Solin
| Solin | ||
| mesto | ||
 Jadro pretekajúce mestom Solin, v mieste zvanom Gospin Otok, asi pol kilometra pred ústím do Jadranského mora
| ||
|
||
| Štát |  Chorvátsko
| |
|---|---|---|
| Župa | Splitsko-dalmatínska | |
| Nadmorská výška | 0 m n. m. | |
| Súradnice | 43°31′54″S 16°29′41″V / 43,531667°S 16,494722°V | |
| Rozloha | 34,2 km² (3 420 ha) | |
| Obyvateľstvo | 24 862 (2021) | |
| Hustota | 726,96 obyv./km² | |
| Starosta | Dalibor Ninčević (HDZ) | |
| PSČ | 21 210 | |
  | ||
 Interaktívna mapa mesta
| ||
| Webová stránka: http://www.solin.hr | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | ||
Solin (latinky a tal. Salona) je mesto v Chorvátsku, v Splitsko-dalmatínskej župe na pobreží Kaštelského zálivu. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2021 tu žije 24 862 obyvateľov. Solin je zároveň aj severným predmestím Splitu, od ktorého je vzdialené len 5 km. So Splitom tvorí z urbanistického hľadiska (nie však administratívneho) jeden súvislý celok. Hranice medzi oboma sídlami prechádzajú priemyselnou zónou.
História
[upraviť | upraviť zdroj]
Mesto má veľmi bohatú históriu a značný význam pre starochorvátske a ranokresťanské dejiny. Význam Salony spočíva aj v tom, že väčšina pôvodného mesta nebola prekrytá novou zástavbou, ako je to v mnohých iných prípadoch. V posledných rokoch sa tiež objavujú návrhy na zaradenie Salony do zoznamu UNESCO v nádeji na zachovanie tohto miesta.
Najstaršie dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Pôvodne opevnenú prístavnú osadu Salona založil ilýrsky kmeň Delmatov. V 3. – 4. storočí pred Kr. ju dobyli Gréci a neskôr prešla pod rímsku nadvládu, kedy sa stala hlavným mestom provincie Dalmácia. Salona mala 60 000 obyvateľov a bola štvrtým najväčším mestom Rímskeho impéria. Bola správnym centrom provincie Ilýria a neskôr sa stala arcidiecéznym sídlom týchto regiónov. Z tejto doby sa v západnej časti mesta nachádza značné množstvo archeologických nálezísk.
V roku 244 sa tu narodil rímsky cisár Dioklecián, ktorý si v dnešnom Splite postavil slávny Diokleciánov palác, do krorého sa uchýlil po rozdelení ríše na tetrarchiu v roku 305.[1] Po páde Ríma, keď nastalo sťahovanie národov, začali nájazdy Avarov. Ľudia utekali zo Solinu preč, väčšinou do Diokleciánovho paláca, v ktorého susedstve začalo vznikať mesto Split.
Ranné kresťanstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Už v 3. storočí bola v Salone založená cirkevná diecéza. Prvým salonským biskupom sa stal svätý Domnius (chorv. Sveti Dujam), ktorého cisár Dioklecián nechal v roku 304 popraviť. V roku 474 menoval východorímsky cisár Lev I. biskupom Glyceria. Ten bol do tej doby západorímskym cisárom, bol však zosadený Juliom Nepotom, ktorý neskôr tiež skončil v Salone. Okolo roku 500 bolo biskupstvo vyhlásené za metropolitnú arcidiecézu. Na arcidiecézu a metropolitné sídlo bolo solinské biskupstvo povýšené v 10. storočí. Diecéza v súčasnej podobe vznikla v roku 1828, kedy bola historická arcidiecéza salonská zlúčená s diecézou makarskou a v roku 1969 bola povýšená na arcidiecézu a metropolitné sídlo v arcidiecéze splitsko-makarskej.
Príchod Slovanov
[upraviť | upraviť zdroj]V 7. storočí sa Salona dostala pod vplyv Slovanov a Avarov, avšak presnejšie datovanie je stále predmetom dohadov. V roku 639 Avari napadli mesto a tí, čo útok prežili utiekli do vtedajšieho Diokleciánovho paláca, v ktorého ruinách začalo vznikať mesto Split. Pre chorvátske dejiny je významné najmä posvätné miesto zvané ostrov Panny Márie (chorv. Gospin otok) pri dolnom toku riečky Jadro, pretože bolo zrejme prvým miestom krstenia Chorvátov. Rieka Jadro je niekedy nazývaná ako „chorvátsky Jordán“. V miestnej, dnes už takmer zaniknutej bazilike svätých Petra a Mojžiša, bol korunovaný chorvátsky kráľ Demeter Zvonimír a kráľovná Helena Zadarská tu založila dva kostoly, z ktorých jeden (Kostol Panny Márie na ostrove) existuje doteraz, hoci niekoľkokrát zničený a znovu prestavovaný. Jedná sa o najstarší kostol zasvätený Panne Márii v Chorvátsku.
Novovek
[upraviť | upraviť zdroj]V 16. storočí bolo okolie dnešného Solinu často vystavované tureckým vpádom. To znamenalo útek miestnych sedliakov do bezpečnejších miest. Ako symbol svojej prítomnosti nechali Turci vybudovať dnešnú pevnosť Gradina v strede mesta. Vznikla rozšírením pôvodnej mešity, mešita bola postavená prestavaním pôvodného byzantského kostola. V roku 1647 boli z lokality Turci vytlačení a na ich miesto prišli Benátčania. Tí nechali kraj dosídliť kolonistami z lokality Petrovo polje. Nemalá časť antických a ranne stredovekých stavieb však bolo rozobraných pre vznik nových domov. Ku koncu 17. storočia žilo v Soline spolu s neďalekým Vranjicom na brehu mora okolo sedemsto ľudí.
Súčasné mesto sa nachádza východne od pôvodného rímskeho a ranoslovanského osídlenia. Rozvinulo sa blízko pevnosti gradina na oboch brehoch rieky Jadro. V 18. storočí bol Solin často vystavený útokom hajdukov, preto tu vzniklo v tom čase množstvo opevnených domov. Obživu okrem iného zaisťovala rieka Jadro a početné mlyny, ktoré na nej v tom čase stáli. Spojenie so svetom potom predstavovali rôzne karavany s tovarom, ktoré smerovali väčšinou z Bosny do neďalekého Splitu.
Na začiatku 19. storočia (v období existencie tzv. Ilýrskych provincií, ktoré boli pod francúzskou nadvládou) bola cez Solin vybudovaná z rozhodnutia generála Marmonta cesta. Vďaka tomu sa zlepšil obchod aj komunikácia mesta s jeho okolím a vzdialenejšími časťami regiónu. Oslabená bola dominancia námornej dopravy. Mesto bolo ničené množstvom požiarov, ktoré napr. zničili vtedajší kostol. V závere 19. storočia tu bol postavený prvý hotel a verejné budovy (hasičská zbrojnica, policajná stanica). V roku 1857 žilo v Soline cca 1800 obyvateľov, roku 1900 to už bolo 2800 ľudí. Roku 1904 bola do Solinu zavedená elektrická energia, skôr ako do neďalekého Splitu.
4. októbra 1998 toto miesto navštívil pápež Ján Pavol II..
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Solinom prechádza železničná trať Knin-Split, Solin je predposledným mestom na jej dlhej trase. Význam železničnej trate v uvedenom meste nie je príliš veľký z hľadiska osobnej dopravy, ale predovšetkým z hľadiska dopravy nákladnej; v Soline stojí na brehu mora veľký nákladný prístav.
Mestom tiež prechádza Jadranská magistrála, tu má podobu štvorprúdovej cesty. Hlavný cestný ťah, ktorý vedie Solinom, smeruje na jeho južnom konci k Splitu a na sever vedie po horskom svahu k obci Klis, k miestnej pevnosti a potom ďalej do vnútrozemia, smerom k mestu Sinj.
Významné osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Dioklecián (lat. Gaius Aurelius Valerius Diocletianus), rímsky cisár
- Toni Kljaković, chorvátsky spevák
- Toma Podrug, chorvátsky spisovateľ
- Lovre Katić, chorvátsky duchovný, archeológ a spisovateľ[2]
- Ivan Radič, chorvátsky prvoligový a medzinárodný futbalový rozhodca
- Jozo Kljaković, chorvátsky maliar, spisovateľ
- Ivan Mužić, chorvátsky historik a publicista
- Nikola Kalinić, chorvátsky futbalový reprezentant
- Joško Jeličić, chorvátsky futbalový reprezentant
- Ljubo Boban, chorvátsky historik a akademik HAZU (Chorvátska akadémia vied a umenia)
- Miro Podrug, športový novinár
- Ante Vetma, chorvátsky športovec, rozhodca, športový organizátor a funkcionár v oblasti futbalu a hádzanej
- Alen Jakšić, chorvátsky futbalový rozhodca
- Nikola Bekavac, chorvátsky futbalový rozhodca
Kultúra a pamätihodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
- archeologické náleziská[3] z doby Rímskej ríše (ruiny rímskeho fóra s chrámom a divadlo) – Starine-Salona
- zvyšky rímskej Porty Caesarey a mestských hradieb
- zvyšky amfiteátra z 2. storočia
- zvyšky starokresťanských kostolov (korunovačná bazilika svätých Petra a Mojžiša)
- Ostrov Panny Márie (chorv. Gospin otok), významná národná lokalita na riečke Jadro
- kostol Panny Márie (chorv. Crkva Blažene Djevice Marije u Solinu) na ostrove Panny Márie
- pozostatky kostola sv. Štefana z Ostrova
- zvyšky rímskeho a ranokresťanského cintorína (Manastirine) a kláštora
- vonkajšia expozícia Archeologického múzea Split
V meste sa každý rok organizuje Solinské kultúrne leto.[4]
Školstvo
[upraviť | upraviť zdroj]V Soline stoja celkom štyri základné školy, z toho dve v samotnom meste a ďalšie dve v okolitých obciach, ktoré pod Solin administratívne náležia.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Cerchiari, De Vecchi, Arte nel Tempo. Dalla Preistoria alla Tarda Antichità, vol I, I tomo, Milano 1991, ISBN 978-88-450-4218-8, s. 248
- ↑ Vladimir Lončarević: Lovre Katić - pisac »staroga svetog kamenja« Archivované 2020-09-29 na Wayback Machine, Glas Koncila, 6. marca 2011., str. 21
- ↑ Salona in Croatia to be world archeological sensation after new discoveries. Croatia Week. Dostupné online [cit. 2023-08-17]. (angličtina)
- ↑ Svečano otvaranje 28. Solinskog kulturnog ljeta. Město Solin. Dostupné online [cit. 2023-08-17]. (chorvatština)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Solin
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Solin na českej Wikipédii.