Stano Dančiak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Stanislav Dančiak)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stano Dančiak
Celé menoStanislav Dančiak
Narodenie 26. október 1942
Bratislava, Slovensko
Úmrtie4. august 2018 (75 rokov)
Bratislava, Slovensko
Povolanieherec
Roky pôsobenia1960 – 2015[1][2]
ManželkaDarina, rod. Krapková[3]
DetiStanislav (* 1969)
Zuzana (* 1972)
Martin (* 1983)[3]
RodičiaŠtefan Dančiak
Mária, rod. Tátraiová[3]

Stano Dančiak (* 26. október 1942, Bratislava – † 4. august 2018, Bratislava) bol slovenský divadelný, filmový a televízny herec. V období Nežnej revolúcie sa tiež politicky angažoval ako zakladajúci člen Verejnosti proti násiliu (VPN).

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 26. októbra 1942 v Bratislave v rodine kriminalistu[4][5] Štefana Dančiaka a jeho manželky Márie, rod. Tátraiovej. Počas štúdia na ľudovej škole účinkoval v Detskej dramatickej rozhlasovej skupine a venoval sa futbalu, hokeju aj behu.[4][5] V rokoch 1958 – 1961 vyštudoval odbor zubný laborant na Strednej zdravotníckej škole v Bratislave a v rokoch 1961 – 1965 absolvoval štúdium v odbore herectvo na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.[3][4][5] V divadle debutoval v roku 1964 v predstavení Lazar a boháč[3] v Národnom divadle (ND) v Bratislave. Po absolutóriu pôsobil jednu divadelnú sezónu v ND v Bratislave[4][5] a v rokoch 1966 – 1967 absolvoval základnú vojenskú službu[4][5] ako člen Vojenského umeleckého súboru hrdinu ZSSR kapitána Jána Nálepku v Bratislave.[6] Po návrate z vojenskej služby sa jeho pôsobiskom opäť stalo ND v Bratislave, ktoré v tom roku už nieslo názov Slovenské národné divadlo (SND). V atmosfére doznievajúceho politického uvoľnenia spusteného pražskou jarou, Dančiak a viacerí jeho kolegovia opustili SND a spolu založili Divadlo Na korze, ktoré spustilo činnosť sezónou 1968/1969, z politických dôvodov ale bolo zatvorené už v roku 1971. Dančiak spolu s väčšinou hercov z Korza prešiel do Divadla Nová scéna,[7] kde pôsobil do roku 1989. Počas Nežnej revolúcie sa politicky angažoval ako zakladajúci člen VPN.[3]

Od roku 1990 bol Dančiak členom Činohry SND, kde vystupoval napriek tomu, že v dôsledku choroby stratil zrak.

Zomrel 4. augusta 2018 v Bratislave.[4][5] Pochovaný je na Ondrejskom cintoríne v Bratislave.[8]

Medzi jeho najvýznamnejšie filmové výkony patrí účinkovanie v psychologickej filmovej dráme Kým neskončí táto noc (1965), v historickom filme Skrytý prameň (1970), v komédii Sebechlebskí hudci (1975), v životopisnej filmovej dráme o Jánovi Jeseniovi Svědek umírajíciho času (1990), zostrihanej z televízneho seriálu Lekár umierajúceho času (1983), či vo filmovej dráme Dážď padá na naše duše (2002). V televízii sa predstavil vo viacerých televíznych seriáloch, inscenáciách a filmoch (napr. s Mariánom Zednikovičom v minigroteskách Lord Norton a sluha James z roku 2002), no výrazné bolo aj jeho dabingové herectvo – najmä v seriáloch Derrick (1974), Alf (1986) a Jurošík (1991).[5]

Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]

Diskografia, kompilácie (výber)[upraviť | upraviť zdroj]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. DANČIAK, Stano [online]. libri.cz, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online. (po česky)
  2. TA3 SITA. Osud si prijal s pokorou. Ako sa herci lúčili so Stanom Dančiakom [online]. Bratislava : C.E.N., 2018-08-13, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
  3. a b c d e f Dančiak Stano. In: Who is Who v Slovenskej republike, s. 127
  4. a b c d e f ars 2018
  5. a b c d e f g Teraz.sk
  6. Štaigl, Jan; Štefanský, Michal (2007), Vojenské dejiny Slovenska, VI. zväzok, 1945 – 1968 (1. vyd.), [Bratislava]: Magnet Press Slovakia, str. 262, ISBN 978-80-89169-10-8 
  7. Gális 2010
  8. Stano Danciak [online]. findagrave.com, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
  9. http://www.osobnosti.sk/index.php?os=clanok&ided=2071&view=a
  10. http://www.stv.sk/relacieaz/jednotka/bud-bindi/
  11. http://www.worldfest.org/downloads/WFH1995.xls
  12. Prezident SR - Pribinov kríž, II. trieda [online]. Bratislava : Kancelária prezidenta SR, [cit. 2020-10-26]. Dostupné online.
  13. DEBNÁR, Milan. Aké boli Kremnické gagy 2015 [online]. News and Media Holding, 2015-08-31, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.

Použitá literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]