Speleológia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Speleológ stojaci vo vchode do jaskyne.

Speleológia alebo jaskyniarstvo je náuka o vzniku a výskyte jaskýň. Je to odvetvie geomorfológie.

Počiatky speleológie[upraviť | upraviť zdroj]

Človek a jaskyňa[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyne sa spočiatku stali predmetom záujmu pravekého človeka, pretože v nich nachádzal refúgium, teda útočisko pred chladom, nepriazňou počasia, nepriateľmi i divými zvieratami. Postupom vývoja sa z nich síce presídlil, nevzdal sa ich však navždy. Mnohokrát v histórií sa človek k jaskyniam vracal, či musel vracať. Človek najskôr považoval temné a studené jaskynné priestory za sídlo nadprirodzených bytostí, napr. drakov, trpaslíkov, rôznych príšer a démonov, ktorých sa bál. Muselo uplynúť mnoho storočí, kým sa ľudia odvážili organizovane prenikať do jaskýň a cieľavedome ich skúmať. Prví bádatelia tu nachádzali kosti rozličných živočíchov uhynuvších v jaskyniach, ktoré považovali za zvyšky drakov. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je na Slovensku také veľké množstvo krasových útvarov pomenovaných práve po drakovi (napríklad Dračia jaskyňa, Dračia priepasť, Dračia diera a iné). Pred tisícročiami sa jaskyne stali útulkom lovcov, neskôr aj pytliakov a zbojníkov. Nie jedna povesť o nich hovorí, a nie každá je vymyslená.

Hľadači pokladov[upraviť | upraviť zdroj]

Roky, ktoré pamätajú už naše staršie generácie, najmä roky hospodárskej krízy, zapísali sa do dejín jaskýň hľadačmi pokladov. Hľadači vynaložili mnoho energie a veľa dní strávili odkrývaním ich pokladov. Napríklad len istá rodina Bošeľova v jaskyni Machnatá na Muránskej planine, hľadajúc podľa povesti ukryté Jánošíkove poklady, vybudovala v spomínanej jaskyni obrovské, dodnes viditeľné banské dielo. Presunuli desiatky kubických metrov sedimentov a skál, ukladali ich za drevené bariéry, do komínov stavali celé drevené veže. Výsledok bol však nulový. To, že tým silne jaskyňu poškodili, zanechali v nej množstvo stavebného materiálu a padol na to celý ich rodinný majetok, je už iný problém. Podobná činnosť zanechala výrazné stopy aj v krase Slovenského krasu, kde sa pri niektorých jaskyniach dodnes zachovali obrovské haldy vyťažených jaskynných sedimentov, ktorého objem možno počítať na desiatky kubických metrov. Na Silickej planine išlo predovšetkým o Priepasť pri troch hroboch a Peňažnica.

Prví bádatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Neskôr sa človek začal zaujímať o jaskyne vedecky. Chcel poznať ich vznik, vývoj, geologické pomery, klimatologické pomery, biospeleologické pomery, chcel poznať ich možné pokračovanie. Chcel jaskyne graficky znázorniť, zobraziť. Tak sa zrodila moderná veda - speleológia. Jej zrod však u nás možno datovať už od poznatkov nášho najznámejšieho znalca prírody, slovenského polyhistora Mateja Bela, ale i jeho súputníkov, s ktorými si o jaskyniach živo vymieňal poznatky (napr. Juraj Buchholtz ml.). On prvý ich začal poznávať vedecky a mnohé z nich aj popísal a zobrazil. O Silickej ľadnici mu v roku 1744 dokonca vyšiel článok v londýnskom časopise Philosophical transactions.

Prví pionieri - objavitelia[upraviť | upraviť zdroj]

Výrazný prelom v dejinách ranej speleológie na Slovensku bol objav Demänovských jaskýň Aloisom Králom v roku 1921, a objav Domice Ján Majkom v roku 1926. V týchto rokoch sa na Slovensku zrodilo jaskyniarstvo - praktická aplikácia speleológie.

Súčasná speleológia[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyniari sa snažia vyťažiť z každej jaskyne maximum poznatkov.

Činnosť jaskyniarov[upraviť | upraviť zdroj]

Jaskyniari vykonávajú základný povrchový i podzemný prieskum (rekognoskáciu), robia sprievodnú i umeleckú fotodokumentáciu, realizujú meranie a mapovanie, vyhotovujú presnú lokalizáciu speleologicky dôležitých povrchových i podzemných krasových útvarov na speleologických, topografických, geologických či geomorfologických mapách.

Archivovanie dokumentácie[upraviť | upraviť zdroj]

Správy, technické denníky, plány jaskýň, náčrty či meračské zápisníky mnohých speleológov, jaskyniarov i jaskyniarskych skupín sú okrem viacerých vlastných archívov natrvalo zdokumentované a deponované v špecializovanom archíve Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši.

Moderná speleológia[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti si prieskum jaskýň vyžaduje okrem klasických aj nové postupy a novú techniku (napr. 3-D skener, georadar, digitálne zameriavače, meračské softvéry). No na to, aby človek objavil novú jaskyňu a dôkladne zdokumentoval situáciu na povrchu i v podzemí, stále úplne postačujú obligátne nástroje: lano, štangľa, vedro, karabíny, kladky, popruhy, sieť, poľná lopatka, rýľ, čakan či geologické kladivo, resp. prístroje: banícka meračská súprava, meračský zápisník, ceruza, pauzovací papier, kalkulačka a technické perá. Moderná technika síce urýchľuje napr. meranie, ale núti jaskyniara investovať do mimoriadne nákladného vybavenia (počítač do terénu, digitálny zameriavač, smartfón) a riskovať ich poškodenie v náročných, nehostinných podmienkach jaskyne. Kvôli náročnosti objavovania nových priestorov boli v jaskyniarstve zavedené metódy speleoalpinizmu pochádzajúce predovšetkým z Francúzska, a takisto speleopotápačstva. Slovo speleoalpinizmus sa v našom jaskyniarstve objavuje približne od začiatku 70. rokov. Na Slovensku ho začala využívať druhá generácia jaskyniarov, teda po obnovení Slovenskej speleologickej spoločnosti (1970) v súvislosti so zostupmi do hlbokých priepastí a do najhlbších jaskynných sústav s pomocou ľahkej, sprvu dvojlanovej, neskôr jednolanovej techniky (SRT - single rope technique). Postupne sa tento postup lezenia do strmých a hlbokých častí jaskýň začal presadzovať aj u nás. Speleopotápačstvo vznikalo postupne so zdokonaľovaním potápačskeho výstroja. Priekopníkom na Slovensku bol Viliam Rozložník, baník a jaskyniar z Dobšinej, ktorý prvý prototyp speleopotápačského výstroja testoval na Úhornianskom jazere vo Volovských vrchoch už začiatkom päťdesiatych rokov min. st. V prvom rade to museli byť zmenšené a vedľa tela uložené nádoby so vzduchom, ale aj ostatné súčasti výstroja prispôsobené na preliezanie úzkymi štrbinami sifónov v jaskyniach. Bez pomoci potápačov nemožno prekonať zatopené priestory, sifóny a podzemné jazerá. Práve potápači zohrali rozhodujúcu úlohu pri objavovaní prirodzeného spojenia Demänovskej jaskyne Slobody a jaskyne Mieru. Speleopotápači svojou dlhodobou činnosťou vydobyli prím aj pre najhlbšiu a zároveň druhú najdlhšiu jaskyňu Slovenského krasu - Skalistý potok.

Jaskyňa Lechuguilla Cave, Nové Mexico, USA.

Dnes sa už bežne používajú pri výskume v jaskyniach geofyzikálne metódy na zisťovanie podzemných dutín, meria sa výron rádioaktívneho radónu. Hodnoty zistené za pomoci presných banských meraní sa ukladajú do počítača. Ten automaticky vyhotoví axonometrický - priestorový pohľad v najpriaznivejšom položení dutiny jaskyne. Takýto plán jaskyne je skutočne veľmi názorný. Ešte exaktnejšie je použitie georadaru s rôznym dosahom antén, a v podzemí použitie 3-D skeneru, ktorý detailne zobrazí morfológiu jaskynných priestorov, výplň, štruktúrne pomery v jaskyni atď.

Podľa zamerania a možností jaskyniarskej skupiny venujú jaskyniari-biospeleológovia pozornosť aj výskumu jaskynnej flóry, ale najmä fauny. Veď život prechodných obyvateľov jaskýň - netopierov dodnes nie je celkom objasnený.

Organizovaná speleológia na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Všetky tieto práce vykonáva okolo 800 členov Slovenskej speleologickej spoločnosti v 49 oblastných skupinách/speleokluboch/jaskyniarskych kluboch (stav k 1. októbru 2015). Ich členovia venujú jaskyniarstvu svoj voľný čas bez nároku na odmenu, často na úkor vlastných rodín. Jedinou odmenou pre nich je často len niekoľko metrov novej zablatenej chodby. No správny jaskyniar je nadšený každým svojim novým objavom. Stále sa prediera za slabým prievanom aj cez tie najkrkolomnejšie chodbičky s vierou, že ďalej sa určite dostane aspoň do krásneho dómu plného farebných kvapľov, v lepšom prípade do nádherne modelovaných fluviokrasových chodieb s dokonalými evorznými útvarmi, laterálnymi i stropnými korytami, nekonečnými komínmi, vodopádemi, jazerami, či do rozsiahlych koróznych vertikálnych jaskynných sústav, kde možno pomocou jednolanovej techniky celé hodiny skúmať šachty, studne, úžiny, dómy, komíny, skalné okná i skalné galérie. A práve preto môžeme v súčasnosti obdivovať aj krásy našich sprístupnených jaskýň. Vďaka stotisíckam odpracovaných hodín našich jaskyniarov poznáme na Slovensku k 1. októbru 2015 7014 slovenských jaskýň s rôznymi morfologickými parametrami, s rôznou speleogenézou, s rôznou históriou, s rôznou zraniteľnosťou a s rôznym využitím.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]