Spišské Bystré

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 48°59′33″S 20°14′34″V / 48,992417°S 20,242797°V / 48.992417; 20.242797
Spišské Bystré
Kubachy
obec
Spišské Bystré.JPG
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Región Východoslovenský
Vodný tok Bystrá
Nadmorská výška 673 m n. m.
Súradnice 48°59′33″S 20°14′34″V / 48,992417°S 20,242797°V / 48.992417; 20.242797
Rozloha 37,95 km² (3 795 ha) [1]
Obyvateľstvo 2 549 (31. 12. 2019) [2]
Hustota 67,17 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1294
Starosta Marián Luha[3] (nezávislý)
PSČ 059 18
ŠÚJ 523852
EČV PP
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Michalská 394
E-mailová adresa obec@spisskebystre.sk
Telefón +421 52/7792101, +421 52/7892861
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja
Wikimedia Commons: Spišské Bystré
Webová stránka: spisskebystre.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Spišské Bystré alebo zriedkavo Kubachy[4] (iné názvy pozri kapitolu Názov) je spišská obec na východnom Slovensku v Prešovskom kraji, v okrese Poprad. V blízkosti obce sa nachádzajú obce Hranovnica, Kravany, Vernár a Poprad. Obec sa rozkladá na hraniciach neďalekých národných parkov Nízke Tatry a Slovenský raj. Dominantou obce je neogotický Kostol svätého Michala. 2. augusta 1948 sa aj Kubachy premenovali podľa miestneho potoka na Spišské Bystré.

Geografia[upraviť | upraviť kód]

Hornádska kotlina preniká do oblasti medzi Kozími chrbtami a severovýchodnými svahmi Nízkych Tatier v nadmorskej výške 620 – 800 m, dlhým úzkym výbežkom Vikartovskou priekopou. V nej, na úpätí výbežkov Prednej hole v nadmorskej výške 674 m, v údolí Hornádu v západnej časti chráneného územia Slovenský raj, leží Spišské Bystré. Približne 10 km severne leží mesto Poprad, s ktorým je spojené cestou III. triedy 3075, cez Hranovnicu vedie pripojenie na cestu I/66 z Pustého Poľa na Poprad. Západným smerom cesta 3074 pokračuje cez Vikartovce do Čiernovážskej doliny a Liptovskej Tepličky. Južne od obce sa nachádza lyžiarske stredisko.[5]

Vodné toky[upraviť | upraviť kód]

Katastrom obce pretekajú vodné toky Hornádu, priamo obcou preteká potok Bystrá a Kubašok.[6]

Politika[upraviť | upraviť kód]

Symboly obce[upraviť | upraviť kód]

Obec radí medzi svoje symboly ešte štandardu starostu a logo obce.[7]

Erb obce tvorí gotický štít zložený z modrého štítu. Na striebornej čepeli vodorovne položeného meča sú závesné váhy s miskami. Meč symbolizuje moc a silu. Jeho sila môže byť ničivá alebo obranná. Váhy sú symbolom spravodlivosti, presnosti a vyrovnanosti.[7]

Pečať obce bola vyrobená v roku 1525 s kruhopisom S : KUNIGES : BACH : 1525. V roku 1736 si obec objednala novú pečať s kruhopisom SIGILLUM : PAGI KUBACH 1736. Súčasná pečať obce má okrúhly tvar s kruhopisom SPIŠSKÉ BYSTRÉ a uprostred sa nachádza erb obce.[7]

Vlajka obce má podobu piatych pozdĺžnych pruhov vo farbe modrej, bielej a žltej. Vlajka má pomer strán 2 : 3 a ukončená je cípmi.[7]

Dejiny[upraviť | upraviť kód]

Najstaršie dejiny[upraviť | upraviť kód]

Región stredného Spiša bola osídlená od praveku, čoho dôkazom sú archeologické nálezy v širšom okolí obce. Archeologický výskum v tejto oblasti Hornádskej kotliny nebol úplne hotový. Východná časť širokého údolia, bola v praveku husto osídlená. Bola tu sústava hradísk z rôznych období na Čingove a v okolí Spišskej Novej Vsi. Veľké hradisko v Machalovciach a na Myšej Hôrke pri Spišskom Štvrtku.[8]

Na pôvodnom katastri obce sa nachádzalo hradisko. Dnes je toto územie nad Kvetnicou známe ako Zámčisko a v súčasnosti patrí do katastra mesta Poprad.

Stredovek[upraviť | upraviť kód]

Po zániku Veľkomoravskej ríše na konci 9. storočia sa začína šíriť ďalej na sever, severovýchod aj do horských kotlín severných Karpát moc uhorskej dynastie Arpádovcov. Posúvajú sa severné hranice a budujú oporné body. Hraničné strážne oddiely sa usídľovali v opevnených osadách. Skutočnosť, že patrónom obce a kostola je od stredoveku svätý Michal Archanjel (patrón bojovníkov), podporuje domnienku, že už v tej dobe mohla oblasť dnešnej obce slúžiť ako strážna osada. Blízko dnešnej Hranovnice totiž viedla jedna z významných cestných spojníc juhu so severom cez Vernársky priesmyk.

Koncom 12. storočia existovali mnohé z obcí v Hornádskej kotline, no husto zalesnená oblasť Vikartovskej brázdy bola neobývaná. Založenie osady „Villa Cubach“ je späté so založením kláštora v Spišskom Štiavniku. Jeho vznik povolil v roku 1223 na žiadosť spišského župana Dionýza kráľ Ondrej II., s čím súviselo aj darovanie rozsiahlych území, ich využívanie a osídľovanie. Následne bolo založený hospodársky dvor opátstva v lokalite Ugovské, neďaleko dnešnej obce. Po stagnácii, zapríčinenej vpádom mongolských nájazdníkov v roku 1241 – 1242, nastal postupný prílev nemeckých kolonistov a rozvoj regiónu. Cisterciáni prideľovali časti územia ľuďom (šoltýsom), ktorí na danom území založili osady a priľahlú pôdu obhospodarovali. Odmenou osadníkom bolo priznanie privilégií a odpustenie povinnosti platiť poddanské dávky a poplatky na určitý čas. Dvor v Ugovskom spravoval Helebrand z obce Stojany, ktorá v stredoveku zanikla. Na územie pritiahol okolo roku 1270 ľudí slovenského i nemeckého pôvodu a popri kúrii vybudovali mlyn, pivovar a rybník. V tomto období tu bol postavený aj murovaný románsky kostol s gotickým charakterom.[9][8]

Prvá písomná zmienka o osade „villa Cubach“ pochádza z 20. marca 1294. Listina potvrdzuje dohodu Helebranda so spišským županom Baldom, stanovujúca rozdelenie moci a príjmov zo založených osád. Vtedajší názov Cubach objasňuje pôvod od nemeckých slov Kuh - krava a Bach - potok, čo potvrdzuje význam poľnohospodárstva a chovu dobytka pre kolonistov. Zmiešané obyvateľstvo dokladajú zachovalé miestne názvy, ako napr. slovenské - Bystrá, Harb, Breziny, Breh, Krivé, Pecúch, Brod, ako aj nemecké - Kachenberg, Hobštat, Habland, Gleisafi, Glaz alebo Gerwald. V roku 1332 a opakovane v roku 1398 sa spomína Kostol svätého Michala. Keď štiavnický kláštor v roku 1433 spustošili husiti, vypálili susednú Liptovskú Tepličku a je pravdepodobné, že rovnaký osud postihol aj Kubachy.[9]

Novovek[upraviť | upraviť kód]

Po bitke pri Moháči, v ktorej padol uhorský kráľ Ľudovít II., začal boj o trón, do ktorého sa zapojil spišský rodák Ján Zápoľský. Ten dal v roku 1530 miestne opátstvo do zálohu Hieronymovi Laskému z Poľska, čím sa Kubachy dostali do majetku svetských zemepánov spoza hraníc. Zo súpisu majetku z roku 1553 sa dozvedáme, že v obci, ktorú vlastnil Albert Laski, bolo v tom čase 9 sedliackych usadlostí, z toho štyri boli opustené a 6 želiarskych obydlí nemalo vlastné polia. Predpokladá sa, že v cca 15. domoch bývalo približne 80 obyvateľov.[10]

Od roku 1571 bolo opátstvo v majetku Jána Ruebera, ktorý ho v roku 1579 postúpil trnavskému kupcovi Šebastiánovi Tökölymu. V roku 1603 stálo v Kubachoch 18 domov, v roku 1635 už 24 sedliackych a 16 želiarskych domov, z toho však až 17 opustených. V čase rekatolizácie na Spiši bol v roku 1673 kostol odovzdaný katolíkom, no už o tri roky neskôr bola obec obsadená a vypálená kuruckými oddielmi. Na konci 17. storočia už opátstvo s okolitými majetkami patrilo Jezuitom z Jágra, ktorí ho vlastnili až do roku 1773. Počas ich pôsobenia sa v roku 1700 spomína v Kubachoch fara, ktorá mala svoje filiálky v Kravanoch a Vikartovciach. V tom čase bol murovaný kostol dobre udržiavaný a obec obývalo okolo 400 obyvateľov. Keď bol v roku 1705 kostol vrátený evanjelikom, bol pomer katolíkov a evanjelikov približne rovnaký. Už o rok neskôr obec i kostol vyhorela a podľa zachovaných listín tu bolo 66 gazdovských a želiarskych hospodárstiev a richtárom bol Michal Martalus. Ťažké obdobie pokračovalo hladomorom v roku 1710, ktorý vyhladil približne polovicu obyvateľstva Spiša. V tom čase v obci žilo 497 obyvateľov.[10]

Jezuiti pôsobili v miestnej škole, kde systematicky vyučovali deti i dospelých a v roku 1746 prešlo na katolícku vieru posledných 33 Kubašanov. Pri požiari v roku 1768 zhorela fara a o tri roky neskôr bol zostavený druhý urbár, kde sa povoľuje obyvateľom páliť alkohol. Pôda bola málo úrodná, sialo sa žito, jačmeň a ovos, využívali sa lúky, pasienky a lesy. V tom období v obci žilo 130 gazdov, ktorí z lúk za rok zviezli 90 fúr sena. V roku 1774 v obci pôsobila škola s 50 žiakmi, pričom o desaťročie neskôr v Kubachoch žilo v 147 domoch 198 rodín a 1138 obyvateľov. Ďalšou ranou pre obec bol požiar, ktorý 15. marca 1819 okrem troch domov zničil všetky obydlia, vrátane uskladnených zásob a dobytka. Zhorel aj kostol, preto už o rok neskôr vysvätili základný kameň nového chrámu a už v septembri 1821 bol nový kostol vysvätený. Bola postavená nová fara a škola bola premiestnená do obecného domu, ktorý ako jeden z mála nezhorel. V tom období populácia dosahovala 1288 obyvateľov, no tú už v roku 1831 zdecimovala epidémia cholery. Ďalšia vlna cholery si v roku 1855 vyžiadala 200 obetí a tretia epidémia v roku 1873 stála život 97 ľudí.[10]

Komasácia, ktorá bola vyvolaná zánikom feudalizmu v polovici 19. storočia, upravila vlastníctvo pôdy, ktorá dovtedy patrila Spišskému biskupstvu. V roku 1869 stálo v obci 174 domov s 370 domácnosťami, kostol a 3 chatrče, osada Ugovské mala 4 domy. Súpis majetku spomína obecný dom, biskupský a obecný mlyn, starobinec, dve krčmy, kováčsku vyhňu, školu i dve horárne Zotty a na Visovej. Z remeselníkov sa spomínajú 9 kováči, 2 krčmári, 3 obuvníci, 2 debnári, kolár a kožušník. Zlepšenie podmienok na život viedlo k nárastu populácie, čo si vyžadovalo viac zdrojov. Preto sa v 70. rokoch 19. storočia spustila vlna vysťahovalectva do Ameriky, no aj napriek tomu mali Kubachy v roku 1880 už 1580 obyvateľov, z toho 1415 Slovákov, 12 Nemcov, 5 Maďarov a 36 Rómov.[10]

Moderné dejiny[upraviť | upraviť kód]

Predaj kvalitného a cenovo dostupného tovaru a vlastných výrobkov podporil vznik Kubašského spotrebného a odbytového družstva v roku 1905. Pri vzniku malo 85 členov, v roku 1918 ich bolo už 204. Družstvo, pôsobiace v Kubachoch i susedných Kravanoch, sa v roku 1921 premenovalo na „Potravné družstvo v Kubachoch“ a napokon zaniklo po 2. svetovej vojne spojením s Jednotou. Začiatkom 20. storočia sa časť gazdov spojila do spolku Ivan a spol. s cieľom efektívnejšie obrábať pôdu, vzájomne si pomáhať a tiež zarobiť si sezónnou prácou v okolí. Z takto získaných zdrojov si v lučivnianskom chotári zakúpili 450 ha pôdy, ktorú využívali na získavanie sena a pasenie dobytka. Po vyvlastnení okolo roku 1930 bolo práve na časti týchto pozemkov vybudované firmou Baťa mestečko Svit. Do I. svetovej vojny odišlo mnoho mužov z obce, čo zhoršilo hospodársku situáciu obyvateľstva, no veľkou ranou bol ďalší požiar, ktorý v roku 1916 zasiahol celú dedinu. Za jeho obeť padlo 140 domov s hospodárskymi objektami, kostol i časť úrody.[11][12]

Po skončení vojny bola v obci bieda, ktorú sa snažili znížiť najmä navrátivší muži. Ťažkú situáciu potvrdzuje aj veľmi pozvoľný nárast populácie, ktorá predvojnový stav dosiahla až v roku 1948. V roku 1921 bola prebudovaná škola, o 4 roky neskôr sa začal prestavovať kostol a v roku 1927 bolo založené Úverové družstvo. Druhá svetová vojna sa v obci skončila príchodom Červenej armády 28. januára 1945. Povojnová averzia voči Nemcom priniesla zmenu všetkých pôvodných názvov nemeckého pôvodu a tak 2. augusta 1948 sa aj Kubachy premenovali podľa miestneho potoka na Spišské Bystré. V tom istom roku bola obec elektrifikovaná a do Popradu začal premávať autobus, v roku 1950 bolo založené menšinové a v roku 1957 riadne JRD. Kultúrny dom s kinom a obecný rozhlas boli odovzdané do užívania v roku 1957, v roku 1960 bola dokončená nová škola, o tri roky neskôr obchodný dom s reštauráciou, cukrárňou a dom služieb. Od roku 1969 prebiehala oprava fary a kostola, ktorý bol v roku 1978 pokrytý medenou krytinou. Od roku 1982 bola budovaná kanalizácia a na konci bývalého režimu bola dokončená telocvičňa.[11]

Názov[upraviť | upraviť kód]

  • latinský názov: Villa de Cubach
  • nemecký názov: Kuhenbach
  • maďarský názov: Hernádfalu
  • 1294: Kuhbach
  • 1850: Kubach
  • 1910: Hernádfalu
  • 1930: Kubachy
  • 1948: Spišské Bystré

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

Kostol svätého Michala[upraviť | upraviť kód]

Kostol svätého Michala

Kostol sa spomína už v roku 1332 a bol zasvätený svätému Michalovi. Pravdepodobné je že bol postavený už v 13. storočí okolo roku 1294, kedy sa prvýkrát uvádza písomná zmienka o obci. Bol to jednoduchý murovaný kostol, na miernom vyvýšenom mieste. Okolo kostola bol vybudovaný múr, ktorý pravdepodobne mal splniť obranu funkciu pre prípadne plienenie a pochovávanie mŕtvych okolo kostola. Kostol mal jednoduchú jednu loď a svätyňu s gotickým oknami a trámový strop. Pôvodný gotický portál na južnej strane lodi bol zamurovaný, okolo stien v lodi boli vybudované štyri chóry. Na jednom sa nachádzal registrový orgán. V 15. storočí bol kostol vyplienený a zničený husitmi, ale už v roku 1450 bol aj s vežou znovu opravený a prestavaný. V roku 1676 kúpila obec strieborný kalich od majstra Martina Szolcsanyiho za 36 zlatých. V roku 1693 boli v kostole 4 oltáre (hlavný oltár svätého Michala, bočné oltáre svätého Mikuláša, Panny Márie a svätého Kríža neskôr svätého Jána Nepomuckého). V roku 1705 získali kostol evanjelici a v roku 1706 zhorela celá obec s kostolom. V roku 1710 sa znova vrátil do vlastníctva katolíkov. Po opravách bol znovu vysvätený hlavný oltár (obraz Najsvätejšej Trojice, nad ním je socha svätého Michala a po stranách sochy svätého Petra a Pavla) a dva bočné oltáre so sochami svätého Mikuláša a Panny Márie. Chór bol postavený v roku 1772 a na ňom bol umiestený registrový orgán. 31. marca 1778 udelil pápež Pius VI. kostolu sedemročné odpustky. V roku 1816 bol kostol veľmi poškodený a v roku 1819 vyhorela obec aj s kostolom. Vežové hodiny a zvony zachránil učiteľ Ján Kolárovič.[13]

Spišské biskupstvo sa rozhodlo postaviť nový kostol. Plán vypracoval J. Pollák a základný kameň posvätil kňaz Jakub Šeliga v roku 1820. Na výstavbe kostola sa podieľal kamenársky majster z Levoče. Oltár zhotovil rezbár Bielopotocký z Levoče, obrazy namaľoval levočský maliar Jozef Czauczik. Stavba bola dokončená v roku 1821. Kostol slúžil až do výstavby dnešného kostola v 20. rokoch 20. storočia. V roku 1824 kostol dostal nový organ so 7 registrami.  Na omietke veže pod strechou bol nápis (Ladislaus Episcopus 1821), ktorý v roku 1924 bol už nečitateľný. Významnou udalosťou v obci bola prestavba kostola. Farský kostol ešte nebol riadne opravený po požiari v roku 1916. Na začiatku roka 1925 kňaz Ján Dorník zvolal pred kostol verejné ľudové zhromaždenie, aby sa obyvatelia vyjadrili, či chcú mať nový kostol namiesto starého, ktorý je už malý a ktorý beztak potrebuje vnútorné opravy. Farníci sa rozhodli požiadať biskupa Jána Vojtaššáka, aby dal kostol vystavať. Biskup Vojtaššák s prispením občanov, ale najmä rodákov z Ameriky, dal v rokoch 1925 – 1926 v novogotickom slohu zväčšiť a opraviť tento chrám. Projekt na prestavbu vyhotovil architekt L. Urínyi zo Spišskej Novej Vsi. Išlo o nadstavbu starého kostola a o prístavbu bočnej lode, ktorá vnútorný priestor kostola značne zväčšila. Súťaž o výstavbu vyhral Jozef Šašinka z Popradu. Odstránené bolo staré sanktuárium, chór, piliere, klenba. Staré múry boli nadstavené o 3 metre, múry veže o 5 metrov. Na miesto pôvodného sanktuária sa postavil transept. Týmto sa kapacita kostola strojnásobila, vyhotovilo sa aj nové vnútorné zariadenie. Vyhotovil sa nový kamenný oltár, do ktorého boli vložené pozostatky svätého Andreja/Svorada a Benedikta. Hlavný oltár bol vyhotovený v Banskej Štiavnici spolu s kazateľnicou. Zhotovili sa nové lavice, na nich boli viditeľné „litery", vlastnoručne ich vyrezával a farbil kňaz Ján Dorník. Od neho tiež pochádzal nápis na hlavnom oltári. Kúpil sa aj nový organ od firmy Rieger s 18 registrami, 2 manuálmi a jedným pedálom za 80 000 Kč. Zo starého kostola zostala len veža. Stavebné práce sa skončili za 5 a pol mesiaca. Opravy stáli takmer 400 000 Kč, zariadenie v kostole stálo 181 000 korún. 29. septembra 1926 biskup Ján Vojtaššák vysvätil kostol. Ostal len starší mobiliár z kostola: cibórium z roku 1734, pozlátený medený kalich s nápisom A. R. D. Paul Vitkay, Part. Hrádok, E. Kubach obtulit. Kostol bol vymaľovaný v roku 1937 a znovu v 1969. Do kostola boli pridané bočné oltáre Božského srdca a Panny Márie, tým sa rozšíril ich kult. V roku 1978 bol kostol pokrytý medenou strechou, dovtedajší eternit, bol značne poškodený, pôvodným eternitom zostala pokrytá len veža. V roku 1985 farár Jozef Jarab dal vyrobiť nový oltár a vyzdobil vnútro kostola novými cennými reliéfmi od Petra Hložníka a v roku 1987 aj sochou svätého Michala Archanjela od akademického maliara Hudzíka. Svätostánok a drevorezbu Goglota vytvoril sochár Martin Barnáš v rokoch 2009 – 2010 z Kežmarku, podľa návrhu kňaza Jozefa Šipoša. Svätostánok bol požehnaný a po eucharistickej pobožnosti bolo doň slávnostne uložené cibórium s Eucharistiou dňa 12. septembra 2008. V roku 2017 boli nainštalované okná s vitrážami s motívmi archanjelov:  svätého Michala a Gabriela, svätého Rafaela a Anjela strážcu. Autor návrhu bol Andrzej Cwilewicz z Krakova, autor konštrukcie bol Artur Kuczek a autor vitráži bol Maciej Kauczynski taktiež z Krakova. Náklady za návrh, konštrukciu a maľbu tvorili sumu 14 800 €. Od 3. apríla 2018 do 13. mája 2018 prebiehala oprava fasády veže kostola firmou ToSeLi s.r.o. zo Šváboviec.[13]

Kaplnky[upraviť | upraviť kód]

Kaplnka Božieho milosrdenstva bola postavená z iniciatívy manželov MVDr. Pavla a MUDr. Kataríny Šimonovičových v roku 1996. 21. decembra 1997 ju posvätil spišský pomocný biskup Andrej Imrich. V kaplnke je uložená relikvia svätej Faustíny, ktorú im daroval kardinál a krakovský arcibiskup F. Macharski. Kaplnka Panny Márie bola postavená v 19. storočí za dedinou, v súčasnosti na ulici SNP. Kaplnka svätej Barbory bola postavená 19. storočí, pri ceste k Hranovnici. Kaplnka svätého Jána Nepomuckého bola postavená v 18. storočí pri kostole v centre obce. Kaplnka svätého Jozefa bola postavená 19. storočí a kaplnka svätého Kríža sa nachádza pri ceste smerom na Kravany.[14][13]

Kríže[upraviť | upraviť kód]

Kríže sa nachádzajú pri ceste do Hranovnice, ku Kravanom, vedľa futbalového ihriska. Potom na Visovej a Kamenci.[14][13]

Hospodárstvo a infraštruktúra[upraviť | upraviť kód]

Školstvo[upraviť | upraviť kód]

V obci sa nachádza jedna materská škôlka a základná škola.

  • Základná škola s materskou školou

Šport a kultúra[upraviť | upraviť kód]

Športovú činnosť najvýraznejšie zastupuje futbal, no obľúbené je lyžovanie, ktorému slúži areál Kubašok, otvorený v roku 1982. V obci sa zachovali tradície a kultúrny život prekvitá aj vďaka práci miestnych učiteľov. Aktívnych je niekoľko spolkov a organizácií, významný podiel pri ich podpore zohrával kultúrny dom a kino. Bohatú históriu má aj hasičský zbor, využívajúci modernú požiarnu zbrojnicu, v ktorej je uložená aj historická hasičská technika. Ľudová kultúra v podobe zvykov a obyčajov sa zachováva, čo ovplyvňuje aj spoločenský život, živé zostávajú aj remeselná zručnosť, ľudový odev, nárečie a celá oblasť ústnej slovesnosti a hudby.

Osobnosti[upraviť | upraviť kód]

  • Eliáš Mlynarových (* 1670 – † 1720), evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ
  • Pavol Vitkai senior (* 1779 – † 1842, pôvodne Pavol Vitko), rímskokatolícky kňaz a botanik, napísal dielo Flora Arvensis roku 1822: prvá súborná botanická štúdia Oravy a čiastočne Liptova, dnes národná kultúrna pamiatka
  • Pavol Vitkai junior, pôvodne Pavol Vitko Kubičko (* 1780 – † 1835 ), rímskokatolícky kňaz, kaplán, administrátor, zastával funkciu dištriktuálneho tajomníka, finančne podporoval opravu kostola v obci. Kostolu daroval aj pozlátené cibórium.
  • Ing. František Králik (* 1938 – † 1998), generálny riaditeľ Tatravagónky (Poprad)
  • plk. Franišek Chmura (* 1919 – † ?), pilot, príslušník síl RAF počas druhej svetovej vojny
  • pplk. Andrej Lopúch (* 1930 – † ?), radista, príslušník síl RAF počas druhej svetovej vojny
  • Jozef Bukovinský (* 1949), bývalý česko-slovenský hokejista (obranca) a tréner
  • Peter Stašák (* 1950), spevák, textár a moderátor

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, rev. 2020-03-12, [cit. 2020-03-15]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2018 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava : Štatistický úrad SR, 2018-11-13. Dostupné online.
  4. Praktické informácie - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  5. Poloha obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  6. Geológia a vodstvo - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  7. a b c d Symboly obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  8. a b Pred založením obce - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  9. a b História opátstva - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  10. a b c d 14. – 19.storočie - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  11. a b Povojnový vývoj - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  12. Počas ČSR - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.
  13. a b c d Farský kostol - farnosť Spišské Bystré | Moja Komunita [online]. spisskebystre.fara.sk, [cit. 2020-10-10]. Dostupné online.
  14. a b Pamiatky - Vitajte na oficiálnej stránke obce Spišské Bystré [online]. www.spisskebystre.sk, [cit. 2020-10-12]. Dostupné online.

Literatúra[upraviť | upraviť kód]

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]