Společnost česko-slovanská (Bratislava)
Společnost česko-slovanská[1] (iné názvy: Spoločnosť česko-slovanská[2], Slovenská spoločnosť[3], Společnost řeči a literatury československé[4], Spoločnosť řeči a literatury československé[5], Spoločnosť reči a literatúry československej/česko-slovenskej/českoslovanskej/česko-slovanskej, Literárna jednota [5], Jednota mládeže[5], Spoločnosť/Společnost česko-slovenská, Spoločnosť českoslovanská/československá[6], Česko-slovanská spoločnosť; slovo „slovanský“ v tom čase znamenalo hlavne to, čo dnes označujeme ako „slovenský“) bol samovzdelávací spolok študentov pri bratislavskom evanjelickom lýceu v rokoch 1829 - 1837 s pôvodnou úlohou zdokonalovať sa v materinskom jazyku.
Spolok v roku 1829 založili Karol Štúr, Samo Chalupka, Daniel Lichard a Samuel Godra. Na jeho čele bol formálne profesor lýcea, fakticky bol na čele študent zvolený ako podpredseda. Spoločnosť vyučovala a vzdelávala členov v materinskom jazyku. V roku 1834 sa jeho charakter čiastočne zmenil v tom zmysle, že prevzal vedúcu úlohu slovenského národného obrodenia a začal rozvíjať slovenskú národnú kultúru (v zmysle romantických myšlienok). Vrchol činnosti dosiahla v rokoch 1835 až 1837, keď bol jej podpredsedom Ľudovít Štúr. Spoločnosť vtedy mala 120 členov, do popredia spolku sa dostali národné a politické otázky, členovia sa nadchýnali slovanskou vzájomnosťou, organizovali vychádzky napr. na Devín (24.4.1836), vydali almanach Plody (Plody zboru učenců řeči českoslovanské prešporského), na zasadnutiach prednášali vedecké prednášky a básne a podobne.
Spolok v apríli roku 1837, potom ako boli študentské spolky úradne zakázané, zanikol, de facto ale pokračoval v činnosti na Ústave reči a literatúry československej (=Ústav reči a literatúry českoslovanskej, Slovenský ústav, Slovanský ústav, Ústav slovanský, Ústav slovenský). Časť študentov okrem toho v júni založila tajný spolok Vzájomnosť.
Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412. ; ĎURICA, Milan S. Dejiny Slovenska a Slovákov v časovej následnosti faktov dvoch tisícročí. 3. opr. a dopl. vyd. Bratislava : Lúč, 2003. 837 s. ISBN 80-7114-386-3.
- ↑ CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668.; v tej istej kapitole sa uvádza názov iného spolku v tvare "Spolek česko-slovanský" [čiže je tam slovo spolek namiesto spolok], takže možno predpokladať, že autor analogicky považuje ním uvádzaný tvar "spoločnosť" [namiesto společnost] za vtedajší, a teda nie za modernizovaný, názov; okrem toho sa tento tvar - nech už je chápaný akokoľvek - používa v literatúre asi najčastejšie
- ↑ CAMBEL, Samuel (ed.). Dejiny Slovenska II: (1526-1848). 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987, s. 668. "Spoločnosť česko-slovanskú, nazývanú často jej členmi aj Slovenská spoločnosť"
- ↑ KOVÁČ, Dušan, et al. Kronika Slovenska: od najstarších čias do konca 19. storočia. Bratislava : Fortuna Print, 1998. ISBN 80-7153-174-X. S. 412.
- ↑ a b c Spoločnosť česko-slovanská. In: ROSENBAUM, Karol ed. Encyklopédia slovenských spisovateľov 2. zväzok: P - Ž. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1984.
- ↑ Škvarna et al.: Lexikón slovenských dejín, 1997
- ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1997. 357 s. ISBN 80-08-02478-X.