Starí Maďari

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 07:06, 19. november 2013, ktorú vytvoril Nirmos (diskusia | príspevky) (Revízia 5652555 používateľa 87.197.0.129 (diskusia) bola vrátená)

Starí Maďari alebo Uhri alebo Pramaďari je názov kočovného kmeňového zväzu s pôvodnou vlasťou pravdepodobne v oblasti Kaukazu. Ich najbližšími príbuznými sú malé národy Mansi a Chanty, žijúce na východ od Uralu na západnej Sibíri pri rieke Ob, kde majú vlastnú autonómnu oblasť s centrom v meste Chanty-Mansijsk.

Legendy o údajnej súvislosti Maďarov so Sumermi a Hunmi väčšina vedcov odmieta. V stredoveku si však často ľudia omylom mysleli, že Maďari sú potomkovia Hunov a/alebo Avarov, pretože mali rovnaký kočovnícky a koristnícky spôsob života.

Po príchode do Karpatskej kotliny v počte asi 100 000 - 250 000 osôb sa podľa jedného z ich kmeňov - Megyer/Meďer - začali nazývať Maďari.

Meno

Meno Uhor pochádza zo slovanskej skomoleniny og(ъ)r- (bulharo-turkické Ogɘr/Ugɘr) z názvu bulharsko-avarského kmeňového zväzu Onogurov, čo znamená „desať šípov“, prenesene desať spojených kmeňov. Počiatočné H- na začiatku slova v niektorých jazykoch (lat. Hungarus, angl. Hungary, nem. (H)ungarn) vzniklo z uvedenej zámeny s Hunmi.

Pozri aj