Stanišovské sedlo
| Stanišovské sedlo | |
| sedlo | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Liptovská Porúbka, Liptovský Ján |
| Časť | Demänovské vrchy |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Ďumbierske Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 101 m n. m. |
| Súradnice | 49°00′09″S 19°42′13″V / 49,0025°S 19,7036°V |
| Najľahší výstup | po  červenej značke z Liptovskej Porúbky
|
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Stanišovské sedlo[1] (1 101 m n. m.[2]) je horské sedlo v Nízkych Tatrách.[3] Nachádza sa na severe strednej časti pohoria, nad Liptovskou Porúbkou, južne od Liptovského Hrádku.[2]
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Leží v centre pohoria, na severe geomorfologického podcelku Ďumbierske Tatry a v ich časti Demänovské vrchy.[4][5] Je súčasťou mohutného hrebeňa, ktorý vedie z Ďumbierskeho sedla cez Rovnú hoľu (1 723 m n. m.) a Ohnište (1 538 m n. m.) na Smrekovicu (1 274 m n. m.).[2] Oddeľuje severne situovanú Brtkovicu (1 175 m n. m.) a južne ležiaci masív Slemä (1 514 m n. m.) a umožňuje prechod zo Stanišovskej doliny na západe do Brtkovičnej doliny na severovýchode.[2][3] Oblasť je súčasťou povodia Váhu, kde voda odteká Stanišovským potokom a Štiavnicou zo západnej a Porúbskym potokom zo severovýchodnej časti.[1] Hrebeň je súčasťou Národného parku Nízke Tatry a jeho západná časť patrí do národnej prírodnej rezervácie Jánska dolina. V sedle sa križujú značené turistické chodníky.[6][3]
Sedlo leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obcí Liptovská Porúbka a Liptovský Ján.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
červeno značenej trase:
- od severovýchodu z Liptovského Hrádku cez Brtkovičnú dolinu
- od juhozápadu z Liptovského Jána cez Smrekovicu (1 274 m n. m.)
- po
žltej turistickej značke:
- od východu z rázc. Brtkovica v závere Brtkovičnej doliny
- od západu z rázc. Stanišovská dolina, ústie v Jánskej doline[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Kráľova hoľa, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec
- ↑ a b c d TM 123 Nízke Tatry – Kráľova hoľa (9. vydanie, 2023) - Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-10-18]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-10-15]. Dostupné online.