; CORONADO-VELÁZQUEZ, Daniel. Naegleria fowleri after 50 years: is it a neglected pathogen?. Journal of Medical Microbiology, 2016-09-01, roč. 65, čís. 9, s. 885–896. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 0022-2615. DOI: 10.1099/jmm.0.000303.
  9. ↑ Shah, Bhavya. (2021). A comprehensive study on irremediable fatal parasite: Naegleria fowleri. 6. 01-05. 10.35629/7781-06030105.
  10. ↑ tropy.lf1.cuni.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  11. ↑ Centrálny informačný portál pre výskum, vývoj a inovácie [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online. Archivované 2022-08-12 z originálu.
  12. ↑ JAHANGEER, Muhammad; MAHMOOD, Zahed; MUNIR, Naveed. Naegleria fowleri: Sources of infection, pathophysiology, diagnosis, and management; a review. Clinical and Experimental Pharmacology and Physiology, 2019-11-15, roč. 47, čís. 2, s. 199–212. Dostupné online [cit. 2022-07-30]. ISSN 0305-1870. DOI: 10.1111/1440-1681.13192.
  13. ↑ Marciano-Cabral, Francine, Cabral, Guy A.. The immune response to Naegleria fowleri amebae and pathogenesis of infection [online]. academic.oup.com, [cit. 2022-07-26]. Dostupné online.
  14. ↑ ANGRUP, A; CHANDEL, L; SOOD, A. Primary amoebic meningoencephalitis due to Naegleria fowleri. Journal of Institute of Medicine, 2011-06-24, roč. 32, čís. 2, s. 56–59. Dostupné online [cit. 2022-07-29]. ISSN 1993-2979. DOI: 10.3126/joim.v32i2.4949.
  15. ↑ 1963-, Volf, Petr,. Paraziti a jejich biologie. [s.l.] : Triton, 2007. Dostupné online. ISBN 978-80-7387-008-9.
  16. 1 2 3 4 hygiena.szu.cz, [cit. 2022-07-24]. Dostupné online.
  17. 1 2 Záhadná epidemie "mozkožrouta": V 60. letech zemřelo 16 lidí, jen si šli zaplavat | Aktuálně.cz [online]. Aktuálně.cz - Víte, co se právě děje, 2023-03-30, [cit. 2025-06-17]. Dostupné online. (po česky)
  18. ↑ GHARPURE, Radhika; BLITON, John; GOODMAN, Alexandra. Epidemiology and Clinical Characteristics of Primary Amebic Meningoencephalitis Caused by Naegleria fowleri: A Global Review. Clinical Infectious Diseases: An Official Publication of the Infectious Diseases Society of America, 2021-07-01, roč. 73, čís. 1, s. e19–e27. PMID: 32369575 PMCID: PMC8739754. Dostupné online [cit. 2025-06-17]. ISSN 1537-6591. DOI: 10.1093/cid/ciaa520.
  19. ↑ Parazitológ o amébe, ktorou sa nakazil chlapec: Jej výskyt je výnimočný, no spája sa s ňou vysoká úmrtnosť | TVNOVINY.sk [online]. tvnoviny.sk, 2025-06-16, [cit. 2025-06-17]. Dostupné online.
  20. ↑ MORAVČÍKOVÁ, Monika. Infektológ Sabaka: Améba sa do lebky človeka dostane len veľkou náhodou [online]. Petit Press a.s., [cit. 2025-06-17]. Dostupné online.
  21. ↑ ZUZANA VITKOVÁ, Zuzana. Prípady, keď meňavka infikuje mozog, sú veľmi zriedkavé. Aj preto si s nimi imunita nevie poradiť, hovorí parazitológ [online]. N Press, s.r.o., [cit. 2025-06-17]. Dostupné online.