Stabilizácia obrazu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Stabilizácia obrazu je rodina rôznych techník cielených na zvýšenie stability obrazu. Používa sa v ďalekohľadoch so stabilizáciou obrazu, fotografii, videografii a astronomických teleskopoch. Pri fotoaparátoch je roztrasenie fotoaparátu značne problematické pri pomalých rýchlostiach uzávierky alebo s dlhými ohniskovými vzdialenosťami teleobjektívov. Pri videokamerách môže roztrasenie kamery spôsobiť viditeľné chvenie medzi polsnímkami v nahratom videu. Pri astronómii sú tieto problémy znásobené meniacimi sa variáciami v atmosfére, ktoré zapríčiňujú zdanlivé menenie polohy objektov.

Techniky stabilizácie obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Optická stabilizácia obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Optický stabilizátor obrazu, často skracovaný ako OIS (Optical Image Stabilizer), je mechanizmus použitý v digitálnych fotoaparátoch a videokamerách, ktorý stabilizuje nahrávaný obraz menením optickej cesty k senzoru.[1] V implementácii Canonu to funguje použitím plávajúceho šošovkového člena, ktorý sa posúva ortogonálne k optickej osi objektívu, použitím elektromagnetov. Vibračný signál, ktorý je kompenzovaný stabilizačným šošovkovým členom je zvyčajne nadobudnutý použitím dvoch piezoelektrických senzorov zisťujúcich uhlovú rýchlosť (často taktiež nazývaných gyroskopické senzory).[2]

Posúvanie obrazového senzora[upraviť | upraviť zdroj]

Senzor, ktorý zachytáva obraz, môže byť posunutý takým spôsobom, aby protichodne reagoval na pohyb fotoaparátu. Konica Minolta použila techniku zvanú "anti-shake" teraz marketingovo označovanú ako SteadyShot v rade fotoaparátov Sony α, ktorá sa spolieha na veľmi presný senzor na zisťovanie uhlovej rýchlosti, aby detekovala pohyb fotoaparátu.[3] Iní výrobcovia používajú DSP na analýzu obrazu počas behu a následne podľa toho posúvajú senzor.

Digitálna stabilizácia obrazu[upraviť | upraviť zdroj]

Digitálna stabilizácia obrazu sa používa v niektorých videokamerách. Táto technika posúva elektronický obraz zo snímky do snímky videa dostatočne, aby negovala pohyb. Používa pixely za okrajom viditeľného rámu na poskytnutie nárazníku pre pohyb.

Stabilizačné filtre[upraviť | upraviť zdroj]

Mnoho nelineárnych strihových systémov používa stabilizačné filtre, ktoré dokážu opraviť nestabilizovaný obraz nasledovaním pohybu pixelov v obraze a nápravou obrazu pohybom políčka. Proces je podobný ako digitálna stabilizácia obrazu, ale keďže tu nie je žiadny "väčší" obraz, ktorý by fungoval ako nárazník, tak filter buď oreže obraz na menší, aby skryl pohyb políčka alebo sa pokúsi znovu-vytvoriť stratený obraz na okrajoch pomocou extrapolácie.

Orthogonal Transfer CCD[upraviť | upraviť zdroj]

Orthogonal transfer CCD (OTCCD) sa používa v astronómii a funguje tak, že posúva obraz v rámci CCD senzora počas toho ako je obraz zachytávaný podľa analýzy predpokladaného pohybu jasných hviezd. Toto je zriedkavý príklad digitálnej stabilizácie pre stojaté obrázky. Príkladom tohto spôsobu je aj pripravovaný gigapixelový teleskop Pan-STARRS, ktorý je práve (k roku 2007) vo výstavbe na Havaji.[4]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. What is Optical Image Stabilizer?, Technology FAQ, Canon Broadcast Equipment
  2. Glossary : Optical : Image Stabilization, Vincent Bockaert, Digital Photography Review
  3. Dynax 7D Anti-Shake Technology, Konica Minolta
  4. Pan-STARRS Orthogonal Transfer CCD Camera Design, Gareth Wynn-Williams, Institute for Astronomy