Stará Pazova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stará Pazova

Stara Pazova je mesto v Srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, ktoré leží 30 km severnejšie od hlavného mesta Srbska Belehradu a 40 km južnejšie od hlavného mesta Vojvodiny Nový Sad v oblasti Sriem/Srem.

Založené bolo ešte počas Habsburgskej monarhie v 18. storočí. Najprv ju osídľovali severne od terajšieho sídla Srbi z Liky, hlavne z kraja okolo Korenice, Bunića a Debelog Brda

Slováci evanjelici Starú Pazovu húfne prišli, z dediny Selenča a začali sa tu osadzovať v rokoch 1770 – 1775. západne od Srbského pravoslávneho kostola. Pôvodom sú zo slovenských krajov: Zvolen, Banská Bystrica a Turčiansky Svätý Martin.

Stará Pazova leží na úrodnom rovnom Srieme, na rozhraní medzi sriemskou sprašovou tabuľou a aluviálnou nivou potoka Malý Begej, čo je veľmi vhodné územie pre pestovanie rozmanitých kultúr. Ale pre zamokrenosť územia, na ktorom leží táto osada, voda zo studní nie je pitná.

Stará Pazova, ako križovatka všetkých sriemských ciest a železníc je okresným mestom.Tata vravy ze tu ziju viacej slovakov.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na dnešnú štruktúru obyvateľstva Starej Pazovy, na jej svojráznosť a dejiny priamo vplývali vyznamné medzinárodné udalosti, najmä tie z druhej polovice 18. storočia. Po porážke Turkov pri Viedni roku 1683 a po podpísani Karlovského mieru roku 1699 celé Uhorsko a najmä Dolná zem, dnešná Vojvodina, boli oslobodené spod tureckého jarma. Turci odišli a tieto kraje zostali takmer nezaľudnené. Viedenská vláda hneď po odchode Turkov začala tieto kraje osídľovať, predovšetkým z vojensko-hospodárskych pohnútok. Osídľovaním vytvárala pevný obranný systém proti prípadnému tureckému vpádu do týchto priestranstiev, a aj popritom, že na týchto priestranstvách pôda bola močiaristá, zažali ju obrábať, čo iste malo veľký hospodársky význam.

Pazova ako Stará sa po prvý raz spomína ako sídlo v roku 1716. Vtedy sa nachádzala v chotárnej časti za Srbskou dedinou, východne od dnešnej osady, smerom na dedinu Surduk.

Veľkonočné sviatky v Starej Pazove[upraviť | upraviť zdroj]

Prvým najväčším sviatkom evanjelických Slovákov v Starej Pazove sú Vianoce (Kračúm) a druhým je Veľká noc (Velká noc). Vianoce voľakedy bývali biele-zasnežené, a na Veľkú noc sa už prebúdzala jar, tráva sa zelenala, ovocné stromy začínali kvitnúť a s nimi aj prvé jarné kvety : -sňahulienka (snežienka), fajouka (fialka),púpava, gombíčke, ale aj cintľoch (hyacint), králike (narcis), cárska koruna... Deti mali podobne radosti i z Vianoc i z Velkej noci.

Týžden pred Velkou nocou je Kvetná nedeľa. Na Kvetnú nedeľu chodili v Starej Pazove paňičke. S paňičkáma obyčajne chodili dievčatá predškolského alebo mladšieho školského veku. Paňička bolo dievča oblečene ako mladá nevesta, v sukňach (v slovenskom pazovskom kroji), s pártou (s vencom) na hlave. Sám zvyk bol tiež rovnako pomenovaný-paňičke. Vopred sa vedelo, kto pôjde s paňičkama. Najčastejšie chodili tri dievčatá, no mohlo ich byť i viacej. Dakedy v skupine bol i chlapček, v slovenskom kroji-vo vyšívanej košeli s kalapčokom na hlave. Jedno z dievčat tancovalo z paňičkou a druhé nieslo céger (košík) alebo pletenú tašňu (tašku), do ktorej im všade dávali čerstvé vajíčka. Keď v skupine bol chlapec, jeho úlohou bol niest košík. Paňičkam niekto daval i dinárike (drobný peňaz, najčastejšie kovový). Paňičke tancovali na dva kroke a pritom si spievali.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]