SpaceX

Space Exploration Technologies Corp.
Právna forma	privately held company
Založená	14. marca 2002
Zakladateľ	Elon Musk
Sídlo	SpaceX Starbase, Texas USA
Vedenie	Elon Musk (CEO, predseda a technický riaditeľ) Gwynne Shotwellová (prezidentka a COO)
Priemysel	kozmický priemysel telekomunikácie
Produkcia	nosné rakety kozmické lode Dragon Starshield
Zamestnancov	vyše 13 000 (september 2023)
Dcérske spoločnosti	Starlink Swarm Technologies Pioneer Aerospace
Vlastník	Elon Musk (42 % vlastného kapitálu; 79 % hlasovacích práv)
Web	www.spacex.com

Space Exploration Technologies Corp., bežne označovaná ako SpaceX, je americká spoločnosť zaoberajúca sa kozmickými technológiami so sídlom v komplexe Starbase pri Brownsville v Texase. Od svojho založenia v roku 2002 spoločnosť dosiahla početné pokroky v oblasti raketového pohonu, opakovane použiteľných nosných rakiet, letov ľudí do vesmíru a technológie satelitných konštelácií. Od roku 2024 je SpaceX dominantným poskytovateľom kozmických štartov na svete, pričom frekvencia jej štartov zatieňuje všetky ostatné subjekty, vrátane súkromných konkurentov a národných programov, ako je čínsky vesmírny program. SpaceX, NASA a Ozbrojené sily Spojených štátov úzko spolupracujú prostredníctvom vládnych zmlúv.

Spoločnosť SpaceX založil Elon Musk v roku 2002 s víziou znížiť náklady na štarty do vesmíru a pripraviť tak cestu k udržateľnej kolónii na Marse. V roku 2008, kedy SpaceX takmer zbankrotovala, raketa Falcon 1 po troch neúspešných pokusoch o štart nakoniec úspešne vyštartovala na obežnú dráhu Zeme. Spoločnosť sa potom zamerala na vývoj väčšej rakety Falcon 9 a kozmickej lode Dragon 1, aby splnila zmluvy NASA COTS na dodávky zásob na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Do roku 2012 spoločnosť SpaceX dokončila všetky testovacie lety v rámci COTS a začala poskytovať komerčné zásobovacie služby na ISS. Približne v tom čase začala SpaceX vyvíjať aj hardvér, aby sa prvý stupeň Falconu 9 dal opätovne použiť. Spoločnosť predviedla prvé úspešné pristátie prvého stupňa v roku 2015 a opätovný štart prvého stupňa v roku 2017. Falcon Heavy, zostavený z troch nosných rakiet Falcon 9, prvýkrát vzlietol v roku 2018 po viac ako desaťročnom vývoji.

Tieto míľniky priniesli spoločnosti veľmi potrebné investície a SpaceX sa snažila diverzifikovať svoje zdroje príjmov. V roku 2019 bol uvedený do prevádzky prvý funkčný satelit internetovej satelitnej konštelácie Starlink. V nasledujúcich rokoch Starlink generoval väčšinu príjmov spoločnosti a pripravil pôdu pre svoj vojenský náprotivok Starshield. V roku 2020 začala SpaceX prevádzkovať svoje kozmické lode Dragon 2 na zabezpečovanie misií s posádkou pre NASA a súkromné subjekty. Približne v tomto čase začala spoločnosť SpaceX stavať skúšobné prototypy pre Starship, ktorý je najväčšou nosnou raketou v histórii a jeho cieľom je plne realizovať víziu spoločnosti o plne opakovane použiteľnej, nákladovo efektívnej a prispôsobiteľnej nosnej rakete. SpaceX tiež vyvíja prostredníctvom programu Polaris vlastný skafander a pripravuje astronautov. Taktiež v rámci programu NASA Artemis vyvíja pristávací modul pre ľudskú posádku určený pre lunárne misie. Spoločnosť SpaceX nie je verejne obchodovateľná; noviny zaoberajúce sa kozmickým priemyslom odhadujú, že SpaceX má v roku 2024 príjmy vo výške viac ako 10 miliárd dolárov.

História

Štart rakety Falcon 9 so satelitmi Orbcomm-OG2, júl 2014

Zamestnanci SpaceX s kozmickou loďou Dragon v sídle spoločnosti v Hawthorne v Kalifornii, február 2015

Sídlo spoločnosti SpaceX

V roku 2001 Elon Musk koncipoval projekt Mars Oasis, ktorý mal za cieľ preniesť miniatúrny experimentálny skleník na pestovanie rastlín na povrch Marsu, v snahe znovu prilákať záujem verejnosti o prieskum vesmíru, a tým navýšiť rozpočet NASA. Musk sa pokúšal kúpiť lacné rakety z Ruska, ale žiadne nezohnal za prijateľnú cenu.

Počas letu domov si Musk uvedomil, že by mohol založiť spoločnosť, ktorá by vyvinula rakety, ktoré by neboli tak nákladné. Podľa jedného z prvých investorov Tesly a SpaceX, Steva Jurvetsona, Musk spočítal, že materiál na stavbu rakety tvorí v skutočnosti len 3% z výslednej ceny v tej dobe. S použitím vertikálnej integrácie, produkciou 85% dielov na jednom mieste a modulárnym prístupom by SpaceX mohla znížiť náklady na desatinu a dosiahnuť 70% marže. SpaceX začala s malou orbitálnou raketou namiesto toho, aby rovno postavila veľký, zložitejší a rizikovejší nosič, ktorý by mohol zlyhať a priviesť spoločnosť k bankrotu.

Začiatkom roka 2002 začal Musk hľadať zamestnancov pre svoju novú vesmírnu spoločnosť, ktorá sa pôvodne volala Space Exploration, ale čoskoro sa premenovala na SpaceX. Musk požiadal o spoluprácu presláveného raketového inžiniera Toma Muellera, ktorý sa potom stal hlavným konštruktérom raketových motorov spoločnosti. SpaceX najskôr sídlila v sklade v El Segundo v Kalifornii. Spoločnosť sa od svojho založenia v roku 2002 rýchlo rozrástla a od novembra 2005 sa počet zamestnancov zvýšil zo 160 na 1 100 v roku 2010, 3 800 zamestnancov a zmluvných partnerov v októbri 2013 a takmer 5 000 na konci roka 2015. Na Medzinárodnom vesmírnom kongrese v roku 2016 Musk uviedol, že SpaceX môže zamestnávať iba Američanov, pretože v spoločnosti pracujú na „moderných zbraňových technológiách“. V novembri 2019 mala SpaceX 7 000 zamestnancov.

Na konci roku 2012 mala SpaceX na svojom zozname štartov viac ako 40 zákaziek, čo predstavovalo zhruba štyri miliardy dolárov zo zmluvných výnosov, pričom mnohé z týchto zmlúv už boli čiastočne uhradené. Zmluvy zahŕňali komerčných aj vládnych zákazníkov (NASA, ozbrojené sily). Od decembra 2013 mala spoločnosť SpaceX celkovo 50 dohodnutých zákaziek, z toho dve tretiny predstavovali komerčné zákazky. Koncom roka 2013 začali médiá v kozmickom priemysle vyslovovať názory, že SpaceX znížila ceny pod úroveň hlavných hráčov na komerčnom trhu s vynášaním nákladu do vesmíru, ako Ariane 5 a Proton-M, kedy SpaceX mala vo svojom zozname aspoň desať zákaziek na geostacionárnu dráhu.

SpaceX začiatkom roku 2026 dostala od Federálnej komisie pre komunikáciu (FCC) povolenie na vypustenie ďalších 7500 satelitov Starlink druhej generácie, čím sa počet nových povolených satelitov zvýšil na 15000. Pôvodne spoločnosť žiadala o 30000 nových satelitov, ktoré by navýšili počet približne 9400 existujúcich.

Ciele

Montážna hala pre Starship v Starbase v Texase

Musk uviedol, že jedným z jeho cieľov je znížiť náklady a zvýšiť spoľahlivosť vynášania nákladu do vesmíru a to až desaťkrát. Spoločnosť plánovala v roku 2004 začať „s vývojom ťažkého nosiča a dokonca aj superťažkého, pokiaľ bude dopyt“. Každé zvýšenie nosnosti vedie k zníženiu nákladov na vynesený kilogram na obežnú dráhu. Elon Musk povedal: „Verím, že cena 1 100 dolárov za kilogram alebo menej je dosiahnuteľná.“

Hlavným cieľom spoločnosti SpaceX bolo vyvinúť systém rýchleho opätovného použitia. Od marca 2013 sú verejne oznámené aspekty tohto úsilia, ktoré zahŕňali aktívne testovanie demonštračnej rakety pre vertikálne pristávanie v malých výškach a nasledujúce skúšky Falconu 9, ktorý od polovice roku 2013 po splnenie misie skúšal úlohy potrebné na pristátie prvého stupňa. Pre tieto účely boli rakety vybavené rovnako ako skúšobná raketa a prebiehali skúšky pristávania na morskú hladinu. Prevádzková riaditeľka Gwynne Shotwellová na Singapurskom fóre satelitného priemyslu v lete 2013 povedala: „Ak to dosiahneme (opakovateľne použiteľné technológie), a my sa snažíme, aby sme to urobili správne, tak ak sa na to pozrieme, tak štarty môžu byť od päť do sedem miliónov dolárov, čo by dramaticky zmenilo situáciu.“

Musk v rozhovore z roku 2011 uviedol, že dúfa, že sa mu podarí za 10 až 20 rokov dopraviť ľudí na povrch Marsu. V roku 2010 ho jeho výpočty presvedčili, že kolonizácia Marsu je možná. V júni 2013 Musk použil názov Mars Colonial Transporter (neskôr tiež známy ako Interplanetary Transport System – Medziplanetárny dopravný systém) a odkazoval na súkromné ​​financovanie, ktoré by zahŕňalo vývoj raketových motorov a kozmickej lode na prepravu ľudí na Mars a návrat na Zem. V marci 2014 Gwynne Shotwellová uviedla, že hneď ako sa uskutoční let s posádku v lodi Dragon 2 a let Falconu Heavy, sa inžiniersky tím SpaceX zameria na vývoj technológií potrebných pre let k Marsu.

Vlastníctvo a financovanie

V auguste 2008 spoločnosť SpaceX prijala investíciu od Founders Fund vo výške 20 miliónov dolárov. Začiatkom roku 2012 boli približne dve tretiny spoločnosti vlastnené jeho zakladateľom a cena jeho 70 miliónov akcií bola odhadnutá na 875 miliónov. Celková hodnota SpaceX tak bola 1,3 miliardy dolárov. Po misii Dragon C2+ v máji 2012 sa hodnota spoločnosti takmer zdvojnásobila na 2,4 miliardy dolárov. V januári 2015 spoločnosť SpaceX získala finančnú injekciu od spoločností Google a Fidelity vo výške jednej miliardy dolárov výmenou za 8,333% podiel a hodnota spoločnosti bola stanovená približne na 12 miliárd dolárov. Spoločnosti Google a Fidelity sa pripojili k vtedajšej investičnej skupine Draper Fisher Jurvetson, Founders Fund, Valor Equity Partners a Capricorn.

V prvých desiatich rokoch prevádzky spoločnosť hospodárila s jednou miliardou dolárov. Z toho súkromný kapitál tvoril asi 200 miliónov dolárov, pričom Musk vložil približne 100 miliónov a iní investori tiež zhruba rovnakú sumu (fond zakladateľov – Draper Fisher Jurvetson...). Zvyšok pochádzal z priebežných platieb za dlhodobé zmluvy o štartoch a vývoji. Do apríla 2012 NASA z tejto sumy poskytla približne 400 až 500 miliónov dolárov, pričom väčšina z toho bola poskytnutá za zmluvy týkajúce sa vynášania nákladu. Do mája 2012 SpaceX uzavrela zmluvy na 40 štartov a z každej tejto zmluvy získala zálohu, pretože potrebný nosič je postavený ešte pred štartom.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému SpaceX

Externé odkazy

• Oficiálna stránka (po anglicky)

Zdroj

Kozmonautický portál

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku SpaceX na českej Wikipédii.