Stano Dančiak
Stano Dančiak | |
---|---|
Celé meno | Stanislav Dančiak |
Narodenie | 26. október 1942 Bratislava, Slovensko |
Úmrtie | 4. august 2018 (75 rokov) Bratislava, Slovensko |
Povolanie | herec |
Roky pôsobenia | 1960 – 2015[1][2] |
Manželka | Darina, rod. Krapková[3] |
Deti | Stanislav (* 1969) Zuzana (* 1972) Martin (* 1983)[3] |
Rodičia | Štefan Dančiak Mária, rod. Tátraiová[3] |
Stano Dančiak (* 26. október 1942, Bratislava – † 4. august 2018, Bratislava) bol slovenský divadelný, filmový a televízny herec. V období Nežnej revolúcie sa tiež politicky angažoval ako zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu (VPN).
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave v rodine kriminalistu[4][5] Štefana Dančiaka a jeho manželky Márie, rod. Tátraiovej. Počas štúdia na ľudovej škole účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine a venoval sa futbalu, hokeju aj behu.[4][5] V rokoch 1958 – 1961 vyštudoval odbor zubný laborant na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a v rokoch 1961 – 1965 absolvoval štúdium v odbore herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[3][4][5] V divadle debutoval v roku 1964 v predstavení Lazar a boháč[3] v Národnom divadle (ND) v Bratislave. Po absolutóriu pôsobil jednu divadelnú sezónu v ND v Bratislave[4][5] a v rokoch 1966 – 1967 absolvoval základnú vojenskú službu[4][5] ako člen Vojenského umeleckého súboru hrdinu ZSSR kapitána Jána Nálepku v Bratislave.[6] Po návrate z vojenskej služby sa jeho pôsobiskom opäť stalo ND v Bratislave, ktoré v tom roku už nieslo názov Slovenské národné divadlo (SND). V atmosfére doznievajúceho politického uvoľnenia spusteného pražskou jarou, Dančiak a viacerí jeho kolegovia opustili SND a spolu založili Divadlo Na korze, ktoré spustilo činnosť sezónou 1968/1969, z politických dôvodov ale bolo zatvorené už v roku 1971. Dančiak spolu s väčšinou hercov z Korza prešiel do Divadla Nová scéna,[7] kde pôsobil do roku 1989. Počas Nežnej revolúcie sa politicky angažoval ako zakladajúci člen VPN.[3]
Od roku 1990 bol Dančiak členom Činohry SND, kde vystupoval napriek tomu, že v dôsledku choroby stratil zrak.
Zomrel 4. augusta 2018 v Bratislave.[4][5] Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[8]
Medzi jeho najvýznamnejšie filmové výkony patrí účinkovanie v psychologickej filmovej dráme Kým neskončí táto noc (1965), v historickom filme Skrytý prameň (1970), v komédii Sebechlebskí hudci (1975), v životopisnej filmovej dráme o Jánovi Jeseniovi Svědek umírajíciho času (1990), zostrihanej z televízneho seriálu Lekár umierajúceho času (1983), či vo filmovej dráme Dážď padá na naše duše (2002). V televízii sa predstavil vo viacerých televíznych seriáloch, inscenáciách a filmoch (napr. s Mariánom Zednikovičom v minigroteskách Lord Norton a sluha James z roku 2002), no výrazné bolo aj jeho dabingové herectvo – najmä v seriáloch Derrick (1974), Alf (1986) a Jurošík (1991).[5]
Filmografia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1960: Na pochode sa vždy nespieva[chýba zdroj]
- 1965:
- Námestie svätej Alžbety (Karol)
- Kým sa skončí táto noc (Kvetinka)
- 1966: Vrah zo záhrobia
- 1970: Zločin slečny Bacilpýšky (indián Muro)
- 1973:
- Prípad krásnej nerestnice (Ján Wittgruber)
- Skrytý prameň
- 1975:
- Sebechlebskí hudci (Jakub)
- Pomsta (lekár)
- 1978: Poéma o svedomí (Počiatok)
- 1981: Spoveď vreckového zlodeja
- 1983: Sojky v hlave (otec)
- 1984:
- Návrat Jána Petru (Štefan Dinda)
- O sláve a tráve (Edo)
- Prodavač humoru (muž)
- 1988: Mikola a Mikolko (hostinský)
- 1989:
- Chodník cez Dunaj (Viktorov otec)
- Montiho čardáš (Bunko)
- 1990:
- Svědek umírajícího času (Kryštof Harant)
- Dávajte si pozor! (Bohuš Martinák)
- Súkromné životy (Lichner)
- 1992: Lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý (kpt. Klinec)
- 1993 – 1996: Bud Bindi - seriál televíznych grotesiek, Verím v Európsku úniu , Hotel, Bud Bindy show, Ide o všetko, Stop AIDS, Welcome to NATO, Slovakia![9][10][11]
- 1995: …ani smrt nebere! (hostinský)
- 1996:
- 1998: Rivers of Babylon (Mozoň)
- 2005: Šílení (hostinský)
Diskografia, kompilácie (výber)
[upraviť | upraviť zdroj]- 2008 – Veľkí herci spievajú malým deťom 2 - Kniha s CD - Enigma, ISBN 978-80-969830-1-8, Texty: Peter Konečný - Alena Michalidesová - Oľga Záblacká - Svetozár Sprušanský, Hudba: Sisa Michalidesová, (na CD spievajú: Stano Dančiak, Marián Labuda, Marián Geišberg, Martin Huba, Monika Hilmerová, Robert Roth, Petra Polnišová, Ladislav Kerata, Oľga Belešová, Alexander Bárta, Ivo Gogál a Gabriela Dzuríková)
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2003: Prezident SR Rudolf Schuster mu udelil štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy[12]
- 2011: Na galavečeri ankety OTO 2010 bol laureátom kategórie Sieň slávy
- 2015: Na 35. ročníku Kremnických gagov získal Zlatého gunára za celoživotné dielo[13]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ DANČIAK, Stano [online]. libri.cz, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online. Archivované 2020-10-30 z originálu. (po česky)
- ↑ TA3 SITA. Osud si prijal s pokorou. Ako sa herci lúčili so Stanom Dančiakom [online]. Bratislava: C.E.N., 2018-08-13, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online. Archivované 2020-10-29 z originálu.
- ↑ a b c d e f Dančiak Stano. In: Who is Who v Slovenskej republike, s. 127
- ↑ a b c d e f ars 2018
- ↑ a b c d e f g Teraz.sk
- ↑ Štaigl, Jan; Štefanský, Michal (2007), Vojenské dejiny Slovenska, VI. zväzok, 1945 – 1968 (1. vyd.), [Bratislava]: Magnet Press Slovakia, str. 262, ISBN 978-80-89169-10-8
- ↑ Gális 2010
- ↑ Stano Danciak [online]. findagrave.com, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
- ↑ http://www.osobnosti.sk/index.php?os=clanok&ided=2071&view=a
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-07-23]. Dostupné online. Archivované 2008-08-01 z originálu.
- ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2010-07-23]. Dostupné online. Archivované 2010-07-06 z originálu.
- ↑ Prezident SR - Pribinov kríž, II. trieda [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
- ↑ DEBNÁR, Milan. Aké boli Kremnické gagy 2015 [online]. News and Media Holding, 2015-08-31, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- DANČIAK, Stano; ŠTRASSER, Ján. Stano "Alf" Dančiak : rozhovory s Jánom Štrasserom. 1. vyd. Bratislava : Marenčin PT, 2011. 126 s. ISBN 978-80-8114-095-2.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Životopis na www.osobnosti.sk
- Stano Dančiak v Česko-Slovenskej filmovej databáze (po česky)
- Stano Dančiak st. vo Filmovej databáze
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- „Dančiak Stano“, Who is Who v Slovenskej republike (11. vyd.), Zug: Who is Who, Verlag für Personenenzyklopädien, 2014, ISBN 978-3-7290-0124-4
- „ODIŠLA LEGENDA: Zomrel slovenský herec Stanislav Dančiak“, Teraz.sk (Bratislava: Tlačová agentúra Slovenskej republiky), 2018, 2018-08-05, https://www.teraz.sk/slovensko/odisla-legenda-zomrel-slovensky-herec/340881-clanok.html, dost. 2019-02-10
- ars (2018), „FOTO a VIDEO - Smutná správa: Zomrel bratislavský rodák - herec Stano Dančiak“, Bratislavské noviny (Bratislava: NIVEL PLUS), 2018-08-05, https://www.bratislavskenoviny.sk/zdravie-a-zivotny-styl/50548-foto-a-video-smutna-sprava-zomrel-bratislavsky-rodak-herec-stano-danciak, dost. 2019-02-10
- Gális, Tomáš (2010), „Divadlo na Korze *1968 †1971“, SME (Bratislava: Petit Press), 2010-12-09, https://kultura.sme.sk/c/5667950/divadlo-na-korze-1968-1971.html, dost. 2019-02-10
- Narodenia 26. októbra
- Narodenia v 1942
- Úmrtia 4. augusta
- Úmrtia v 2018
- Slovenskí dabingoví herci
- Slovenskí divadelní herci
- Slovenskí filmoví herci
- Slovenskí rozhlasoví herci
- Slovenskí televízni herci
- Nevidiaci herci
- Slovenskí humoristi
- Osobnosti z Bratislavy
- Absolventi Vysokej školy múzických umení
- Zlatý gunár
- Členovia Činohry Slovenského národného divadla
- Členovia Činohry Novej scény
- Laureáti Pribinovho kríža II. triedy
- Pochovaní na Ondrejskom cintoríne
- Členovia SFTA