Preskočiť na obsah

Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025
ŠtátNemecko Nemecko
Druhspolkové voľby
OrgánNemecký spolkový snem
(630 poslancov)
Dátum23. februára 2025
Zapísaní voliči60 490 603
Účasť49 927 315 (82,5%)
Platné hlasy49 642 087 (99,4%)
Výsledky
Pre bližšie informácie pozri kapitolu Výsledky
Percentá hlasov
CDU/CSU
 
28,5 %
AfD
 
20,8 %
SPD
 
16,4 %
Zelení
 
11,6 %
Ľavica
 
8,8 %
SSW
 
0,1 %
ostatní
 
13,9 %

Počet poslancov v parlamente

     CDU/CSU (208)
     AfD (152)
     SPD (120)
     Zelení (85)
     Ľavica (64)
     SSW (1)
Poradie volieb
Poradie21. voľby do Spolkového snemu
Predchodca 2021 2025 2029 Nástupca
Výsledok
Predchodca Pred voľbami Po voľbách Nástupca
Spolkový kancelár
Predchodca Olaf Scholz Friedrich Merz Nástupca
Vládna koalícia
Predchodca SPD-Zelení CDU/CSUSPD
(veľká koalícia)
Nástupca

Spolkové voľby v Nemecku v roku 2025 sa uskutočnili 23. februára. Voliči volili 630 členov Spolkového snemu (nem. Bundestag) v 21. voľbách od obnovenia demokracie po druhej svetovej vojne. Voľby sa konali predčasne o sedem mesiacov kvôli rozpadnutiu vládnej koalície na konci roku 2024. Po strate väčšiny v parlamente predložila vláda vyslovenie o nedôvere, ktoré prehrala, čím boli vyhlásené štvrté predčasné voľby v povojnovej histórii Nemecka a prvé od roku 2005.[1]

Posledné spolkové voľby v roku 2021 vyhrala Sociálnodemokratická strana Nemecka (SPD), pričom sa do parlamentu dostalo ďalších 6 strán. SPD zložila tzv. „semaforovú koalíciu“ s Alianciou 90/Zelenými a liberálnou Slobodnou demokratickou stranou (FDP). Novým kancelárom sa stal líder SPD Olaf Scholz. V opozícii ostala stredopravá Kresťanskodemokratická únia Nemecka/Kresťanskosociálna únia v Bavorsku (CDU/CSU, Únia), národne-konzervatívna a krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (AfD) a demokraticko-socialistická Ľavica.[2]

Po nezhodách, hlavne v oblasti hospodárskej politiky, vyhodil kancelár Scholz 6. novembra 2024 svojho ministra financií a lídra FDP Christiana Lindnera, čo vyvolalo odchod FDP z vlády a rozpad semaforovej koalície.[3][4] 16. decembra 2024 predložila už menšinová vláda hlasovanie o vyslovení nedôvery, ktoré prehrala.[1]

Vo voľbách vyhrala aliancia CDU/CSU s 28,5% hlasov. Na druhom mieste sa umiestnila AfD so svojím najlepším výsledkom na úrovni 20,8%. Vládnuca SPD sa prepadla o 9 bodov dosiahla so 16,4% svoj najhorší výsledok od roku 1887. Zelení klesli z 15% na 12%, kým Ľavica si prilepšila na 9%. FDP s 4,3% dosiahla svoj najhorší výsledok a prvýkrát od roku 2013 sa nedostala do parlamentu. Ľavicovo populistický Zväz Sahry Wagenknechtovej (BSW), ktorý sa odlúčil od Ľavice, získal 4,98% a tesne sa nedostal do parlamentu. Juhošlezvický voličský zväz (SSW), ktorý ako strana reprezentujúca záujmy menšín nepodlieha kvóru 5%, si udržal svoje jedno kreslo.[5][6][7]

Volebná účasť bola na úrovni 82,5% najvyššia od znovuzjednotenia Nemecka.[8]

Kandidujúce strany

[upraviť | upraviť zdroj]

Kandidujúce strany, ktoré boli pred voľbami zastúpené v Spolkovom sneme:

Strana Ideológia Volebný

líder

Líder Voľby 2021 Mandáty

pred voľbami

Hlasy (%) Mandáty
Sociálnodemokratická strana Nemecka Sociálna demokracia Olaf Scholz Saskia Eskenová

Lars Klingbeil

25,7 %
206 / 736
207 / 733
* Únia Kresťanská demokracia Friedrich Merz Friedrich Merz 19,0 %
152 / 736
153 / 733
Markus Söder 5,2 %
45 / 736
43 / 733
Aliancia 90/Zelení Zelená politika Robert Habeck Franziska Brantnerová

Felix Banaszak

14,7 %
118 / 736
117 / 733
Slobodná demokratická strana Klasický liberalizmus Christian Lindner Christian Lindner 11,4 %
91 / 736
90 / 733
Alternatíva pre Nemecko Národný konzervativizmus Alice Weidelová Alice Weidelová

Tino Chrupalla

10,4 %
83 / 736
76 / 733
Ľavica Demokratický socializmus Heidi Rechinnek

Jan van Aken

Ines Schwerdtnerová

Jan van Aken

4,9 %
39 / 736
28 / 733
* Spojenectvo Kresťanskodemokratickej unie Nemecka a Kresťanskosociálnej unie v Bavorsku

Prieskumy verejnej mienky

[upraviť | upraviť zdroj]

Výsledky spolkových volieb v roku 2025. Hlavná mapa ukazuje výsledky podľa volebných obvodov. Mapa v ľavom dolnom rohu ukazuje výsledky podľa pomerného zastúpenia.
Por. Strana Hlasy Hlasy v % + / − Mandáty + / −
1. Únia* 14 160 402 28,5 4,4 208 11
2. Alternatíva pre Nemecko 10 328 780 20,8 10,4 152 69
3. Sociálnodemokratická strana Nemecka 8 149 124 16,4 9,3 120 86
4. Aliancia 90/Zelení 5 762 380 11,6 3,1 85 33
5. Ľavica 4 356 532 8,8 3,9 64 25
6. Zväz Sahry Wagenknechtovej 2 472 947 4,98 nová 0 nová
7. Slobodná demokratická strana 2 148 757 4,3 7,1 0 91
8. Slobodní voliči 769 279 1,6 0,8 0
15. Juhošlezvický voličský zväz** 76 138 0,1 0,03 1
*koalícia strán CDU a CSU

**strana dánskej menšiny; nesplnila požadovaných 5%, no získala 1 priamy mandát

Výsledky podľa strán

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 COLE, Deborah. Germany’s president dissolves parliament ahead of snap election. The Guardian, 2024-12-27. Dostupné online [cit. 2025-03-01]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  2. Olaf Scholz sworn in as German chancellor – DW – 12/08/2021 [online]. dw.com, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Germany's governing coalition collapses – DW – 11/07/2024 [online]. dw.com, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Scholz sets stage for German snap election as government collapses [online]. POLITICO, 2024-11-06, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. CONNOLLY, Kate. Germany election: Merz says it’s ‘five to midnight’ for Europe. The Guardian, 2025-02-24. Dostupné online [cit. 2025-03-01]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  6. STAFF, Al Jazeera. German election: Who won, who lost and what’s next? [online]. Al Jazeera, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. German election: Merz's CDU wins election, AfD second – DW – 02/24/2025 [online]. dw.com, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. Voter turnout jumps to 83% after pivotal German election [online]. Yahoo News, 2025-02-23, [cit. 2025-03-01]. Dostupné online. (po anglicky)