Stanislav I. (Poľsko)

	Stanislav I. Leszczyński
	; poľský kráľ a vojvoda Lotrinský
Narodenie	20. október 1677; Ľvov
Úmrtie	23. február 1766; Lunéville
Podpis
Odkazy
Commons	Stanislav I.
	Biografický portál

Stanislaw Leszczyński - Stanislav I. - Stanislaw Bogusław Leszczyński (rod Wieniawa) (* 20. október 1677 Ľvov – † 23. február 1766, Lunéville) bol poľský kráľ a vojvoda Lotrinský.

Mladosť

Bol synom Rafaela Leszczyńského, poznaňského vojvodu a Anny Kataríny Jablonovskej, dcéry Stanislava Jána Jablonovského a Marianny Kazanovskej. Väčšiu časť vzdelania získal doma, od domácich a učiteľov povolaných zo zahraničia. Navštevoval tiež Protestantské gymnázium v Lešne. V rokoch 1695 - 1696 absolvoval cestu po Európe. Až do smrti otca, v r.1703 zotrvával zrejme v jeho tieni. Na volebnom sneme v r. 1697 pridal sa súčasne s otcom na stranu syna zomrelého kráľa, Jakuba Sobieského, ale nakoniec podporil kurfirsta saského. Nový kráľ sa mu odvďačil tým, že ho menoval kráľovským čašníkom. V r.1699 Leszczyński sa stáva Poznaňským vojvodom.Situácia sa zmenila po vypuknutí severnej vojny v r.1700 a po vtrhnutí švédskeho vojska do Poľska.

Panovanie

Prvé

Po obsadení Varšavy švédskym vojskom v r.1704, časť poľskej šľachty uzavrela tzv. Litovskú konfederáciu a 16. februára zvrhla Augusta II. Saského z trónu. Leszczyński, ako delegát konfederácie sa zišiel v apríli so švédskym kráľom Karolom XII. v Lidzbarku. Švédsky panovník oceniac jeho konexie vo Veľkopoľsku doporučil ho ako kandidáta na trón. Leszczyński na začiatku sľúbil, že korunu prijme iba do depozitu a odovzdá ju Jakubovi Sobieskému. Sľub však nedodržal. 2. júla toho istého roku, bol narýchlo zvolaný volebný snem, za účasti asi pol tucta kastelánov a niekoľkých pánov, do švédskeho vojenského tábora pri Varšave ktorý iba formálne potvrdil voľbu nového kráľa.

Po celé 5-ročné obdobie Leszczyńského panovania trvala v Poľsku vojna proti švédskej okupácií, pri čom August II Wettin až v r.1706 sa zriekol poľskej koruny v prospech nového kráľa. Po porážke ruskou expedičnou armádou, pri Poltave, 8. júla 1709, Švédi opustili územie Poľska. Hneď za nimi sa vrátil August II, znovu, ako kráľ Poľský a Leszczyński, utiekol so svojimi mnohými stúpencami do Istanbulu. Tam sa snažil primäť sultána k vojne Turecka proti Rusku a Poľsku, čo sa mu nepodarilo.

Druhé

Nasledujúcich 22 rokov sa zdržiaval vo Francúzsku. V roku 1725 sa jeho dcéra Mária vydala za, o osem rokov mladšieho francúzskeho kráľa, vtedy 15-ročného Ľudovíta XV. Neskôr sa Ľudovít XV. osobne neúspešne angažoval za návrat svojho svokra na poľský trón, po smrti Augusta II. V r. 1733. Leszczyński vtedy odišiel na voľby do Varšavy, podporovaný peniazmi svojho zaťa. Jeho opätovné zvolenie za kráľa sa stalo príčinou nástupníckej vojny o poľský trón. Nasledovala vojenská intervencia Ruska, Rakúska a Saska, za ktorých podpory sa stal kráľom August III. Wettin. Leszczyńského strana sa postavila na väčší odpor iba v Gdansku, čakajúc tam na pomoc Francúzska. Prišiel však iba neveľký intervenčný oddiel o počte 2400 mužov, ktorý Rusi a Sasi rýchlo rozprášili. Gdansk sa tak vzdal a kapituloval po niekoľkomesačnom obliehaní (oblihanie trvalo od októbra 1734 do 30. júna 1735). Leszczyńského stúpenci potom uznali Augusta III. a on sám preoblečený za sedliaka utiekol do Kráľovca (teraz Kaliningrad) v Prusku. Tam sa uzavrela nová vojenská konfederácia na obranu jeho voľby. Po její rozbití a po dohode Francúzska s Rakúskom - bol Leszczyński nútený zriecť sa koruny a vrátiť sa do Francúzska.

Lotrinsko

26. januára 1736 definitívne adikoval na poľský trón a ako kompenzáciu prijal titul vojvodu a stal sa doživotným vládcom bohatého Lotrinského vojvodstva, ktoré múdro a spravodlivo spravoval, čím si získal u domáceho obyvateľstva prídomok „kráľ dobrodinec“. Celý zbytok života venoval venoval vede a dobročinnosti. Bol známy hlavne ako zakladateľ Akadémie v Lunéville, mecenáš umenia a vied.

Zomrel v vo veku 88 rokov. Bol najdlhšie žijúcim kráľom Poľska.