Softcore (pornografia)

Sultánka od Henryho Cliva. Rytina zobrazuje nahú ženu oblečenú v priehľadnej látke, čo je bežné pre softcorovú pornografiu.

Softcore je typ fotografie, filmu alebo grafiky, ktorý obsahuje pornografické prvky, ale je menej explicitný ako klasická pornografia. Typicky ho definuje absencia viditeľnej sexuálnej penetrácie. Softcore zvyčajne zobrazuje nahých alebo polonahých hercov v simulovaných erotických scénach a jeho cieľom je vyvolať u diváka sexuálne vzrušenie. Softcore by sa mal odlišovať od erotiky, ktorá má umelecké ašpirácie.

Popis

Softcorové diela môžu zobrazovať sexuálnu aktivitu medzi dvoma ľuďmi alebo masturbáciu. Neobsahujú explicitné zobrazenia sexuálnej penetrácie, cunnilingusu, felácie alebo ejakulácie. Zobrazenia erekcie zvyčajne nie sú povolené, hoci postoje k tejto téme sa neustále vyvíjajú.

Časti záberu, ktoré sa považujú za príliš explicitné, môžu byť skryté rôznymi spôsobmi, napríklad použitím rozpustených vlasov alebo oblečenia, polohou rúk alebo iných častí tela, exponátmi v popredí (rastliny, vankúše, nábytok alebo závesy) alebo starostlivo zvolenými uhlami kamery. Pornografickí filmári niekedy vytvárajú klasické aj softcorové verzie svojich filmov, pričom softcorová verzia používa menej explicitné zábery alebo montáž, aby sa vyhla explicitnému zobrazeniu sexuálnej aktivity.

História

Pôvodne bol softcore obsah prezentovaný predovšetkým v pánskych časopisoch, a to ako vo forme fotografií, tak aj kresieb (ako napríklad pin-up-girls). V 70. rokoch 20. storočia začali mainstreamové časopisy ako Playboy, Penthouse a najmä Hustler zobrazovať úplnú nahotu.

Po vytvorení systému hodnotenia MPAA v Spojených štátoch sa v mainstreamových kinách uvádzalo mnoho softcorových filmov so širokým spektrom produkčných nákladov, najmä drive-iny. Filmy ako Emanuela (1974) a Alice in Wonderland (1976) získali pozitívne recenzie od renomovaných kritikov. Napríklad od Rogera Eberta.

Koncom druhej dekády 21. storočia stratili softcore filmy svoju popularitu kvôli klesajúcemu dopytu po tomto type produkcie, ktorý vyplynul z čoraz rozšírenejšieho prístupu k hardcore pornografii, ako aj zo sociálnych a kultúrnych zmien, v dôsledku ktorých je teraz možné vidieť erotické scény natočené v štýle starých softcorových filmov vo vysokorozpočtových filmových produkciách za účasti mainstreamových hercov.

Regulácia a cenzúra

Softcorové filmy zvyčajne podliehajú menej prísnym predpisom a obmedzeniam ako klasická pornografia a sú určené pre iný trh. Vo väčšine krajín sa softcorové filmy kvalifikujú do systému vekového hodnotenia, kde im zvyčajne udeľujú vekové obmedzenie, hoci mnohé takéto filmy sa vydávajú aj bez hodnotenia. Rovnako ako v prípade pornografických filmov, dostupnosť softcore filmov sa líši v závislosti od miestnych zákonov. Okrem toho môže byť premietanie takýchto filmov obmedzené na osoby staršie ako určitý vek, zvyčajne 18 rokov. Aspoň jedna krajina, Nemecko, má odlišné vekové obmedzenia pre klasickú pornografiu a softcorové filmy, pričom softcorový materiál zvyčajne dostáva hodnotenie FSK-16 (pre osoby staršie ako 16 rokov) a pornografický obsah je klasifikovaný ako FSK-18 (pre osoby staršie ako 18 rokov). V niektorých krajinách sa softcorové filmy bežne vysielajú na káblových televíznych sieťach. Niektoré stanice, ako napríklad Cinemax, produkujú vlastné softcorové filmy a televízne seriály.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Softcore (pornografia)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Softcore na poľskej Wikipédii.