Spišské Bystré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 48°59′33″S 20°14′34″V / 48,992417°S 20,242797°V / 48.992417; 20.242797
Spišské Bystré
Kubachy
obec
Spišské Bystré.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Východoslovenský
Rieka Bystrá
Nadmorská výška 673 m n. m.
Súradnice 48°59′33″S 20°14′34″V / 48,992417°S 20,242797°V / 48.992417; 20.242797
Rozloha 37,95 km² (3 795 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 523 (31. 12. 2015) [2]
Hustota 66,48 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Starosta Marián Luha[3] (nezávislý)
PSČ 059 18
ŠÚJ 523852
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Michalská 394
E-mailová adresa sp.bystre@stonline.sk
Telefón +421 52/7792101, +421 52/7892861
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Webová stránka: www.spisskebystre.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Spišské Bystré je obec na Slovensku v okrese Poprad.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Hornádska kotlina preniká do oblasti medzi Kozími chrbtami a severovýchodnými svahmi Nízkych Tatier v nadmorskej výške 620 – 800 m, dlhým úzkym výbežkom – Vikartovskou priekopou. V nej, na úpätí výbežkov Prednej hole v nadmorskej výške 674 m, v údolí Hornádu v západnej časti chráneného územia Slovenský raj, leží Spišské Bystré. Približne 8 km severne leží mesto Poprad, s ktorým je spojené cestou III. triedy 3075, cez Hranovnicu vedie pripojenie na cestu I/66 z Pustého Poľa na Poprad. Západným smerom cesta 3074 pokračuje cez Vikartovce do Čiernovážskej doliny a Liptovskej Tepličky. Južne od obce sa nachádza lyžiarske stredisko.

Severným okrajom vedie tok Hornádu, priamo obcou preteká potok Bystrá.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Región stredného Spiša bola osídlená od praveku, čoho dôkazom sú archeologické nálezy v širšom okolí obce. Koncom 12. storočia existovali mnohé z obcí v Hornádskej kotline, no husto zalesnená oblasť Vikartovskej brázdy bola neobývaná. Založenie osady „villa Cubach“ je späté so založením kláštora v Spišskom Štiavniku. Jeho vznik povolil v roku 1223 na žiadosť spišského župana Dionýza kráľ Ondrej II., s čím súviselo aj darovanie rozsiahlych území, ich využívanie a osídľovanie. Následne bolo založený hospodársky dvor opátstva v lokalite Ugovské, neďaleko dnešnej obce. Po stagnácii, zapríčinenej vpádom mongolských nájazdníkov v roku 1241 - 42, nastal postupný prílev nemeckých kolonistov a rozvoj regiónu. Cisterciti prideľovali časti územia ľuďom (šoltýsom), ktorí na danom území založili osady a priľahlú pôdu obhospodarovali. Odmenou osadníkom bolo priznanie privilégií a odpustenie povinnosti platiť poddanské dávky a poplatky na určitý čas. Dvor v Ugovskom spravoval Helebrand z obce Stojany, ktorá v stredoveku zanikla. Na územie pritiahol okolo roku 1270 ľudí slovenského i nemeckého pôvodu a popri kúrii vybudovali mlyn, pivovar a rybník. V tomto období tu bol postavený aj murovaný románsky kostol s gotickým charakterom.

Prvá písomná zmienka o osade „villa Cubach“ pochádza z 20. marca 1294. Listina potvrdzuje dohodu Helebranda so spišským županom Baldom, stanovujúca rozdelenie moci a príjmov zo založených osád. Vtedajší názov Cubach objasňuje pôvod od nemeckých slov Kuh - krava a Bach - potok, čo potvrdzuje význam poľnohospodárstva a chovu dobytka pre kolonistov. Zmiešané obyvateľstvo dokladajú zachovalé miestne názvy, ako napr. slovenské - Bystrá, Harb, Breziny, Breh, Krivé, Pecúch, Brod, ako aj nemecké - Kachenberg, Hobštat, Habland, Gleisafi, Glaz alebo Gerwald.

V roku 1332 a opakovane v roku 1398 sa spomína kostol sv. Michala. Keď štiavnický kláštor v roku 1433 spustošili husiti, vypálili susednú Liptovskú Tepličku a je pravdepodobné, že rovnaký osud postihol aj Kubachy. Po bitke pri Moháči, v ktorej padol uhorský kráľ Ľudovít II., začal boj o trón, do ktorého sa zapojil spišský rodák Ján Zápoľský. Ten dal v roku 1530 miestne opátstvo do zálohu Hieronymovi Laskému z Poľska, čím sa Kubachy dostali do majetku svetských zemepánov spoza hraníc. Zo súpisu majetku z roku 1553 sa dozvedáme, že v obci, ktorú vlastnil Albert Laski, bolo v tom čase 9 sedliackych usadlostí, z toho štyri boli opustené a 6 želiarskych obydlí nemalo vlastné polia. Predpokladá sa, že v cca 15. domoch bývalo približne 80 obyvateľov.

Od roku 1571 bolo opátstvo v majetku Jána Ruebera, ktorý ho v roku 1579 postúpil trnavskému kupcovi Šebastiánovi Tökölymu. V roku 1603 stálo v Kubachoch 18 domov, v roku 1635 už 24 sedliackych a 16 želiarskych domov, z toho však až 17 opustených. V čase rekatolizácie na Spiši bol v roku 1673 kostol odovzdaný katolíkom, no už o tri roky neskôr bola obec obsadená a vypálená kuruckými oddielmi. Na konci 17. storočia už opátstvo s okolitými majetkami patrilo Jezuitom z Jágra, ktorí ho vlastnili až do roku 1773. Počas ich pôsobenia sa v roku 1700 spomína v Kubachoch fara, ktorá mala svoje filiálky v Kravanoch a Vikartovciach. V tom čase bol murovaný kostol dobre udržiavaný a obec obývalo okolo 400 obyvateľov. Keď bol v roku 1705 kostol vrátený evanjelikom, bol pomer katolíkov a evanjelikov približne rovnaký. Už o rok neskôr obec i kostol vyhorela a podľa zachovaných listín tu bolo 66 gazdovských a želiarskych hospodárstiev a richtárom bol Michal Martalus. Ťažké obdobie pokračovalo hladomorom v roku 1710, ktorý vyhladil približne polovicu obyvateľstva Spiša. V tom čase v obci žilo 497 obyvateľov.

Jezuiti pôsobili v miestnej škole, kde systematicky vyučovali deti i dospelých a v roku 1746 prešlo na katolícku vieru posledných 33 Kubašanov. Pri požiari v roku 1768 zhorela fara a o tri roky neskôr bol zostavený druhý urbár, kde sa povoľuje obyvateľom páliť alkohol. Pôda bola málo úrodná, sialo sa žito, jačmeň a ovos, využívali sa lúky, pasienky a lesy. V tom období v obci žilo 130 gazdov, ktorí z lúk za rok zviezli 90 fúr sena. V roku 1774 v obci pôsobila škola s 50 žiakmi, pričom o desaťročie neskôr v Kubachoch žilo v 147 domoch 198 rodín a 1138 obyvateľov. Ďalšou ranou pre obec bol požiar, ktorý 15. marca 1819 okrem troch domov zničil všetky obydlia, vrátane uskladnených zásob a dobytka. Zhorel aj kostol, preto už o rok neskôr vysvätili základný kameň nového chrámu a už v septembri 1821 bol nový kostol vysvätený. Bola postavená nová fara a škola bola premiestnená do obecného domu, ktorý ako jeden z mála nezhorel. V tom období populácia dosahovala 1288 obyvateľov, no tú už v roku 1831 zdecimovala epidémia cholery. Ďalšia vlna cholery si v roku 1855 vyžiadala 200 obetí a tretia epidémia v roku 1873 stála život 97 ľudí.

Komasácia, ktorá bola vyvolaná zánikom feudalizmu v polovici 19. storočia, upravila vlastníctvo pôdy, ktorá dovtedy patrila Spišskému biskupstvu. V roku 1869 stálo v obci 174 domov s 370 domácnosťami, kostol a 3 chatrče, osada Ugovské mala 4 domy. Súpis majetku spomína obecný dom, biskupský a obecný mlyn, starobinec, dve krčmy, kováčsku vyhňu, školu i dve horárne Zotty a na Visovej. Z remeselníkov sa spomínajú 9 kováči, 2 krčmári, 3 obuvníci, 2 debnári, kolár a kožušník. Zlepšenie podmienok na život viedlo k nárastu populácie, čo si vyžadovalo viac zdrojov. Preto sa v 70. rokoch 19. storočia spustila vlna vysťahovalectva do Ameriky, no aj napriek tomu mali Kubachy v roku 1880 už 1580 obyvateľov, z toho 1415 Slovákov, 12 Nemcov, 5 Maďarov a 36 Rómov.

Predaj kvalitného a cenovo dostupného tovaru a vlastných výrobkov podporil vznik Kubašského spotrebného a odbytového družstva v roku 1905. Pri vzniku malo 85 členov, v roku 1918 ich bolo už 204. Družstvo, pôsobiace v Kubachoch i susedných Kravanoch, sa v roku 1921 premenovalo na „Potravné družstvo v Kubachoch“ a napokon zaniklo po II. svetovej vojne spojením s Jednotou. Začiatkom 20. storočia sa časť gazdov spojila do spolku Ivan a spol. s cieľom efektívnejšie obrábať pôdu, vzájomne si pomáhať a tiež zarobiť si sezónnou prácou v okolí. Z takto získaných zdrojov si v lučivnianskom chotári zakúpili 450 ha pôdy, ktorú využívali na získavanie sena a pasenie dobytka. Po vyvlastnení okolo roku 1930 bolo práve na časti týchto pozemkov vybudované firmou Baťa mestečko Svit. Do I. svetovej vojny odišlo mnoho mužov z obce, čo zhoršilo hospodársku situáciu obyvateľstva, no veľkou ranou bol ďalší požiar, ktorý v roku 1916 zasiahol celú dedinu. Za jeho obeť padlo 140 domov s hospodárskymi objektami, kostol i časť úrody.

Po skončení vojny bola v obci bieda, ktorú sa snažili znížiť najmä navrátivší muži. Ťažkú situáciu potvrdzuje aj veľmi pozvoľný nárast populácie, ktorá predvojnový stav dosiahla až v roku 1948. V roku 1921 bola prebudovaná škola, o 4 roky neskôr sa začal prestavovať kostol a v roku 1927 bolo založené Úverové družstvo. Druhá svetová vojna sa v obci skončila príchodom Červenej armády 28. januára 1945. Povojnová averzia voči Nemcom priniesla zmenu všetkých pôvodných názvov nemeckého pôvodu a tak 2. augusta 1948 sa aj Kubachy premenovali podľa miestneho potoka na Spišské Bystré. V tom istom roku bola obec elektrifikovaná a do Popradu začal premávať autobus, v roku 1950 bolo založené menšinové a v roku 1957 riadne JRD. Kultúrny dom s kinom a obecný rozhlas boli odovzdané do užívania v roku 1957, v roku 1960 bola dokončená nová škola, o tri roky neskôr obchodný dom s reštauráciou, cukrárňou a dom služieb. Od roku 1969 prebiehala oprava fary a kostola, ktorý bol v roku 1978 pokrytý medenou krytinou. Od roku 1982 bola budovaná kanalizácia a na konci bývalého režimu bola dokončená telocvičňa.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa zachovali tradície a kultúrny život prekvitá aj vďaka práci miestnych učiteľov. Aktívnych je niekoľko spolkov a organizácií, významný podiel pri ich podpore zohrával kultúrny dom a kino. Bohatú históriu má aj hasičský zbor, využívajúci modernú požiarnu zbrojnicu, v ktorej je uložená aj historická hasičská technika. Ľudová kultúra v podobe zvykov a obyčajov sa zachováva, čo ovplyvňuje aj spoločenský život, živé zostávajú aj remeselná zručnosť, ľudový odev, nárečie a celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Kaplnky
  • Božieho milosrdenstva s relikviou sv. Faustíny z roku 1996
  • Panny Márie na ul. SNP, postavená v 19. stor.
  • Sv. Barbory pri ceste k Hranovnici, postavená v 19. stor.
  • Sv. Jána Nepomuckého pri kostole, postavená v 19. stor.
  • Sv. Jozefa z 19. stor.
  • Sv. Kríža pri ceste smerom na Kravany
Kríže
  • pri ceste do Hranovnice
  • pri ceste ku Kravanom
  • pri ceste na Visovej

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Športovú činnosť najvýraznejšie zastupuje futbal, no obľúbené je lyžovanie, ktorému slúži areál Kubašok, otvorený v roku 1982.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2015 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2016-04-28. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]