Solónova ústava

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Solónova ústava bola ústava v starovekých Aténach, ktorá vznikla po reformách v roku 594/593 pred kr. a ktoré uskutočnil aténsky politik Solón.

Solónovu ústavu označujeme ako timokratickú ústavu - bola založená na rozdelení obyvateľstva podľa veľkosti majetku a na základe toho boli odstupňované politické práva (= majetkový cenzus).

Solón rozdelil obyvateľstvo podľa veľkosti majetku do štyroch majetkových skupín:

  • penntakosiomedimnoi (po sl. päťstomeričníci) - ročný výnos ich majetku bol päťsto meríc (asi 26 000 litrov plodín - obilia, alebo vína, alebo olivového oleja)
  • hippeis (po sl. jazdci) - ich ročný výnos majetku bol 300 - 500 meríc a mohli si vydržiavať koňa (gr. hippos)
  • zeugitai - (po sl. záprahári) - ich ročný výnos z majetku bol 200 - 300 meríc a mohli si dovoliť záprah (dva voly)
  • théti - boli to občania, ktorých výnos majetku bol menší ako 200 meríc.

Rozdelenie do jednotlivých majetkových vrstiev malo význam pre plnenie si vojenských povinností:

  • päťstomeričníci si mohli zadovážiť plnú ťažkú výzbroj (prilba, brnenie, štít) a ťažké zbrane (meč, oštep), preto slúäžili vo vojsku ako ťažkoodenci;
  • jazdci si mohli dovoliť koňa a slúžili vo vojsku ako jazda;
  • záprahári slúžili vo vojsku ako ľahká pechota;
  • théti slúžili ako pomocné oddiely, kopali zákopy. Neskôr v 5. storočí pred Kr. ich význam značne stúpol, pretože slúžili ako veslári na vojenských lodiach.

Podľa veľkosti majetku boli odstupňované politické práva príslušníkov jednotlivých skupín.

  • všetky skupiny mohli voliť
  • len prvá a druhá skupina mohla zastávať úrad archontov. Solónova reforma sprístupnila politickú moc najbohatším skupinám obyvateľstva bez ohľadu na pôvod, čiže k moci sa okrem členov rodovej aristokracie, ktorá opierala svoju moc o pôdu, dostali aj najbohatší remeselníci a obchodníci.

Podobnú ústavu zaviedol v starovekom Ríme šiesty rímsky kráľ Servius Tullius.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bleicken, Jochen: Athénská demokracie. Praha 2002
  • Oliva, Pavel. Solón. Praha 1971
  • Pečírka, Jan a kol.: Dějiny pravěku a starověku. Praha 1979