Stanislav Mjartan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stanislav Mjartan
Základné informácie
Narodenie 29. október 1931
Michelstetten, Rakúsko
Úmrtie 26. jún 1997 (65 rokov)
Bratislava, Slovensko
Pôsobenie Vojenský umelecký súbor, SĽUK, Nová scéna, Štátne divadlo Košice, Pedagogická fakulta UJPŠ, slobodné povolanie
Žáner opera
Typ hlasu tenor
Roky pôsob. 1957 – 1997
Vydavateľstvá Opus
Súvisiace
články
Alžbeta Kubánková

Stanislav Mjartan (* 29. október 1931, Michelstetten, Rakúsko – † 26. jún 1997, Bratislava) bol slovenský operný spevák (tenor) a pedagóg. Väčšinu života prežil v Bratislave s partnerkou Alžbetou Kubánkovou, s ktorou mal 1 dcéru.

Pôsobenie[upraviť | upraviť zdroj]

Začiatky kariéry, štúdium[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal v baníckej obci Cigeľ (okres Prievidza) ako najstarší zo štyroch synov. Ako 18-ročný odišiel do Bratislavy s úmyslom študovať. Svoju záľubu – spev, chcel pretaviť do profesie. V rokoch 1957 – 1958 pôsobil vo Vojenskom umeleckom súbore. Následne úspešne urobil konkurz do SĽUK-u, kde účinkoval v období 1959 – 1961. Pracovať v umení bez vzdelania ho však neuspokojovalo, a tak ho vedenie SĽUK-u odporučilo na štúdiá do Prahy, neskôr prešiel na VŠMU v Bratislave. Štúdium operného a koncertného spevu (pedagógovia J. Strelec, J. Blaho, I. Godin) úspešne ukončil v roku 1966 absolventským predstavením v barytónovej úlohe Figara v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly. V tom období spieval iba talentom, mladosťou hlasu. Neskôr sa zoznámil s ukrajinským emigrantom Ivanom Fiňkom, ktorý výborne ovládal pravú taliansku školu spevu, bel canto, vedecký základ umenia spevu. Fiňko našiel v Mjartanovi pravého oddaného žiaka, ktorý s vďakou a oduševnením túto školu prijal a stal sa jej absolútnym stúpencom.

Divadelné angažmán, pôsobenie na škole[upraviť | upraviť zdroj]

V divadelnom angažmán vytváral hlavné postavy tenorového odboru. V období rokov 19611966 bol sólistom spevohry Novej scény v Bratislave. Tu stvárnil operetné postavy Gabriel von Eisenstein (Netopier, 1963), Vojvoda z Urbina (Noc v Benátkach, inscenácia z roku 1960), Barón Mirko Zeta (Veselá vdova, 1964). Neskôr v rokoch 19661969 účinkoval ako sólista opery Štátneho divadla v Košiciach, kde vystupoval v úlohách: Don José (Carmen, inscenácia z roku 1961), Don Carlos (Don Carlos, 1967), Lenský (Eugen Onegin, 1966), Edgard (Lucia z Lammermooru, 1968) a ďalšie. Hoci už počas svojho pôsobenia v profesionálnych divadlách spev aj vyučoval, neskôr sa rozhodol preniesť celé ťažisko svojej práce do pedagogickej oblasti a v období rokov 19691972 vyučoval na UPJŠ Košice, na Pedagogickej fakulte so sídlom v Prešove.

Výuka spevu a iné aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1972 až do svojho úmrtia v roku 1997 pôsobil v slobodnom povolaní, predovšetkým ako hlasový pedagóg. Venoval sa praktickej i teoretickej výuke spevu. Metódou bel canta sa snažil presadiť štýl a zvukový ideál klasického spevu. Pre Československý rozhlas vydavateľstvo Opus nahrával operné árie a piesne. Príležitostne pohostinsky vystupoval na operných scénach v Česku a na Slovensku. Hosťoval tiež v zahraničí. Najmä v Nemecku (vtedajšia Nemecká demokratická republika), Rumunsku a Rakúsku. Pedagogicky viedol popredných sólistov opery Slovenského národného divadla, Štátnej opery v Banskej Bystrici a DJGT. Bol autorom mnohých teoretických úvah v odborných časopisoch.[1] Jeho cieľom bolo priblížiť hlasovú kultúru a spevácke umenie bel canta širokému spektru čitateľov a poslucháčov. Vo svojich článkoch v spoločenských a populárnych periodikách[2],[3] ako aj v reláciách ktoré zostavil pre Československý rozhlas (O umeleckom speve, Modlitba v opere, K výročiu založenia SND, Liečivá sila spevu a iné) objasňoval princípy fungovania ľudského hlasu ako nástroja, ktorého skutočné kvality a krása sa prejavia až po správnom vyškolení. Poukazoval na rozdiely v kvalite a trvácnosti medzi hlasom prírodným a školeným.

Medzi jeho žiakov patrili Marta Nitranová, Mária Murgašová, Boris Šimanovský, Pavol Mauréry,[4][5] Anna Starostová, Michal Lehotský.

Diskografia[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Podstata hlasovej výuky, Rytmus, ročník XXVI, č.10, 1975, s. 12-13
  2. Lyrická dráma a bel canto, Svet a my, magazín. Vydavateľstvo Obzor 1987, s.50-52
  3. Stýkaj sa s tými, ktorí ťa dokážu urobiť lepším, Katolícke noviny, ročník 111., 24.3.1996, s.15
  4. http://operaslovakia.sk/k-osemdesiatinam-pavla-maureryho-belcantovy-baryton-par-excellence/
  5. http://operaplus.cz/jubilanti-slovenske-opery-5/
  6. https://www.discogs.com/Al%C5%BEbeta-Kub%C3%A1nkov%C3%A1-M%C3%A1ria-D%C3%B3kov%C3%A1-%C5%A0tefan-Lesay-Stanislav-Mjartan-A-Farka%C5%A1ovci-Sobotienka-Ide/release/7228632

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]