Smylovsko-pálfiovská kúria
| Smylovsko-pálfiovská kúria (Grinfeld, Grünfeld, Motsch majer, Mocs majer) | |
| kúria | |
 Kúria v roku 2017
| |
| Prezývka: Grinavský majer | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Bratislavský kraj |
| Okres | Pezinok |
| Mesto | Pezinok |
| Mestská časť | Grinava |
| Poloha | Limbašská cesta 3216/3 902 03 Pezinok-Grinava |
| - súradnice | 48°16′35″S 17°14′51″V / 48,276428°S 17,247393°V |
| Štýl | renesancia, windsorská novogotika |
| Materiál | kameň, tehla, drevo |
| Vznik | 1. polovica 16. storočia |
| Vlastník | Mesto Pezinok |
| Pre verejnosť | verejnosti prístupné |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Bratislavského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Smylovsko-pálfiovská kúria (starší pravopis: Smylovsko-pálffyovská kúria), často označovaná ako Grinfeld alebo Grünfeld (dvor) (na starých mapách aj ako Motsch majer alebo Mocs majer), je pôvodne goticko-renesančná kúria pravdepodobne z 1. polovice 16. storočia nachádzajúca sa v Grinave v historickej mestskej časti Pezinka. Vyznačuje sa mohutnými kamennými murivami so zachovanými ranorenesačnými oknami, aj klenbami. Nachádza sa v areáli, ktorý je spolu s kúriou a priľahlými budovami opustený a zničený vandalmi. Hrozilo jej zbúranie, avšak v októbri 2022 o ňu mesto prejavilo záujem.[1] Na rokovaní Mestského zastupiteľstva 6. októbra 2022 v Pezinku bola uznesením č. 1-245-255 schválená suma 800-tisíc eur a 20. októbra bola podpísaná zmluva na prevod majetku kúrie od doterajšieho majiteľa mestu.[2]
História[upraviť | upraviť zdroj]
Prvé písomné zmienky o kúrii sú z roku 1522. Kúria bola unikátna najmä tým, že plnila úlohu šľachtického sídla, ale mala i hospodársku funkciu, keďže priamo v kúrii bol mlyn aj pivovar. Grinavský majer mali vo vlastníctve šľachtici ako Smyl (1522), Saghy (1551), Istvanffy (1588), Draškovič, Kerekeš (1612), Peterffy (1699) či Pálfi (1846).
V 18. storočí bolo súčasťou kúrie aj 5 stajní, z ktorých 3 vlastnil pivovarník a 2 mlynár.
V prvej polovici 19. storočia bola kúria znovu prestavaná na obytnú a býval v nej zástupca pálfiovských panstiev.
Kúria bola niekoľkokrát prestavaná, najmä v druhej polovici 20. storočia, kedy budovu využívalo Jednotné roľnícke družstvo (JRD). V jednej časti majera bola dokonca aj liaheň kačíc.
V roku 2008 ju od mesta Pezinok odkúpila súkromná spoločnosť, ktorá tu plánovala prevádzkovať gastronomicko-vinárske zariadenie spojené s ubytovaním a ďalšími službami.
Architektúra[upraviť | upraviť zdroj]
Kúria je v tvare písmena „L“, hlavné krídlo má tri podlažia s rozsiahlymi klenutými pivničnými priestormi.
Bočné krídlo kúrie je dvojpodlažné. V tejto časti bol kedysi aj mlyn, tieklo tadiaľ aj koryto vtedajšieho potoka. Z pôvodného mlynu sa nič nezachovalo.
Významnou časťou kúrie je suterén. Priečkami je delený na tri priestory s valenými klenbami.
Obvodové múry sú spevnené vloženými drevenými trámami. Reprezentatívnu úroveň kúrie v jeho obytnej časti dokumentujú aj okná palácového typu.
Pred fasádou bočného krídla sa nachádza výrazný prvok kúrie – veža s tvarmi odvodenými od windsorskej novogotiky, ktorá bola pristavená na prelome 19. a 20. storočia.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ AKTUALITY.SK. Pezinok odkúpi kúriu Grünfeld s pozemkami za 800.000 eur [online]. Aktuality.sk, [cit. 2022-10-20]. Dostupné online.
- ↑ MESTO PEZINOK. PEZINOK KÚPIL KÚRIU GRÜNFELD [online]. Facebook, 2022-10-20 19:08, [cit. 2022-10-21]. Dostupné online.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Smylovsko-pálfiovská kúria - na stránke grinava.com
- Smylovsko-Pálffyovská kúria - na stránke pamiatkynaslovensku.sk