Zoo story

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stalo sa v ZOO)

Zoo story[1][2] (iné názvy: Príbeh v Zoo[3]; pravdepodobne len doslovné preklady českého/anglického názvu: Stalo sa v zoo[4], Príbeh zo zoologickej záhrady[5]; čes. Stalo se v zoo; angl. The Zoo Story) je hra s jedným dejstvom, ktorou roku 1958 debutoval americký dramatik Edward Albee, predstaviteľ absurdného divadla (Theatre of the Absurd), resp. avantgardného hnutia. Prostredníctvom 2 kontrastných postáv, priblíženia dvoch diametrálne odlišných a neporovnateľných svetov, zobrazuje samotu človeka, jeho odcudzenie, izolovanosť a uväznenie v spoločnosti, ktoré ho privedú k násilnému aktu a brutálnej smrti.

Hra bola napísaná v roku 1958 len za 3 týždne. Pôvodne niesla názov Peter a Jerry. Najskôr bola odmietnutá newyorskými vydavateľmi kvôli absurdným témam, ktoré zahŕňa a násilnému koncu. Hra bola preto prvýkrát predstavená v Európe, premiérovaná v Berlínskom Schiller Theater Werkstatt 28. septembra 1959 ako súčasť dvojtitulu s Beckettovou Poslednou páskou.

Ľudia si začali uvedomovať skutočnú správu zahrnutú v hre a začali sa stotožňovať s hlbokým zámerom jej obsahu. Preto bola hra neskôr úspešne predstavená v Amerike, ako aj v Anglicku. Je to jedna z hier, ktorá priniesla Edwardovi Albeemu národnú a medzinárodnú slávu.

Postavy[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavnými a jedinými postavami tejto hry sú Peter a Jerry.

  • Peter má niečo po štyridsiatke, nie je tučný ani chudý, pekný ani tuctový. Je oblečený v tvídovom saku, nosí okuliare. Podľa oblečenia a jeho správania by sme povedali, že je mladší. Peter je ženatý, má 2 deti, mačky a andulky. Jeho život je pokojný a ustálený. Pracuje ako vedúci pracovník v menšom nakladateľstve, v ktorom sa vydávajú učebnice. Jeho zvykom je v nedeľu čítať v Central Parku stále na tej istej lavičke.
  • Jerrymu tiahne na štyridsiatku. Je oblečený skôr nedbalo ako chudobne. Jeho postava sa už pomaly zaguľacuje, aj keď je na ňom vidieť, že niekedy to bol pekný muž. Je životom nadmieru unavený. Býva na najvyššom poschodí v trojposchodovom neomietnutom penzióne. Žije sám, nemá rodinu, rodičov, ani priateľov. Nehovorí veľa, len raz za čas sa s niekým porozpráva. Žije na okraji spoločnosti.

Dej[upraviť | upraviť zdroj]

Dej sa odohráva v jedno letné nedeľné popoludnie v odľahlej časti amerického Central Parku na jednej z dvoch lavičiek otočených k javisku, za ktorými sú len listnaté stromy a obloha. Na jednej z lavičiek sedí Peter a číta knihu.

K čítajúcemu Petrovi prichádza Jerry, fajčí a neohrabane sa mu prihovára s tým, že prichádza zo ZOO. Peter nie je ochotný nadviazať konverzáciu, ale Jerry je neodbytný. Jerry niekoľkokrát zopakuje, že navštívil ZOO a že Petrovi o tom povie. Viackrát spomenie aj tvár, ktorú určite zajtra v novinách alebo v televízii spozná. Peter je zmetený, pretože Jerry neozrejmí o koho tvár ide. Lenže Jerry nerozpráva o ZOO, pýta sa na Petrov osobný život (manželku, deti, domáce zvieratá, prácu, bydlisko, príjem). Isté detaily ho však nezaujímajú, a tak ho preruší, nenechá ho dopovedať a pozornosť obracia na seba.

Jerry začne vysvetľovať Petrovi, kde žije, rozpráva o svojich susedoch a ich zvykoch, o smrti jeho rodičov a tety. Zoznamujú sa. Jerry pokračuje v rozprávaní o tom, že bol 11 dní homosexuálom, že so ženami sa stretne a vyspí len jedenkrát. Opisom približuje aj zanedbanú, smradľavú a špinavú majiteľku penziónu, ktorá má o Jerryho záujem. Približuje aj problémy s jej psom, ktorý ma neustále erekciu a zakaždým na neho útočí. Rozhodne sa ho preto zabiť (dobrotou alebo priamo). Po dobrom tak, že mu kupuje mäso, a preto dúfa, že ho pes prestane napádať, že sa zblížia, nestane sa tak. Rozhodne sa ho preto otráviť potkaním jedom, ktorý pridá do mäsa a dúfa, že pes zomrie. Lenže čierny pes neskapal a Jerry bol z toho nesmierne rád, pretože vedel, že ho v penzióne bude niekto čakať, že ho bude čakať blízky kamarát. Jerry to zdôvodňuje tým, že ak človek nemá žiadny vzťah k ľuďom, musí niekde začať. U zvierat. Psí miláčik majiteľky penziónu bol prvou bytosťou, ku ktorej si nešťastný Jerry vytvoril vzťah (doteraz mal vzťah len k veciam, ktoré mal u seba doma). Peter Jerryho nechápe, je znechutený, a preto chce odísť, ale jeho náhodný známy ho začne štekliť a Peter ostáva.

Jerry opäť pripomína, že chce hovoriť o historke v ZOO. Lenže začne rozprávať o tom, prečo ju navštívil: chcel sa dozvedieť viac o spolužití zvierat a ľudí. Počas tohto výkladu neustále strká do Petra, aby sa posunul na lavičke ďalej (aj keď Jerry má miesta dosť), čo Petra napáli a rozčúli. Jerry v tej chvíli hovorí, že je cvok a lavičku chce len pre seba, je nasrdený. Svojím správaním vyvolá bitku. Jerryho vyvádza z miery to, že Peter má všetko a ešte chce aj lavičku. Jerry vyprovokuje Petra k bitke, podhodí mu pod nohy nôž, facká ho a pľuje na neho. Peter pod nátlakom nôž zdvihne, nie však k útoku, a Jerry sa na nôž napichne. Priznáva sa, že sa bál, že Petra odstraší a hovorí, čo sa podľa neho stalo v zoo, hovorí aj o tvári (ako na začiatku), ktorú Peter istotne zajtra spozná v novinách alebo v televízii (o sebe). Následne Petrovi niekoľkokrát poďakuje. Vystríha Petra aby si nezabudol knihu a utiekol preč. Jerry zomiera.

Téma[upraviť | upraviť zdroj]

Prostredníctvom kontrastu úspešného a spokojného Petra a osamelého a nešťastného Jerryho Edward Albee tematizuje odcudzenie zo spoločnosti, stratu kontaktu so živými stvoreniami, „uväznenie v klietke“, neschopnosť komunikovať, izolovanosť. Jerryho neohrabané spôsoby len upevňujú predstavu toho, že Jerry je zviera uväznené v klietke na treťom poschodí neomietnutého penziónu. Zoo story je príbeh izolovaného moderného človeka, ktorý stratil skutočnú podstatu vo svete, v ktorom ľudí nezaujímajú ľudské, ale materiálne hodnoty.

Symbolika[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavné postavy hry symbolizujú dva odlišné svety: 1. šťastný svet úspechu a prosperity, 2. úbohý svet uväznenia, odcudzenia, nezáujmu a samoty. ZOO symbolizuje miesto, kde sa zvieratá stretávajú s ľuďmi. Ľudia sú konfrontovaní so zvieratami zatvorenými v klietkach, netušia o ich utrpení. Tak ako ľudia z vyššej spoločnosti sa nezaujímajú o tých z jej okraja, tak ani Peter nemal poňatia o Jerryho uväznenej duši a nezaujímali ho jeho problémy. Celý príbeh sa odohráva v parku na lavičke. Petrova lavička je symbolom teritoriálnej túžby.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

V hre je vykreslené ako Jerry bezohľadne komunikuje s Petrom, a to tak, že sa pýta, ale nečaká na odpoveď, nedáva mu priestor zodpovedať otázku, nenechá ho ani dopovedať, Jerryho v podstate Peter nezaujíma. Pozornosť upriamuje na seba. On je ten, kto rozpráva, ku komu sa rozpráva a Peter len poslucháč. Jerry už nechce byť len „zviera, na ktoré sa prišli pozrieť do ZOO“. Preto väčšina prehovorov patrí Jerrymu, ktorý rozpráva svoj životný príbeh. Peter hovorí len veľmi málo. Jerryho otázky sú miestami nepríjemné, Peter niekedy váha, či na ne odpovedať, iné ho vyvádzajú z miery. Petrovo konanie je prevažne obsiahnuté len v scénických poznámkach. Albee svojimi dialógmi, predovšetkým Jerryho prehovormi, predstavil agresívny súčasný mestský jazyk plný horkého vtipu a urážajúcej poézie.

Citáty (z českého knižného vydania)[upraviť | upraviť zdroj]

  • „Já se totiž málokdy s kým bavím. Ale jednou za čas si rád s někým popovídám, opravdu popovídám. Rád poznávam lidi, co jsou zač.“ (Jerry)
  • „To, co vám teď řeknu, více méně souvisí s tím, že někdy člověku nezbude než si hezký kus zajít, aby se na krátké cestě zpátky neminul cíle.“ (Jerry)
  • „Jenže tomuhle psisku jsem fuk nebyl.“ (Jerry)
  • „Bohužel se vám musím přiznat, že jsem chtěl, aby pes žil, z toho prostého duvodu, abych viděl, jak se asi vyvine náš nový vztah.“ (Jerry)
  • „Vidíte, stalo se, co jsem si přál: měl jsem toho psa rád a chtěl jsem, aby měl on rád mě. Měl jsem snahu mít rád, měl jsem taky snahu zabít, a ani jedno z toho mi samo o sobě nevyšlo.“ (Jerry)
  • „…když nemáte žádný vztah k lidem, musíte někde začít. U zvířat! Copak to nechápete? Člověk přece musí mít k něčemu nejaký vztah. Když ne k lidem ... když ne k lidem … aspoň k něčemu.“ (Jerry)
  • „Šel jsem do zoo proto, abych se dověděl víc o soužití lidí se zvířaty i o soužití zvířat mezi sebou a taky s lidma.“ (Jerry)
  • „Ale na světě přece nikdo nemuže mít všecko, co si zamane. To byste měl vědět, to je zákon. Něco mít mužete, ale všecko ne.“ (Peter)
  • „Máte přece na světě všecko, so si jen mužete přát; vypravoval jste mi o svém domově, o rodince a o soukromé miniaturní zoo. Máte všecko, a teď chcete ještě tu lavičku. Copak kvuli takovým věcem se lidi spolu bijou? Povězte mi, Petře, představuje snad tahle lavička, ten kus železa a dreva, vaši čest?“ (Jerry)

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • LEWICKI, Z. 1984. A Handbook of American Literature: For Students of English. Warsaw : Cultural Section, US Embassy. 1984. 256 s.
  • WAGER, W. 1969. American Literature. University of London Press Ltd : London, 1969. 292 s.
  • ALBEE, E. 1964. Stalo se v zoo. In Hry. Praha : Orbis. 1964. s. 5-38.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. MRLIAN, Rudolf; VLADÁR, Jozef. Encyklopédia dramatických umení Slovenska. [s.l.] : Veda, 1989. 1407 s. ISBN 978-80-224-0000-8. S. 21, 304. (pod týmto názvom hrané v roku 1964)
  2. MISTRÍK, Miloš. Slovenská absurdná dráma. [s.l.] : VEDA, 2002. 254 s. ISBN 978-80-224-0713-7. S. 1968. (pod týmto názvom hrané v roku 1991)
  3. Albee, Edward. In: Pyramída (rok 1971)
  4. Slovenské divadlo. [s.l.] : [s.n.], 1995. 120 s. S. 265.
  5. Albee, Edward. In: Encyklopédia spisovateľov sveta. Bratislava: Obzor. 1987, S. 22

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

  • MOLTAGH, H. M. 2011. The Miseries of Modern Man: An Analytical Study ofEdward Albee’s The Zoo Story. 2011. [cit. 2014-01-25]. Dostupné na internete
  • TURKI, H. I.: The Caged Soul: A Study of Edward Albee’s The Zoo Story. [cit. 2014-01-24]. Dostupné na internete.