Správne právo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Právo
Odvetvia práva
Verejné právo:
Ústavné · Trestné · Správne · Finančné · Európske · Medzinárodné · Kánonické · Konfesné

Súkromné právo:
Občianske · Pracovné · Rodinné · Obchodné · Medzinárodné právo súkromné
Deľba moci
Výkonná moc:
Hlava štátu · Panovník · Prezident (SR· Vláda (SR· Ministerstvo

Zákonodarná moc:
Parlament · Senát · Národná rada SR


Súdna moc:
Súd · Ústavný súd (SR· Najvyšší súd · Krajský súd · Okresný súd · Súdna rada · Prokuratúra · Ombudsman · NKÚ
Právne predpisy
Ústava (SR· Ústavný zákon · Zákon · Nariadenie vlády · Vyhláška · Opatrenie · Výnos
Ďalšie pojmy
Právna skutočnosť · Právny akt · Právny predpis · Právna norma

Štát · Forma štátu · Občan · Politická strana · Voľby · Referendum


Medzinárodná zmluva · Medzinárodná organizácia
z  d  u

Správne právo, administratívne právo alebo právo verejnej správy je osobitné odvetvie slovenského verejného práva, ktoré zahŕňa verejnoprávne normy upravujúce organizáciu a činnosť verejnej správy, vrátane administratívnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi správnymi orgánmi a fyzickými osobami, právnickými osobami a medzi správnymi orgánmi navzájom. Tieto vzťahy majú spravovací charakter a zakladajú sa na nerovnosti subjektov, pričom správny orgán je vždy nadriadeným subjektom vzťahu.

Predmetom správneho práva je verejná správa, ktorej základnými zložkami sú štátna správa, územná a záujmová samospráva a tzv. ostatná verejná správa, ktorú prevažne vykonávajú verejnoprávne korporácie.

Systém správneho práva[upraviť | upraviť zdroj]

Správne právo sa podľa obsahu delí na normy všeobecné a osobitné:

  • Všeobecná časť je základom pre tvorbu, realizáciu a aplikáciu práva, zahŕňa inštitúty spoločné pre celú verejnú správu - sú to napríklad normy týkajúce sa výkonu verejnej správy, štruktúra orgánov verejnej správy, subjekty správneho práva, metódy a formy činnosti verejnej spávy, kontrola verejnej správy, zodpovednosť vo verejnej správe a pod.
  • Osobitná časť upravuje inštitúty typické pre určité odvetvie verejnej správy, napr. vnútorná správa, policajná správa, správa zahraničných vecí, školstva, zdravotníctva, daní atď.

Ďalším delením je delenie na správne právo hmotné a procesné:

  • Správne právo hmotné (materiálne správne právo) obsahuje normy upravujúce kompetenciu správnych orgánov, práva a povinnosti fyzických a právnických osôb a ich podmienky a predpoklady ich realizácie.
  • Správne právo procesné (formálne správne právo) je tvorené normami, ktoré upravujú procesné postupy subjektov v súvislosti s aplikáciou hmotnoprávnej normy na konkrétny prípad v oblasti verejnej správy.

Pramene správneho práva[upraviť | upraviť zdroj]

Prameňom správneho práva sú všeobecne záväzné právne predpisy, ktoré sú vydané štátnymi alebo štátom splnomocnenými orgánmi, a ktoré obsahujú aspoň jednu právnu normu správneho práva (správnu normu), ktorá upravuje vzťah výkonu verejnej správy (spravovacieho charakteru).

Poznáme tieto druhy prameňov správneho práva:

Normatívny správny akt je podzákonným, všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorého pôvodcom je orgán výkonnej moci, preto ho považujeme za prameň správneho práva. Normatívnym správnym aktom sú:

  • nariadenia vlády
  • vyhlášky, výnosy a opatrenia ústredných orgánov štátnej správy
  • vyhlášky miestnych orgánov štátnej správy
  • všeobecne záväzné nariadenia obcí a VÚC vo veci výkonu štátnej správy

Individuálny správny akt je vydávaný orgánom verejnej správy, ale nie je prameňom správneho práva. Zaväzuje len konkrétnu osobu v konkrétnom prípade, teda nevyvoláva právne záväzky voči ďalším osobám, a nie je určený na opakované použitie.

Kodifikácia[upraviť | upraviť zdroj]

Špecifikom správneho práva je, že ako celok nie je kodifikované. Jeho nekodifikovateľnosť ovplyvňujú hlavne početnosť právnych noriem, početnosť, rôznorodosť a dynamika (časté zmeny) vzťahov obsiahnutých v administratívnoprávnych normách. V správnom práve hmotnom na rozdiel od hmotnoprávnych noriem ďalších základných právnych odvetví (napr. občianske a trestné právo hmotné) neexistuje unifikujúci zákon, tzv. kódex. Normy správneho práva hmotného sú preto obsiahnuté v desiatkach zákonov pre jednotlivé odvetvia verejnej správy. Zároveň tak tvoria čo do počtu a rozsahu aj najväčšiu časť slovenského práva. Príkladom rozsahu sú tieto zákony z jednotlivých oblastí verejnej správy:

  • zákon o cestovných dokladoch - správa vnútra
  • zákon o Policajnom zbore - policajná správa
  • zákon o ozbrojených silách SR - správa obrany
  • zákon o vysokých školách - správa školstva
  • zákon o zdravotnej starostlivosti - správa zdravotníctva
  • zákon o Slovenskom národnom divadle - správa kultúry
  • zákon o poplatkoch za uloženie odpadov - správa daní a poplatkov
  • zákon o ochrane spotrebiteľa - správa živností
  • zákon o elektronickom obchode - správa informácií
  • zákon o životnom prostredí - správa životného prostredia
  • zákon o sudcoch a prísediacich - správa súdov
  • zákon o civilnom letectve - správa dopravy
  • zákon o sociálnom poistení - správa sociálnych vecí

Naproti tomu správne právo procesné je čiastočne kodifikované Správnym poriadkom - zákonom Národného zhromaždenia ČSR č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Správny poriadok.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOŠIČIAROVÁ, S. 2004. "Správny poriadok: Komentár". Šamorín: Heuréka, 2004, 1. vydanie, 322s. ISBN: 80-89122-14-0.
  • KOREC, P. a kol. 1997. "Kraje a okresy Slovenska: Nové administratívne členenie". Bratislava: Vydavateľstvo Q111, 1997, 1. vydanie, 352s. ISBN: 80-85401-58-4.
  • KOŠIČIAROVÁ, S. a kol. 2010. "Prípadové štúdie zo správneho práva hmotného". Bratislava: IURA * EDITION s.r.o., 2010, 1. vydanie, 312 s. ISBN: 978-80-8078-354-9.
  • KOŠIČIAROVÁ, S. 2009. "EC Environmental Law". Plzeň: Aleš Čeněk s.r.o., 2009, 1. vydanie, 223s. ISBN: 978-80-7380-219-6.