Stará Pazova

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Stará Pazova, panoráma centra mesta, celkom vpravo slovenský evanjelický kostol

Stará Pazova je mesto v Srbskej autonómnej oblasti Vojvodina, ktoré leží 30 km severne od hlavného mesta Srbska Belehradu a 40 km južne od hlavného mesta Vojvodiny Nový Sad v oblasti Sriem.

Založené bolo ešte počas Habsburgskej monarchie v 18. storočí. Najprv ju osídľovali severne od terajšieho sídla Srbi z Liky, hlavne z kraja okolo Korenice, Bunića a Debeloho Brda.

Slováci - evanjelici, do Starej Pazovy húfne prišli z dediny Selenča a začali sa usadzovať v rokoch 1770 – 1775 západne od Srbského pravoslávneho kostola. Pôvodom sú zo slovenských krajov: Zvolen, Banská Bystrica a Turčiansky Svätý Martin.

Stará Pazova leží na úrodnom rovinatom kraji Sriem, na rozhraní medzi sriemskou sprašovou tabuľou a aluviálnou nivou potoka Malý Begej, čo je veľmi vhodné územie pre pestovanie rozmanitých kultúr. Ale pre zamokrenosť územia, na ktorom leží táto osada, voda zo studní nie je pitná.

Stará Pazova, ako križovatka všetkých sriemských ciest a železníc je okresným mestom. Žije v nej, medzi ostatnými, aj početná slovenská komunita.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Na dnešnú štruktúru obyvateľstva Starej Pazovy, na jej svojráznosť a dejiny priamo vplývali významné medzinárodné udalosti, najmä tie z druhej polovice 18. storočia. Po porážke Turkov pri Viedni roku 1683 a po podpísani Karlovského mieru roku 1699 celé Uhorsko a najmä Dolná zem, dnešná Vojvodina, boli oslobodené spod tureckého jarma. Turci odišli a tieto kraje zostali takmer vyľudnené. Viedenská vláda hneď po odchode Turkov začala tieto kraje osídľovať, predovšetkým z vojensko - hospodárskych pohnútok. Osídľovaním vytvárala pevný obranný systém proti prípadnému tureckému vpádu do týchto území, a aj napriek tomu, že na týchto priestranstvách pôda bola močiaristá, začali ju obrábať, čo iste malo veľký hospodársky význam.

Pazova ako Stará sa po prvý raz spomína ako sídlo v roku 1716. Vtedy sa nachádzala v chotárnej časti za Srbskou dedinou, východne od dnešnej osady, smerom na dedinu Surduk.

Veľkonočné sviatky v Starej Pazove[upraviť | upraviť kód]

Prvým najväčším sviatkom evanjelických Slovákov v Starej Pazove sú Vianoce (Kračúm) a druhým je Veľká noc (Velká noc). Vianoce voľakedy bývali biele-zasnežené, a na Veľkú noc sa už prebúdzala jar, tráva sa zelenala, ovocné stromy začínali kvitnúť a s nimi aj prvé jarné kvety : sňahulienka (snežienka), fajouka (fialka), púpava, gombíčke, ale aj cintľoch (hyacint), králike (narcis), cárska koruna...

Týždeň pred Veľkou nocou je Kvetná nedeľa. Na Kvetnú nedeľu chodili v Starej Pazove paňičke. S paňičkámi obyčajne chodili dievčatá predškolského alebo mladšieho školského veku. Paňička bolo dievča oblečené ako mladá nevesta, v sukňach (v slovenskom pazovskom kroji), s pártou (s vencom) na hlave. Samotný zvyk bol rovnako pomenovaný: paňičke. Vopred sa vedelo, kto pôjde s paňičkami. Najčastejšie chodili tri dievčatá, no mohlo ich byť i viacej. Dakedy v skupine bol i chlapček, oblečený v slovenskom kroji: vo vyšívanej košeli s kalapčokom na hlave. Jedno z dievčat tancovalo z paňičkou a druhé nieslo céger (košík) alebo pletenú tášňu (tašku), do ktorej im všade dávali čerstvé vajíčka. Keď v skupine bol chlapec, jeho úlohou bolo niesť košík. Paňičkám niekto dával i dinárike (drobný peniaz, najčastejšie kovový). Paňičke tancovali na dva kroke a pritom si spievali.

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]