Tento článok spĺňa podľa redaktorov slovenskej Wikipédie kritériá na dobrý článok.

Sninský kameň (vrch)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Disambig.svg O rovnomennej prírodnej pamiatke pozri Sninský kameň (prírodná pamiatka).
Svetové dedičstvo UNESCO
Súradnice: 48°55′46″S 22°11′23″V / 48,92949°S 22,18959°V / 48.92949; 22.18959
Sninský kameň
vrch
Sninský kameň 047.jpg
Sninský kameň v lete
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Humenné
Obec Valaškovce
(vojenský obvod)
Katastrálne územie Valaškovce-Sever
Pohorie Vihorlatské vrchy
Povodie Cirocha, Okna
Nadmorská výška 1 006,0 m n. m.
Súradnice 48°55′46″S 22°11′23″V / 48,92949°S 22,18959°V / 48.92949; 22.18959
Geologické zloženie andezit
Najľahší výstup zo záchytného parkoviska Krivec pod Morským okom po modrá turistická značka turistickej značke
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy
Typ pamiatky prírodná
Rok 2007 (#31)
Rok rozšírenia 2011, 2017
Číslo 1133
Región Európa a Severná Amerika
Kritériá ix
Poloha v rámci Slovenska
Fire.svg
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Prešovského kraja
Fire.svg
Poloha v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Sninský kameň
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Je jedným z najlepších vyhliadkových bodov Vihorlatských vrchov

Sninský kameň (1 006,0 m n. m.)[1] je vrch v sopečnom pohorí Vihorlatské vrchy. Je najnižšou vihorlatskou tisícovkou z piatich (pozri: zoznam vrcholov vo Vihorlatských vrchoch).

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Sninský kameň je najvýraznejšou dominantou okolia Sniny. Mohutne sa vypína juhovýchodne od obce Zemplínske Hámre nad jazerom Morské oko. Aj keď má v názve prívlastok sninský, jeho vrchol sa nachádza v okrese Humenné, na území vojenského obvodu Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever.[2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Vrcholové plošiny – dva skalné útvary tzv. Veľký a Malý Sninský kameň

Na vzniku Sninského kameňa sa podieľala sopečná činnosť. Konečnú podobu mu však vymodeloval mráz a voda. Tento vyvreninový andezitový útvar sa skladá z dvoch samostatných skalných brál a to plošne menšieho ale vyššieho Malého Sninského kameňa (1 006 m n. m.) a nižšieho ale plošne väčšieho Veľkého Sninského kameňa (998 m n. m.). Ich priemerná výška je 20 metrov. Západný okraj, ktorý vyzerá majestátne najmä z údolia Cirochy, je vysoký až 40 metrov. Ich šírka je miestami len 5 – 15 metrov. Veľký Sninský kameň je dlhý približne 150 metrov a Malý približne 50 metrov.

Sninský kameň je vyhľadávanou turistickou atrakciou. Vrcholové plošiny oboch častí Sninského kameňa sú prístupné turistom pomocou železných rebríkov.

Na Veľkom Sninskom kameni stojí jednoduchý kovový kríž, ktorý dali postaviť veriaci a rímskokatolícky farský úrad v Snine v roku 1990, nahradil pôvodný drevený. Kríž bol posvätený biskupom Alojzom Tkáčom. Pôvodný kríž na Sninskom kameni zničili vandali ešte v 50. rokoch. Po niekoľkých rokoch chceli Poliaci obnoviť tradíciu a postavili jednoduchý drevený dubový kríž, no aj ten sa stal časom terčom vandalov. Súčasný kríž to tiež neminulo, bol niekým zhodený do rokliny, po oprave bol umiestnený na pôvodné miesto.[4]

Na Malom Sninskom kameni je osadená schránka s vrcholovou knihou, do ktorej môžu turisti zaznamenať svoj výstup.

Pohľadnica Snina z vtáčej perspektívy – v popredí Sninský kameň
Kríž na Veľkom Sninskom kameni
Sninský kameň v zime

Pohľad na Vysoké Tatry zo Sninského kameňa

Pohľad na Morské oko z Malého Sninského kameňa
Východná plošina tzv. Malý Sninský kameň v zime
Sninský kameň počas inverzie, výhľad na Motrogon a Vihorlat (vpravo)

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Sninský kameň je súčasťou chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a jeho vrcholové časti, vrátane dvoch výrazných skalných útvarov sú chránené pre veľký vedecký a kultúrno-spoločenský význam ako prírodná pamiatka (pozri: PP Sninský kameň). Spomínaná PP bola vyhlásená v roku 1982 na výmere 5,59 ha, s najvyšším 5. stupňom ochrany (4. stupeň platí v ochrannom pásme), na ochranu kamenného útvaru vo forme plošinového lávového vrcholu s biocenózami xerotermnej flóry a s výskytom endemických druhov rastlín na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.[5]

Na zabezpečenie ochrany v chránenom územíprírodnej pamiatke Sninský kameň sa zakazuje:

  • pohybovať sa mimo vyznačeného turistického a náučného chodníka
  • zakladať oheň, táboriť, stanovať, znečisťovať územie odpadkami a odpadmi
  • vykonávať horolezecký alebo skalolezecký výstup
  • zbierať rastliny, vrátane ich plodov

UNESCO[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch patrí do územia Vihorlatský prales[6], skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Staré bukové pralesy Karpát a ostatných regiónov Európy (angl. Ancient and Primeval Beech Forests of the Carpathians and Other Regions of Europe). Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 240-ročnými exemplármi. Zároveň patrí do lokality Morské oko (SKUEV0209)[7], ktorá je územím európskeho významu sústavy Natura 2000.

Výhľad[upraviť | upraviť zdroj]

Z vrcholových plošín oboch častí Sninského kameňa sa za priaznivého počasia naskytá nádherný panoramatický výhľad na mesto Snina a jeho okolie, na hlavný hrebeň i bočné hrebene Vihorlatských vrchov, slovenské PoloninyBukovské vrchy s najvyšším vrchom Kremenec (1 221,0 m n. m.), poľské PoloninyBieščady (poľ. Bieszczady) s najvyšším vrchom Tarnica (1 346 m n. m.), Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.) a rozľahlú Východoslovenskú nížinu. Pri pohľade na Bukovské vrchy v nich možno zhliadnuť časť vodárenskej nádrže Starina.

Z východnej plošiny tzv. Malého Sninského kameňa je výhľad na Morské oko, hraničný hrebeň Popriečneho a ukrajinské Poloniny s vrchmi Ljutanská Holica (ukr. Лютянська Голиця) (1 375 m n. m.), Polonina Runa (ukr. Полонина Руна) (1 482 m n. m.) a pohorím Polonina Boržava (ukr. Полонина Боржава) s najvyšším vrchom Stoj (ukr. Стой) (1 681 m n. m.).[8][9]

Za dobrých podmienok je vidno vyše 145 km vzdušnou čiarou vzdialené Vysoké Tatry a vrch Nízkych TatierKráľovu hoľu (1 946,1 m n. m.).[10]

Prírodné pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Geológia[upraviť | upraviť zdroj]

Sninský kameň je z geologického hľadiska súčasťou neovulkanickej reťaze sopečných pohorí Vihorlatsko-Gutinského pohoria, ktorá bola v minulosti súčasťou stratovulkánu. Buduje ho prevažne hruboporfyrický pyroxenický andezit[11] veku spodný panón - vrchný sarmat (stredný až vrchný miocén, asi pred 12,5 – 9,1 miliónmi rokov[12]), vulkanickej formácie Sninského kameňa. Tieto sopečné horniny predstavujú druhú fázu vývoja východoslovenských neovulkanitov. Táto vulkanická činnosť súvisela koncom treťohôr s podsúvaním a zánikom podložia flyšového pásma Karpát.

Úpätie Sninského kameňa tvoria kamenisté sutinové plytké pôdy.

Flóra[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Sninského kameňa dochádza k stretu teplomilnej flóry a flóry horských bučín. Vplyvom stanovišťa, najmä vrcholovej klímy majú dreviny v okolí brál obmedzený vzrast. Sninský kameň je významný aj vďaka rastlinstvu, ktoré sa tu nachádza. Na skalnatom vrchole sa nachádzajú fragmenty xerotermných trávnatých spoločenstiev s endemickou kostravou ovčou vihorlatskou (Festuca ovina subsp. vihorlatica), ktorá rastie len na Sninskom kameni a nikde inde, jej trsy zarastajú vrchol a terasy jeho skál. Na stenách rastú vzácne druhy rastlín ako napríklad vudsia skalná (Woodsia ilvensis) a slezinník severný (Asplenium septentrionale). Medzi ďalšie významné rastliny patria rozchodník ročný (Sedum annuum), chvostník jedľovitý (Huperzia selago), zvonček okrúhlolistý (Campanula rotundifolia), nevädza horská (Cyanus montanus), mliečivec alpínsky (Cicerbita alpina) a ďalšie. Na ploche celej prírodnej pamiatky sa zistilo 43 druhov lišajníkov a 148 druhov vyšších rastlín. Rastie tu i naša jediná domáca liana plamienok alpínsky (Clematis alpina). Na chladnej a vlhkej severnej strane Sninského kameňa je rastlinstvo chudobnejšie, než na teplejšej južnej strane.

Riziká[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho turistov nerešpektuje zákaz kladenia ohňov v chránených územiach, medzi ktoré patrí aj prírodná pamiatka Sninský kameň. Aj napriek mnohým upozorneniam, likvidáciám ohnísk strážcami CHKO Vihorlat, mnohí turisti naďalej počas letnej turistickej sezóny 2015 nerešpektovali zákaz kladenia ohňa a ohniská boli aj na Sninskom kameni a Morskom oku.

Požiar na vrchole Sninského kameňa v roku 2015[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2015 v posledný augustový týždeň pravdepodobne následkom zlého uhasenia ohniska na vrchole Sninského kameňa vznikol požiar. Požiar zlikvidovali hasiči z Okresného riaditeľstva HaZZ Humenné. Požiar spálil značnú časť vegetácie na Sninskom kameni.

Veríme, že následky požiaru nebudú mať negatívne dôsledky a časť vegetácie sa opäť obnoví, no obnova si určite vyžiada dlhšie obdobie
– Ladislav Palko, botanik zo správy CHKO Vihorlat.[13]

Značkovanie turistických chodníkov v období Uhorska[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé turistické objekty na území Slovenska mimo Vysokých Tatier boli postavené v roku 1880 vo Vihorlatských vrchoch Uhorským karpatským spolkom – Beskydskou sekciou založenou v Užhorode, za podpory grófa Sztárayho, išlo o dve turistické útulne pri Morskom oku a pod Sninským kameňom. V roku 1881 bol vyznačený turistický chodník od Morského oka na Sninský kameň, existuje dodnes. V roku 1883 vybudovala už Východokarpatská sekcia so sídlom v Sátoraljaújhely turistickú útulňu pod Vihorlatom, k nej bol v roku 1885 vyznačený turistický chodník z Jovsy a odtiaľ na Sninský kameň a k Morskému oku.[14]

Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]

Sninský kameň je jedným z najlepších vyhliadkových bodov pohoria aj preto je atraktívnym a častým turistickým cieľom. Nachádza sa tu križovatka turistických chodníkov, ktoré sem vedú z obce Zemplínske Hámre, zo Sniny, ako aj hrebeňa pohoria. Cez sedlo Tri tably (825 m n. m.) je napojenie k Morskému oku a k obci Remetské Hámre, východným smerom na Nežabec (1 023,4 m n. m.) a obec Podhoroď.

Prístup zo severu je možný od Sninských rybníkov (275 m n. m.) po modrá turistická značka modrej turistickej značke s prevýšením 731 m na úseku ccakm a z obce Zemplínske Hámre po žltá turistická značka žltej turistickej značke cez sedlo Tri tably (825 m n. m.), odkiaľ sa pokračuje po červená turistická značka červenej a zároveň modrá turistická značka modrej turistickej značke na vrchol. Najkratší a zároveň najnáročnejší výstup je zo Zemplínskych Hámrov po zelená turistická značka zelenej turistickej značke cez Rovienky. Parkovať je možné tesne pred kameňolomom (450 m n. m.) na hornom konci obce, odtiaľ vedie neustále stúpanie až na vrchol s prevýšením 556 m na úseku cca 2,2 km.

Prístup z juhu je možný po lesnej asfaltovej ceste z obce Remetské Hámre po modrá turistická značka modrej turistickej značke k jazeru Morské oko (618 m n. m.) a potom asi 4 km na vrchol, alebo je možné dopraviť sa autom až na záchytné parkovisko Krivec (562 m n. m.) pod Morským okom, odtiaľ vedie stúpanie na vrchol po modrá turistická značka modrej turistickej značke s prevýšením 444 m na úseku ccakm.

Každý rok v máji sa koná známa turistická akcia, organizovaná turistickým klubom LOKO Humenné[15], pod názvom Poď na Podhoroď. Prechádza sa pri nej celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov v dĺžke cca 50 km s výstupom na Sninský kameň, ide o viacdňovú akciu s prenocovaním v lese.

Každoročne sa tu stretávajú turisti v rámci akcie „Silvestrovský výstup na Sninský kameň“.

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Značkované trasy[upraviť | upraviť zdroj]

Možnosti dopravy do turistických východísk[upraviť | upraviť zdroj]

Do miest a obcí, ktoré predstavujú možný východiskový bod peších turistických trás na Sninský kameň z „humenskej/sninskej strany“, ako Snina, Zemplínske Hámre, prípadne Strihovce, je možné dopraviť sa prímestskou dopravou autobusovými linkami SAD Humenné.[16] Z „michalovskej/sobraneckej strany“ je prístup do východiskovej obce Remetské Hámre obsluhovaný prímestskými autobusovými linkami spoločnosti ARRIVA Michalovce.[17] Zo severnej a západnej strany je popri pohorí vybudovaná železničná trať. Vlakovou dopravou ŽSR je možné dopraviť sa do miest v blízkosti Sninského kameňa, do mesta Humenné, Snina, alebo Michalovce. Pre vyhľadanie spojenia možno použiť internetový cestovný poriadok.

Pravidelné podujatia[upraviť | upraviť zdroj]

Poď na Podhoroď
Usporiadateľ: Turistický klub LOKO Humenné
Termín konania: máj
Trasa: 1. deň: Podhoroď – Strihovské sedlo – Sninský kameň
2. deň: Sninský kameň – VihorlatKyjovPorúbka
Druh podujatia: pešia turistika
Klub slovenských turistov LOKO Humenné[18] organizuje každoročne, od roku 1986, v máji, tradičný viacdňový peší turistický prechod Vihorlatských vrchov, pod názvom Poď na Podhoroď, pri ktorom sa prechádza celý hlavný hrebeň Vihorlatských vrchov.
Silvestrovský výstup na Sninský kameň
Usporiadateľ: akcia nie je centrálne organizovaná, obce a turistické kluby z okolia si organizujú výstup samostatne
Termín konania: 31. december
Druh podujatia: pešia turistika
Obce a turistické kluby v okolí ako napr. Prvý michalovský klub slovenských turistov[19] organizujú každoročne, od roku 1996, 31. decembra tradičný peší zimný výstup na Sninský kameň, pod názvom Silvestrovský výstup na Sninský kameň. Zakladateľom tejto tradície je rímskokatolícky kňaz Marián Fencák.
Trojkráľový výstup na Sninský kameň
Usporiadateľ: Gymnázium Pavla Horova Michalovce, Prvý michalovský KST, KST Turista Michalovce, KST Chemko Strážske
Termín konania: január
Trasa: Krivec – Morské oko – Sninský kameň – Morské oko – Krivec
Možnosť výstupu s KST Chemko Strážske: Zemplínske Hámre, lom – sedlo Tri tably – Sninský kameň – Rovienky – Zemplínske Hámre
Druh podujatia: pešia turistika
Gymnázium Pavla Horova Michalovce ku ktorému sa pridávajú Prvý michalovský klub slovenských turistov[20], Klub slovenských turistov Turista Michalovce[21] a Klub slovenských turistov Chemko Strážske[22] organizuje každoročne, od roku 1968, v januári, tradičný peší zimný výstup na Sninský kameň, pod názvom Trojkráľový výstup na Sninský kameň.

Okolie vrchu[upraviť | upraviť zdroj]

Navôkol sa rozprestiera región Zemplín, ten je rozdelený Vihorlatskými vrchmi na Horný Zemplín na severe a na Dolný Zemplín na juhu. Zo severnej strany pod Sninským kameňom leží mesto Snina, na ktoré je z jeho vrcholu nerušený panoramatický výhľad. Neďaleko mesta sa nachádza hojne navštevovaná rekreačná oblasť Sninské rybníky s vybudovaným biokúpaliskom.

Severne sa rozprestiera Laborecká vrchovina a severovýchodne sa rozprestierajú Bukovské vrchy, kde je vyhlásený Národný park Poloniny. Najvyšším vrchom je Kremenec (1 221,0 m n. m.), na ňom sa nachádza najvýchodnejší bod Slovenskej republiky. V Bukovských vrchoch leží najväčšia vodná nádrž na pitnú vodu na Slovensku, vodárenská nádrž Starina.

Východným smerom sa tiahne hranica s Ukrajinou, tú tvorí hraničný hrebeň Popriečneho s najvyšším vrchom Vetrová skala (1 024,5 m n. m.) a severnejšie hraničný hrebeň Bukovských vrchov, ktorý na severe tvorí hranicu aj s Poľskom.

Západne sa tiahnu Slanské vrchy s najvyšším vrchom Šimonka (1 092,0 m n. m.).

Južne sa v pohorí Vihorlatu rozlieva jeho najväčšie jazero a zároveň tretie najväčšie prírodné jazero na Slovensku, čarovné Morské oko. Pod ním prechádza pohorie do nížiny, tá nesie názov Východoslovenská nížina, po nej sa rozlievajú vodné plochy Senianske rybníky a Zemplínska šírava (z vrcholu Sninského kameňa ju nie je vidieť).

Pod Sninským kameňom nad obcou Zemplínske Hámre sa nachádza kameňolom, kde sa ťaží najkvalitnejší kameň v strednej Európe, ktorý obsahuje až 75 % andezitu.[23] Pod kameňolomom je východiskový bod peších turistických trás na Sninský kameň cez Rovienky a sedlo Tri tably, nachádza sa tu parkovisko pre autá a turistické informačné centrum.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.

Panorámy[upraviť | upraviť zdroj]

360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho východnej časti) v lete
360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho východnej časti) v lete
360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho západnej časti) v zime
360° panoramatický výhľad z Malého Sninského kameňa (z jeho západnej časti) v zime

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000. 5. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2010. ISBN 978-80-8042-594-4.
  2. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. ÚGKK SR, rev. 2017-02-23, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.
  3. Názvy vrchov [PDF]. ÚGKK SR, 01.10.2014, rev. 2017-02-23, [cit. 2017-05-08]. Dostupné online.
  4. Korzár Dolný Zemplín, článok: Sninský kameň sa stáva terčom vandalov [online]. Košice : Petit Press, a. s., 2015-02-13, [cit. 2016-08-30]. Dostupné online.
  5. Sninský kameň. In: Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR. Banská Bystrica : Slovenská agentúra životného prostredia, 2007. Dostupné online.
  6. Vihorlat – mapa [online]. Združenie - Slovenské dedičstvo UNESCO, 2014-04-08, [cit. 2015-06-08]. Dostupné online.
  7. Morské oko [online]. Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2015-07-16]. Dostupné online.
  8. Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000. 2. vyd. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2016. ISBN 978-966-262-350-5.
  9. Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000. Украина (Ukrajina) : ACCA, 2014. ISBN 978-966-2623-47-5.
  10. 360° virtuálny panoramatický výhľad z vrcholu Sninského kameňa na okolité vrchy na stránke PeakFinder.org (po anglicky)
  11. Žec, B. (ed.), Kaličiak, M., Konečný, V., Lexa, J., Jacko, S. ml., Karoli, S., Baňacký, V., Potfaj, M., Rakús, M., Petro, Ľ., Spišák, Z., 1997, Geologická mapa Vihorlatských a Humenských vrchov 1 : 50 000. MŽP SR – Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava.
  12. Pécskay Z., Lexa J., Szakács A., Seghedi I., Balogh K., Konečný V., Zelenka T., Kovacs M., 2006, Geochronology of Neogene-Quaternary magmatism in the Carpathian arc and Intra-Carpathian area: a Review. Geologica Carpathica, 57, s. 511-530
  13. Zuzana Argalášová, zoologička Správa CHKO Vihorlat. Slovenský východ - Regionálne noviny Zemplína, článok: Plamene na Sninskom kameni [online]. Humenné : VIHORLAT PRESS, s. r. o., 2015-09-22, [cit. 2016-07-09]. Dostupné online.
  14. Arnošt Guldan. Pohľad do dejín značenia turistických chodníkov na území Slovenska [PDF]. Harmanec : rodina Arnošta Guldana, s prispením Klubu slovenských turistov, VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, 2013, [cit. 2015-07-26]. Dostupné online. ISBN 978-80-969498-8-5.
  15. KST LOKO Humenné
  16. Pravidelná doprava > Prímestská doprava > Humenné na stránke SAD Humenné, a. s.
  17. Cestovné poriadky > Prímestské linky na stránke ARRIVA Michalovce, a. s.
  18. Turistický kalendár 2017 turistického klubu KST LOKO Humenné [PDF] na stránke lokohe.wz.cz
  19. Kalendár akcií na rok 2017 turistického klubu Prvý michalovský KST [doc] na stránke www.kstmichalovce.sk
  20. Kalendár akcií na rok 2017 turistického klubu Prvý michalovský KST [doc] na stránke www.kstmichalovce.sk
  21. Kalendár akcií KST Turista Michalovce na rok 2017
  22. Kalendár podujatí KST Chemko Strážske
  23. Turistika a cestovný ruch > Zaujímavosti > Vedeli ste, že na stránke ZemplinskeHamre.sk

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • Šport, Bratislava, Ďurček Jozef a kolektív, Turistický sprievodca ČSSR – Zväzok 58, Východoslovenská nížina – Vihorlat, 1966

Mapy[upraviť | upraviť zdroj]

  • VKÚ, akciová spoločnosť, Harmanec, č. 126, Turistická mapa 126 Vihorlatské vrchy – Zemplínska šírava 1 : 50 000, 5. vydanie, 2010, ISBN 978-80-8042-594-4
  • Aurius, s. r. o., Hradec Králové, Turistická mapa Karpatská turistická cesta 1 : 65 000, január 2013, Dostupné online: časť 1, časť 2 [PDF]
  • SHOCart, spol. s r. o., Zádveřice, Turistický atlas Slovensko 1 : 50 000, 10/2016, ISBN 978-80-7224-504-8
  • BB Mapy, Banská Bystrica, č. 8, Turistická a cykloturistická mapa 8 Poloniny, Vihorlat, Zemplínska šírava 1 : 100 000 (príloha denníka Pravda), 1. vydanie, 2014
  • ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Верховинський Вододільний Хребет – Полонина Руна (Рівна) (Turistická mapa Verchovyns'kyj Vododil'nyj Chrebet – Polonina Runa (Rovná)) 1 : 50 000, 2. vydanie, 2016, ISBN 978-966-262-350-5
  • ACCA, Украина (Ukrajina), Туристична карта Боржава (Turistická mapa Boržava) 1 : 50 000, 2014, ISBN 978-966-2623-47-5

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]