Snehový štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Snehový štít
vrch
Snehový štít nad Ľadovou dolinkou, vľavo Snehová strážnica.
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okres Poprad
Obce Vysoké Tatry, Tatranská Javorina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodia Poprad, Dunajec
Nadmorská výška 2 464,7 m n. m.
Súradnice 49°12′10″S 20°11′14″V / 49,2028°S 20,1873°V / 49.2028; 20.1873
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup Karol Englisch,
Johann Hunsdorfer st.
 - dátum 16. júl 1902
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Snehový štít
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Snehový štít[1] (2 464,7 m n. m.[2]; poľ. Śnieżny Szczyt, nem. Schneespitze, maď. Hócsúcs) je vrch vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier nad Tatranskou Lomnicou, približne 15 km severne od Popradu.[3] Južným smerom stojí Téryho chata.[2]

Názov[upraviť | upraviť zdroj]

Pomenovanie pochádza od horolezcov. Tento štít nie je o nič viac zasnežený ako okolité štíty, a tak „krstnému otcovi“ asi išlo o paralelu k susednému Ľadovému štítu.[4]

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situovaný Starý Smokovec, juhovýchodne sa nachádza Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a severovýchodne Ždiar.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a jeho vrcholom prechádza hranica národnej prírodnej rezervácie Javorová dolina a NPR Studené doliny.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Snehový štít je menej výrazný a menej navštevovaný štít s charakteristickým tvarom plochého zuba. Nachádza sa v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Ľadovým štítom (2 627 m n. m.) a Baraními rohmi (2 526 m n. m.). Od Zadného Ľadového štítu ho oddeľuje Vyšné Ľadové sedlo pod kolmou stienkou, smerom na severovýchod v hlavnom hrebeni nasleduje Snehová priehyba, Snehová strážnica, Prielom pod Snehovým, Snehový hrb a Ľadové sedlo. Zo Snehovej strážnice vybieha na sever krátky hrebeň troch krásnych Snehových veží.

Severne sa nachádza Košiar (1 900 m n. m.), Kopa brán (2 030 m n. m.) a Svinka (2 163 m n. m.), východne Kolový štít (2 418 m n. m.), Čierny štít (2 434 m n. m.), Kežmarský štít (2 556 m n. m.), Baranie rohy (2 526 m n. m.), Pyšný štít (2 621 m n. m.) a Lomnický štít (2 633 m n. m.), južne Veľká lomnická veža (2 211 m n. m.), Prostredný hrot (2 441 m n. m.), Široká veža (2 461 m n. m.) a Ľadový štít (2 627 m n. m.) a západne Javorový štít (2 418 m n. m.), Veľká ľadová veža (2 387 m n. m.), Široká (2 210 m n. m.) a Svišťovky (2 070 m n. m.).[2]

Vrch sa týči nad Malou Studenou dolinou a Javorovou dolinou.[4] Voda zo severnej časti hrebeňa odteká Čiernym potokom Ľadovou dolinkou a Čiernou dolinou (vetva Javorovej doliny) do Javorinky v povodí Dunajca, južné svahy odvodňuje Malý Studený potok cez Kotlinu Piatich spišských plies do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad. Čierna Javorová dolina pod Ľadovým sedlom a Snehovými vežami je prísna rezervácia TANAPu so zákazom vstupu. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Snehový štít navštevuje málo horolezcov. Nie je pre nich atraktívny, a tak je to, z hľadiska ochrany prírody, vítané. Úsek hlavného hrebeňa medzi Sedielkom a Ľadovým sedlom je veľkou prírodnou botanickou expozíciou najvyšších polôh Vysokých Tatier. Vo vysokých nadmorských výškach Vysokých Tatier (okolo 2 300 m n. m.) rastie približne 130 druhov cievnatých rastlín. Na tomto úseku sa nachádza 84 druhov, čiže dve tretiny rastlín. Z nich, ktoré sú známe z masívu Ľadových štítov, sa nachádza na malej ploche Snehového štítu 55 druhov. Na severnej strane štítu, okrem prevládajúcich machov a lišajníkov, rastie rožec jednokvetý, iskerník ľadovcový, lomikamene, pakrálik tatranský. Na južnej strane, kde sú priaznivejšie podmienky rastie takmer 15 metrov pod vrcholom všivec praselnatý, všivec Onderov vo výške 2 435 m n. m., trochu nižšie iskerník alpínsky, piesočnica, ľaľujka, gajovka, novosieverzia plazivá (kuklica), svoje miesto tu má klinček ľadovcový, prosperuje tu stokráska Micheliho, chudôbka Žmundova, rozchodník černastý a mnohé iné. Všetky tieto i nemenované rastliny sú prísne chránené.[6]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy Vysokých Tatier a hrebeň Belianskych Tatier, okolité doliny a pri vhodných podmienkach aj časť Popradskej kotliny, Volovské vrchy, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Na neďaleký Lomnický štít vedie lanovka a k horským chatám značené turistické chodníky. Cez Sedielko prechádza zeleno značená turistická trasa z Tatranskej Javoriny cez Javorovú dolinu k Téryho chate a Zamkovského chate.[3]

Niekoľko výstupov[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1907 Z. Klemensiewicz a R. Kordys, od Vyšného Ľadového sedla s obchádzaním hrebeňa, II-III. Ďalej pokračovali hrebeňom do Ľadového sedla, takisto II-III.
  • 1969 Milan Kriššák a Michal Orolin, pravou časťou južnej steny, V.[9]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
  2. a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
  3. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  4. a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
  5. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  6. PACLOVÁ, Libuša. Snehový štít. Tatry, roč. XLIII, čís. 4, s. 16-17.
  7. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  8. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-04-29]. Dostupné online.
  9. KROUTIL, František. Vysoké Tatry pro horolezce, 3. diel. [s.l.] : Olympia, 1977.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]