Stará tlač
Stará tlač, častejšie v množnom čísle staré tlače alebo paleotypy sú tlače vydané od roku 1501 do konca 18. storočia.[1]
V niektorých definíciách sa za staré tlače považujú všetky tlače vydané od vynájdenia kníhtlače, teda aj inkunábuly. Nie je univerzálne prijatá medzinárodná dohoda stanovujúca koniec obdobia starých tlačí. Začiatok novodobej knižnej produkcie závisí od rozvoja národnej kultúry jednotlivých krajín. U nás sa napríklad zvláštna pozornosť venuje tlačiam vydaným až do roku 1918.
Jednotiacim kritériom pre vymedzenie starých tlačí je, že sú výsledkom umeleckej, respektíve väčšinou kvalitnej remeselnej výroby. V uvedenom období sa nemenila technika kníhtlačiarstva. Až na konci 18., a najmä v 19. storočí nastali prevratné zmeny v technike kníhtlačiarstva, ktoré výrazne zmenili charakter knihy. Technika kníhtlačiarstva je tak rozhodujúcim faktorom pri určovaní či zväzok (kniha) je alebo nie je starou tlačou.
Stará tlač je často vo svojej komplexnosti originálnou jednotkou. Jej hodnotu ovplyvňuje aj počet zachovaných exemplárov doma i v zahraničí, prístupnosť a podobne. Tvoria väčšinou súčasť historických knižníc, respektíve historických knižných fondov. V knižniciach sa ukladajú v špeciálnych skladoch a sú predmetom zvláštnej ochrany. Typickým znakom starých tlačí je, že môžu ešte obsahovať incipit a explicit.[1]
Hodnota starej tlače
[upraviť | upraviť zdroj]Pri určovaní hodnoty starej tlače nemožno stanoviť jednotné univerzálne a nemenné kritériá. Mnohé z tlačí sú zaujímavé a cenné z obsahového hľadiska. Iné často predstavujú prekrásnu knihu, časopis aj iný typ dokumentu, napr. mapu ako celok, sú vytlačené na kvalitnom papieri, v dokonalej grafickej úprave s krásnymi ilustráciami. Hodnotu starej tlače môže zvyšovať meno renomovaného tlačiara , ktorý je zárukou kvality, textové, tlačiarenské, grafické odchýlky od ostatných zachovaných exemplárov, vek a hodnota väzby, ktorá býva často jedinečná, marginálie, poznámky, exlibrisy významných majiteľov, stupeň úplnosti a zachovalosti exemplára. Pri ich hodnotení treba vziať do úvahy aj vek tlače, časové a miestne okolnosti, ako je miesto pôvodu starej tlače, záujem verejnosti a podobne.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- KATUŠČÁK, Dušan. Informačná výchova : terminologický a výkladový slovník, odbor knižničná a informačná veda. 1. vydanie. vyd. Bratislava : SPN, 1998. 375 s. Názov edície zväzku 5: Pedagogická encyklopédia Slovenska a terminologických výkladových slovníkov.