Songhajská ríša

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa ríše.

Songhajská ríša alebo Songhaj bol najvýznamnejší africký štátny útvar v 15. a 16. storočí.

Songhajská ríša sa začala rozvíjať z úpadkom ríše Mali. Začiatky tejto ríše siahajú až do 6. stor. po Kr., keď v oblasti severného oblúka rieky Niger príslušníci černošského kmeňa Songhajcov ovládli dôležité spojenia vedúce cez Saharskú púšť a založili obchodné centrá Timbuktu a Gao. Postupne si ich podrobila ríša Ghana a neskôr songhajskí králi, vyznávajúci už od 11. stor. islam, museli uznať nadvládu ríše Mali. Songhajský vládca Ali Ber Soni (1468 - 1493) získal pre svoj kmeň stratenú zvrchovanosť a Songhajci si začali podmaňovať okolité kmene. Vrcholným obdobím Songhajskej ríše bolo panovanie Mohameda Turého nazývaného aj Veľký (1493 - 1528). Územie štátu rozšíril na východ k pohoriu Air a k Čadskému jazeru a ovládol tak celú západnú Saharu. Songhojská ríša kontrolovala všetky obchodné spojenia vedúce od Guinejského zálivu cez saharské oázy do oblasti Stredozemného mora. Mohamed Turé vytvoril dobre organizovaný centralistický štát opierajúci sa o stálu armádu. Príjmy mu zabezpečoval obchod so slonovinou, zlatom, soľou a otrokmi. Preslávil sa podporou umenia, remesiel a vied, kultúry a najmä školstva. Za jeho vlády patrila vyššia škola v Timbuktu k najlepším v celom islamskom svete. Songhajská ríša si svoje mocenské postavenie nedokázala dlho udržať. R. 1591 sa mesta Timbuktu zmocnili Maročania, čo viedlo k dezintegrácii a ríša sa onedlho rozpadla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]