Solomon R. Guggenheim Museum

	Solomon R. Guggenheim Museum
	; budova Guggenheimovho múzea
Základné údaje
Architekt	Frank Lloyd Wright
Výstavba	1956 – 1959
Majiteľ
Súčasný majiteľ	nadácia Solomona R. Guggenheima
Pomenovaná po	Solomon R. Guggenheim
Poloha
Adresa	1071 Fifth Avenue, New York, NY 10128-0173
Súradnice	40°46′59″S 73°57′32″Z / 40,782975°S 73,958992°ZSúradnice: 40°46′59″S 73°57′32″Z / 40,782975°S 73,958992°Z
	poloha v rámci Spojených štátov
Ďalšie údaje
Web	guggenheim.org
	Umelecký portál; Architektonický portál

Solomon R. Guggenheim Museum alebo po slovensky aj Guggenheimovo múzeum v New Yorku je jedna z najznámejších galérií moderného umenia a významná architektonická pamiatka. Stojí na rohu Piatej Avenue a 89. Street, medzi Central Parkom a East River v hornom Manhattane. Inštitúcia múzea bola založená v roku 1937, budova bola otvorená 21. októbra 1959.

Neskôr vznikli aj ďalšie múzeá Guggenheimovej nadácie v Benátkach, Bilbae, Berlíne, Las Vegas a Guadalajare v Mexiku.

Múzeum a budova

Múzeum zriadila a od roku 1937 spravuje nadácia Solomona R. Guggenheima a Guggenheimove zbierky tvoria jeho základ. Z podnetu neskoršie riaditeľky múzea H. von Rebai začal Guggenheim začiatkom 30. rokov zbierať moderné umenie. Nakúpil diela Vasilija Kandinského a mnohých ďalších, roku 1937 založil Guggenheim nadáciu (Solomon R. Guggenheim Foundation) na podporu moderného umenia a roku 1939 otvoril v New Yorku Museum of Non-Objective Art, kde sprístupnil svoje zbierky. Roku 1943 poveril architekta F. L. Wrighta, aby navrhol novú budovu múzea. Dnešné Guggenheimovo múzeum bolo postavené až po jeho smrti v rokoch 1956 – 1959.

Nápadná a provokatívna špirálovitá budova je v ostrom kontraste k pravouhlým krabiciam vo svojom okolí a spočiatku vyvolala kritiku. Galéria je aj vo vnútri usporiadané do špirály bez okien aj keď má dosť svetla z centrálnej kopuly, obrazy sa musia osvetľovať umelo. V roku 1992 k nej pribudla vyššia a pravidelná veža podľa návrhu Gwathmey Siegela. Tento celok dnes patrí k „ikonám“ mesta New Yorku, veľmi často sa filmuje a podobne.

Zbierky

Jadrom zbierok múzea je pôvodná Guggenheimova zbierka, orientovaná hlavne na „abstraktné“ umenie. Z obrazov V. Kandinského sú tu napríklad obrazy V čiernom štvorci a Kompozícia 8 z roku 1923. Ďalej je tu Kontrast foriem od Fernanda Légera alebo Robert Delaunay Simultánne okno. Neskôr ale kupoval Guggenheim aj diela Marca Chagalla, napríklad Paríž videnie oknom a Zelený húslista.

Z pozostalosti obchodníka Karla Nierendorfa získalo múzeum v roku 1948 730 predmetov, okrem iného 110 diel Paula Kleeho, 24 od L. Feiningera, 18 Kandinských, šesť Chagall a dva obrazy Joana Miró. Oskar Kokoschka tu zastupuje expresionizmus a Max Beckmann surrealizmus. Zo sôch sa v múzeu nachádza Adam a Eva od C. Brancusiho a mnoho ďalších. Cézannov Muž so založenýma rukami z roku 1899 prekračuje hranicu 20. storočia.

Nákupom Thannhauser Collection sa roku 1963 sa zbierky rozšírili o diela impresionistov: Kopce pri Saint-Rémy od Vincenta van Gogha, Haere Mai od Paula Gauguina, Pred zrkadlom od Édouarda Maneta a Pissarrova Príroda pri Pontoise z roku 1867, zatiaľ najstarší obraz zbierky. Od Pabla Picassa je tu Le Moulin de la Galette, Žena sa žltými vlasy a Harmonikár, takže Guggenheim má jednu z najväčších verejných zbierok tohto maliara.