Preskočiť na obsah

Starček (Jacobaea)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Starček

Starček Jakubov – ilustrácia.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Jacobaea
Mill.[1][2], 1754[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Starček[3] (lat. Jacobaea)[2] je rod rastlín ktorý zastupuje byliny z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Senecioneae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae). Jeho prirodzený areál zahŕňa mierne oblasti západnej Euráziie.[3]

Taxonomická poznámka

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Senecio s. l. zadefinovaný pôvodne len na základe morfologických kritérií zahŕňal viac ako 3 000 druhov. Na základe molekulárnych štúdií sa však takýto rodový koncept ukázal umelým a rod bol rozčlenený na viacero menších rodov patriacich do tribusu Senecioneae. V novej koncepcii sa naši zástupcovia široko chápaného rodu Senecio začleňujú do dvoch samostatných rodov Senecio s. str. a Jacobaea.[3]

V zmysle zásad pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín[4], je slovenské rodové meno starček zachované pre oba vyčlenené rody.

Rod starček zastupuje dvojročné, viacročné až trváce byliny. Podzemok je zvislý alebo krátko plazivý, s výbežkami alebo bez výbežkov. Byľ je plná alebo dutá, priama alebo vystúpavá, jednoduchá alebo rozkonárená, listnatá, vysoká 5 až 120 cm.[3]

Prízemná listová ružica je vyvinutá alebo chýba. Byľové listy sú bylinné alebo mäsité, striedavé, jednoduché, najväčšie sú v dolnej časti byle, smerom hore sa zmenšujúce, dlho alebo krátko stopkaté, polosediace až sediace. Čepeľ je celistvá (na okraji zúbkatá až pílkovitá) alebo perovito dielna (laločnatá až strihaná), na báze u sediacich listov poloobjímavá, zelená až žlto zelená, niekedy s červenkastým sfarbením, holá, chlpatá alebo pavučinatá.[3]

Úbory sú lúčovité, ojedinele aj terčovité, usporiadané v chocholíkovej metline alebo sú jednotlivé. Zákrov je krčiažkovitý až lievikovitý, jednoradový, so zákrovčekom. Listene zákrovu aj zákrovčeka sú na vrchole brvité. Zákrovné listene sú v počte 6 až 24, rovnako dlhé, kopijovité až vajcovito kopijovité, na okraji blanité. Listene zákrovčeka sú v počte 1 až 10, rovné až dovnútra ohnuté, kopijovité až úzko kopijovité, zelené s hnedastým vrcholom, holé, chlpaté alebo plstnaté. Lôžku úboru je nahé. Lúčovité kvety sú piestikové, v počte 3 až 24, lúče sú žlté alebo oranžovožlté, ploché, na vrchole dvoj až trojzubé. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, žlté, s päťzubým korunným lemom.[3][5]

Plodmi sú valcovité, holé alebo riedko chlpaté nažky, s jednoduchým chlpovým chocholcom.[3][5]

Rozšírenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Druhy rodu starček sú pôvodné najmä v západnej Eurázii. Druhotne boli zavlečené do Severnej Ameriky, Južnej Ameriky, južnej Afriky, Austrálie a na Nový Zéland.[3]

Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

V prirodzenom prostredí z rodu starček na Slovensku rastú alebo sú pestované tieto druhy a poddruhy:[3][5]

Zoznam druhov

[upraviť | upraviť zdroj]

V rámci rodu eviduje databáza semenných rastlín POWO tieto súčasné druhy:[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Gard. Dict. Abr., ed. 4.: [667] (1754)
  2. 1 2 3 4 Jacobaea Mill. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-04-02]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 133, 188-237.
  4. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Ed. Ján Kliment, Viera Feráková, Kornélia Goliašová, František Hindák, Alica Hindáková, Iva Hodálová, Judita Kochjarová, Anna Kubinská, Anna Lackovičová, Pavel Lizoň, Karol Marhold, Pavol Mártonfi. Zväzok Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, ročník 39, suppl. 1. Bratislava : Slovenská botanická spoločnosť, 2017. 79 s. S. 40-41.
  5. 1 2 3 Veľký kľúč na určovanie vyšších rastlín. Ed. Josef Dostál, Martin Červenka. 1. vyd. Zväzok II. Bratislava : SPN, 1992. 790 s. ISBN 80-08-00003-1. S. 1086-1095.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]