Spinalonga (ostrov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 35°17′51″S 25°44′17″V / 35,29750°S 25,73806°V / 35.29750; 25.73806
Kalydon
gr. Καλυδών
ostrov
Spinalonga.jpeg
Pohľad na ostrov
Štát Grécko Grécko
Región Kréta
Krajská jednotka Lasithi
Obec Ajos Nikolaos
Súradnice 35°17′51″S 25°44′17″V / 35,29750°S 25,73806°V / 35.29750; 25.73806
Rozloha 0,085 km² (9 ha)
Obyvateľstvo (2001)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Poloha ostrova v rámci Grécka
Red pog.svg
Poloha ostrova v rámci Grécka
Wikimedia Commons: Spinalonga
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Spinalonga (novogr. Σπιναλόγκα) alebo Kalydon (Καλυδών) je malý ostrov pri severovýchodnom pobreží Kréty v Lasithi v blízkosti rovnomenného polostrova. Sídlo na tomto ostrove bolo v roku 1954 úradne premenované z názvu Spinalonga na názov Kalydon [1].

Pôvodne Spinalonga bola súčasťou polostrova. V benátskom období bol z obranných dôvodov ostrov "odrezaný" a bola na ňom vybudovaná pevnosť. V okolí ostrova sa vtedy ťažila soľ. V minulosti ostrov slúžil ako kolónia pre malomocných.

Pôvod mena[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa benátskych dokumentov meno ostrova pochádza z gréckeho výrazu στην Ελούντα stin Elunda (vo význame "do Elundy"). Keďže Benátčania tomu nerozumeli, tak si to prispôsobili na svoje spina -"tŕň" a lunga- "dlhý". Inšpiráciou im bol ostrov v blízkosti Benátok v súčasnosti známy ako Giudecca.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Mapa okolia Spinalongy

Benátsky kartograf Vincenzo Coronelli píše, že Spinalonga nebola vždy ostrovom, ale kedysi bola spojená s priľahlým rovnomenným polostrovom. V roku 1526 Benátčania oddelili časť polostrova a tak vytvorili ostrov. Pre svoju výhodnú polohu bol ostrov opevnený, aby chránil vstup do prístavu starovekého Olous.

Arabské nájazdy[upraviť | upraviť zdroj]

Olous aj širšie okolie boli vyľudnené v polovici 7. storočia, čo bolo spôsobené nájazdami arabských pirátov, a bolo opustené až do polovice 15. storočia. Vtedy začali Benátčania so stavbou soľných paniev v plytkých slaných vodách zátoky a región sa začal zaľudňovať. Tento fakt spolu so vzrastom osmanskej hrozby, obzvlášť po páde Konštantínopolu v roku 1453, ako aj neustále nájazdy pirátov, viedli Benátčanov k tomu, aby opevnili ostrov.

Benátska vláda[upraviť | upraviť zdroj]

Pohľad na benátske opevnenie

V roku 1578 Benátčania poverili inžiniera Genese Bressaniho aby vytvoril plán opevnenia ostrova. Vytvoril dve malé pevnosti na najvyšších miestach severnej a južnej strany ostrova a opevňovací prstenec pozdĺž pobrežia, ktorý zabraňoval nepriateľskému vylodeniu. V roku 1579 Luca Michiel Provveditore Generale Kréty položil základný kameň opevnenia postaveného nad ruinami akropoly. Táto udalosť sa spomína v dvoch nápisoch - jeden je na priečke hlavnej brány hradu a ďalší na základni hradieb severnej strany hradu. V roku 1584 zistili, že pobrežné opevnenie môžu nepriatelia ľahko dobyť útokom z blízkych kopcov a tak posilnili jeho obranu vybudovaním nového opevnenia na vrchole kopca. Odtiaľ mali benátske kanóny väčší dostrel a Spinalonga sa stala nedobytnou pevnosťou najdôležitejšou v Stredomorí.

Spinalonga spolu s Gramvusou a Sudou zostala v benátskych rukách dokonca aj vtedy, keď zvyšok Kréty dobyli Turci v Krétskej vojne (1645–1669). Pevnosť padla do rúk Osmanskej ríše až v roku 1715 v poslednej benátsko-tureckej vojne (1714-1718).[2] Tieto tri pevnosti chránili benátske obchodné cesty a boli to tiež užitočné základne v prípade novej benátsko-tureckej vojny o Krétu.[3] V týchto pevnostiach našlo útočisko veľa kresťanov pred moslimskou perzekúciou zo strany Turkov.

Osmanská nadvláda[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1715 Osmanská ríša dobyla Spinalongu a zvyšné benátske pevnosti a zrušila posledné stopy benátskej vojenskej prítomnosti na Kréte.[4]

Krétske povstanie[upraviť | upraviť zdroj]

Ku koncu tureckej okupácie sa ostrov a takisto aj prístav Ierapetra stali útočiskom pre veľa tureckých rodín, ktoré sa obávali odplaty zo strany kresťanov[5] Po vzbure v roku 1866 prišli na ostrov ďalšie turecké rodiny z regiónu Mirampello. Počas Krétskeho povstania v roku 1878 Spinalonga a pevnosť Ierapetra boli jediné, ktoré neboli obsadené povstalcami.[6] Poslední Turci opustili ostrov v roku 1903.

Kolónia malomocných v 20. storočí[upraviť | upraviť zdroj]

V období od roku 1903 do 1957 bola na ostrove jedna z posledných kolónií malomocných v Európe. Jej posledný obyvateľ - kňaz opustil kolóniu v roku 1962. Ďalšie kolónie malomocných po uzavretí Spinalongy ešte existovali v Tichileşti vo východnom Rumunsku, Fontilles v Španielsku a Talsi v Lotyšsku. V roku 2002 v Európe zostalo ešte niekoľko lazaretov.[7]

Na Spinalonge boli dva vchody - jeden pre nemocných, známy ako "Danteho brána". Pacienti totiž nevedeli, čo ich čaká po príchode. Pacienti dostávali potraviny, vodu, lekársku starostlivosť a peňažnú podporu. Predtým také vymoženosti nemali, a tak väčšinou žili v jaskyniach.

Spinalonga dnes[upraviť | upraviť zdroj]

Dnes je tento neobývaný ostrov populárnou turistickou atrakciou na Kréte. Spinalonga je okrem pevnosti známa aj svojimi malými kamienkovými plážami a plytčinami. Ostrov je ľahko prístupný z Plaky, Elundy a Ajos Nikolaos. Lode s turistami odchádzajú z týchto prístavov každý deň (z Elundy každých 30 minút). Výlet trvá niekoľko hodín - na ostrove nie je žiadne ubytovanie. Plavba z Elundy zaberie asi 30 minút, Z Ajos Nikolaos takmer hodinu.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://pandektis.ekt.gr/pandektis/handle/10442/170098
  2. Maltezou, Crete under Venetian rule, p. 159
  3. Detorakis, Turkish rule in Crete, p. 343
  4. Detorakis, Turkish rule in Crete, p. 338
  5. Detorakis, Turkish rule in Crete, p. 385
  6. Detorakis, Turkish rule in Crete, p. 406
  7. Peel Island [online]. [Cit. 2005-03-27]. Dostupné online.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Spinalonga na anglickej Wikipédii.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • MALTEZOU, Chrysas A.. Crete, History and Civilization. [s.l.] : Vikelea Library, Association of Regional Associations of Regional Municipalities, 1988. Η Κρήτη κατα τη Βενετοκρατία ("Crete under Venetian rule"), s. 105–162. (Greek)
  • DETORAKIS, Theocharis. Crete, History and Civilization. [s.l.] : Vikelea Library, Association of Regional Associations of Regional Municipalities, 1988. Η Τουρκοκρατία στην Κρήτη ("Turkish rule in Crete"), s. 333–436. (Greek)
  • ZORBAS, Victor. Spinalonga,The Isle Of The Damned. [s.l.] : [s.n.].
  • Spinalonga-Paradise or Purgatory ? (1986) by Beryl Darby. The Star, 46,1,6–16, (The only one reference concerning the Spinalonga leprosy colony.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]