Srbsko

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Symbol rozcestia O iných významoch výrazu Srbsko pozri Srbsko (rozlišovacia stránka).
Srbská republika
Vlajka Srbska Znak Srbska
Vlajka Znak
Národné motto:
Само слога Србина спасава
Štátna hymna:
Боже правде

Location Serbia Europe.png
Miestny názov  
 • dlhý Република Србија
 • krátky Србија
Hlavné mesto Belehrad
44°48′ S.š. 20°28′ v.d.
Najväčšie mesto Belehrad
Úradné jazyky Srbčina
Regionálne jazyky maďarčina, slovenčina, rumunčina, rusínčina
Demonym Srb, Srbka
Štátne zriadenie
prezident
predseda vlády
predseda národného zhromaždenia
parlamentná republika
Tomislav Nikolić
Aleksandar Vučić
Maja Gojković
Vznik 5. júna 2006
Susedia Maďarsko, Chorvátsko, Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Albánsko, Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko
Rozloha
 • celková
 • voda (%)
 
88 361 km² (113.)  
 km² (0,13 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2013)
 • hustota ()
 
7.243.007
92/km² (107.)
Mena Srbský dinár (RSD)
Časové pásmo
 • Letný čas
SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód SRB
Internetová doména .rs
Smerové telefónne číslo +381

Srbsko (srb. Србија – Srbija), dlhý tvar Srbská republika (srb. Република Србија - Republika Srbija) je parlamentná republika, ktorá sa nachádza v strede Balkánskeho polostrova. Hlavným mestom je Belehrad, ktorý obýva okolo 1,75 milióna obyvateľov, významný dopravný uzol, ležiaci na sútoku Sávy a Dunaja.

Vzniku samostatného Srbska predchádzal v roku 1991 rozpad Juhoslávie a odčlenenie Čiernej Hory 3. júna 2006. Nepokojný juhosrbský región Kosovo vyhlásil 17. februára 2008 bez súhlasu Belehradu samostatnosť, čo vyvolalo vlnu nepokojov a nesúhlas Srbska. Napriek dohodám, ktoré upravujú bežný styk s Kosovom, Srbsko jeho nezávislosť neuznáva a územie považuje za provinciu Srbska. V súčasnosti je Srbsko kandidátskou krajinou Európskej únie.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Geografia Srbska

Susedmi Srbska sú na východe Rumunsko a Bulharsko, na juhu Macedónsko a Albánsko (resp. medzinárodne sporné Kosovo), na juhozápade Čierna Hora, na západe Bosna a Hercegovina a Chorvátsko a na severe Maďarsko.

Severnú a centrálnu časť krajiny pokrývajú roviny Panónskej panvy, do východných regiónov zasahujú pohoria Karpaty a Stará planina, južnú a západnú časť Srbska pretínajú Dináre.

Zo severu na juhovýchod preteká štátom Dunaj, ktorý tu postupne priberá prítoky Tisa, Sáva (jej prítok Drina) a Velika Morava, vytvárajúce rozsiahle nížiny.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Na území dnešného Srbska sa Slovania (Srbi) usadili počas 6. storočia. V tej dobe bolo územie pod silným vplyvom Východorímskej ríše, a tak sa tu uchytilo pravoslávie. V polovici 10. storočia vzniklo prvé kráľovstvo v Raške, ktorému vládol Časlav Klonimirović. Za vlády cára Dušana Veľkého (13311355) bola väčšina Balkánu ovládaná Srbskom. Po bitke na Kosovom poli v roku 1389 sa Srbsko postupne spolu s inými balkánskymi štátmi dostalo pod nadvládu Osmanskej ríše. Po početných povstaniach Srbsko v roku 1878 získalo samostatnosť (mesto Belehrad a okolie už v roku 1867). V roku 1912 sa Srbsko zúčastnilo prvej balkánskej vojny spolu s Čiernou Horou, Bulharskom a Gréckom proti Osmanskej ríšy. Srbská 1. armáda pod vedením princa Alexandra zvíťazila nad tureckou armádou v bitke pri Kumanove, a Srbsko dosiahlo rozšírenie svojho územia o väčšinu Kosova a časť Macedónie.

V roku 1914 v Sarajeve srbskí nacionalisti uskutočnili atentát na Františka Ferdinanda d'Este a po vypršaní ultimáta 28. júla vyhlásilo Rakúsko-Uhorsko Srbsku vojnu. Počas vojny bolo územie obsadené a srbská časť Macedónie bola pripojená k Bulharsku. Po skončení prvej svetovej vojny sa Srbsko stalo súčasťou Kráľovstva SHS. Počas 2. svetovej vojny bola v krátkom ťažení Osi Juhoslávia na jar 1941 porazená a Srbsko bolo okupované, časti územia boli pripojené k talianskemu protektorátu v Čiernej Hore, Albánsku, časť územia pripadla Maďarsku a Bulharsku, ktoré sa podieľali na útoku na Juhosláviu, časť územia bola súčasťou bábkového Chorvátska. Zvyšok územia bol pod nemeckou okupáciou. Na okupovanom území vznikol odboj, ktorý viedol Draža Mihajlovič (neskôr minister obrany exilovej vlády v Londýne). Ďalším centrom odboja sa stal komunistický odboj, ktorého vodcom bol Josip Broz Tito.

Od roku 1945 bolo Srbsko súčasťou komunistickej Juhoslávie na čele s prezidentom Titom. Potom sa republika rozpadla. V roku 1992 utvorilo Srbsko spolu s Čiernou Horou federáciu – Federatívnu republiku Juhosláviu. Neskôr krajina dostala nové meno – Srbsko a Čierna Hora. V roku 2006 vyhlásila Čierna Hora po tesnom referende nezávislosť (3. júna) a 5. júna Srbská republika prevzala nástupníctvo po Srbsku a Čiernej Hore.

Administratívne členenie[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Srbska

Srbsko sa na najvyššej úrovni delí na dva autonómne kraje (autonómne pokrajiny; po srbsky autonomna pokrajina) – Vojvodina a Kosovo a Metohija (ktoré sa 17. februára 2008 vyhlásilo za zvrchovanú Kosovskú republiku) – a zvyšné územie, pričom však toto zvyšné územie, tzv. Centrálne Srbsko, netvorí špeciálnu administratívnu jednotku. Na nižšej úrovni sa Srbsko delí na obvody (okresy; po srbsky okrug) a tie sa zas delia na obce (po srbsky opština).

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Etnické zloženie obyvateľstva[1][upraviť | upraviť zdroj]

Náboženské zloženie obyvateľstva[upraviť | upraviť zdroj]

Obyvateľstvo Srbska tvoria z náboženského hľadiska[2]:

Jazyky[upraviť | upraviť zdroj]

Úradným jazykom je srbčina, vo Vojvodine aj maďarčina, slovenčina, rumunčina, chorvátčina a rusínčina.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

V minulosti bolo Srbsko hraničnou krajinou dôležitých ríš. Cez terajšie územie Srbska prechádzala hranica medzi Západorímskou ríšou a Východorímskou ríšou pozdĺž Dunaja, rovnako prechádzala hranica medzi Osmanskou ríšou a Rakúskom-Uhorskom. Všetko to zanechalo svoje stopy. Zatiaľ čo sever Srbska je orientovaný viac stredoeurópsky, na juhu je cítiť viac orient.

Najväčší vplyv na srbskú kultúru mala Byzantská ríša. Dá sa to odpozorovať v náboženstve Srbov. Veľkú úlohu majú v srbskej kultúre srbské kláštory, z ktorých prevažná väčšina bola vybudovaná už v stredoveku.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. http://webrzs.stat.gov.rs/axd/Zip/VJN3.pdf - strana 20
  2. Štatistický úrad Srbskej republiky. Štatistika náboženského zloženia, materinského jazyka a národnostného zloženia obyvateľstva [online]. webrzs.stat.gov.rs, máj 2003, [cit. 2011-08-30]. Dostupné online. (po srbsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]