Smolensk

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 54°47′00″S 32°03′00″V / 54.78333°S 32.05000°V / 54.78333; 32.05000
Smolensk
Смоленск
Mesto
Gromovaya bashnya.jpg
Opevnenie historickej pevnosti v centre mesta.
Flag of Smolensk (Smolensk oblast).png
Vlajka
Coat of Arms of Smolensk (Smolensk oblast) (2001).png
Erb
Štát Rusko Rusko
Región Smolenská oblasť
Súradnice 54°47′00″S 32°03′00″V / 54.78333°S 32.05000°V / 54.78333; 32.05000
Rozloha 166 km² (16 600 ha)
Obyvateľstvo 315 588 (2009)
Vznik 863
Pozícia Smolenska v Rusku.
Red pog.svg
Pozícia Smolenska v Rusku.
Pozícia Smolenska v Európe.
Red pog.svg
Pozícia Smolenska v Európe.
Wikimedia Commons: Smolensk
Webová stránka: http://www.admcity.smolensk.ru/

Smolensk (rus. Смоленск) je historické mesto v európskej časti Ruska. Leží na západe Centrálneho federálneho okruhu na hornom toku rieky Dneper, blízko hraníc s Bieloruskom. Mesto je centrom Smolenskej oblasti; žije tu asi 320 000 obyvateľov (2005).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto leží na brehoch rieky Dneper, v jeho hornej časti toku. Rieka tu prerezáva Smolenskú vrchovinu, ktorá je západnou časťou Smolensko-moskovskej vyvýšeniny. Rieka pretekajúc mestom z východu na západ, ho delí na dve časti: severnú a južnú (centrum).

Na území mesta do Dnepra vteká niekoľko menších tokov, údolia ktorých sú dnes celkom zastavané mestom. Rozdiely nadmorských výšok medzi zarezanými údoliami a vrchmi dosahujú 90 m.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Smolensk patrí k najstarším mestám v zemi. Bol pôvodne centrom kmeňa Krivičov, od roku 882 sa stal súčasťou Kyjevskej Rusi. V 12. storočí bol centrom Smolenského kniežatstva, medzi rokmi 14041511 tvoril súčásť Litvy. Neskôr pripadol Rusku, ale už po 100 rokoch sa mesta zmocnili Poliaci. K Ruskej ríši sa potom mesto definitívne pripojilo v roku 1667 Andrušovským mierom. V roku 1812 mesto obsadil Napoleon Bonaparte.

13. novembra 1917 počas občianskej vojny moc v meste získali boľševici. 2. januára 1919 bola v meste vyhlásená Bieloruská sovietska socialistická republika, ktorej vláda sa onedlho premiestnila do Minska. Cez druhú svetovú vojnu boli po sovietskej okupácii východného Poľska a západnej časti Ukrajiny a Bieloruska v zajateckých táboroch v Smolenskej oblasti sústredení poľskí dôstojníci a politickí väzni, asi 25 000 ktorých bolo v priebehu apríla 1940 popravených. Ich popravy sú známe ako tzv. katyňský masaker.

Po vpáde vojsk Osi do ZSSR bolo mesto 16. júla 1941 obsadené nacistickými vojskami. V tomto období tu od 10. júla do 10. septembra prebehla ťažká bitka, v ktorej sa sovietskym jednotkám podarilo východne od mesta zastaviť postup nemeckých vojsk na Moskvu. Napriek tomu, že sily, ktoré bránili mesto boli v neskorších bojoch obkľúčené a zničené, bolo odrazenie prvotnéhu nacistického útoku dôležitým impulzom pre sovietsku obranu a je považované za jedno z rozhodujúcich okamihov operácie Barbarossa. Informácie o strete mesta boli sovietskymi činiteľmi najprv niekoľko týždňov tajené pred verejnosťou. Sovietske vojská podnikli v nasledujúcom roku 1942 a 1943 viacero útokov s cieľom mesto oslobodiť. To sa im podarilo až po dvoch rokoch 25. septembra 1943, nemecké vojská pri ústupe mesto zapálili. Zrovnaných so zemou bolo 93% mestskej zástavby. Počas okupácie Nemci v meste objavili nedotknuté archívy oblastného výboru komunistickej strany, neskôr sa archívy dostali do USA, kde boli predmetom intenzívnemu výskumu.

Po vojne sa začalo s rozsiahlou renováciou mesta okrem rekonštrukcie historických stavieb boli vybudované moderné široké bulváry ako aj veľké štvrte panelovej zástavby. 6. decembra 1985 bol mestu udelený titul mesto-hrdina. V súčasnosti je v Smolensku vyše 20 vysokých škôl.

10. apríla 2010 sa pri prístavacom manévri pri nízkej viditeľnosti na letisku Smolensk-Severnyj zrútilo lietadlo s poľským prezidentom a ďalšími vysokými predstaviteľmi krajiny.

Slávni rodáci[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]