Preskočiť na obsah

Starček (Senecio)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Starček

Starček obyčajný – vrchol stonky s úbormi.
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Senecio
L.[1][2], 1753[1][2]
Synonymá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Starček[3] (lat. Senecio)[2] je rod rastlín ktorý zastupuje byliny a zriedka aj polokry z čeľade astrovité (Asteraceae). Taxonomicky je tento rod radený do tribusu Senecioneae v podčeľadi astrovaté (Asteroideae).[3] Je to kozmopolitný rod s asi 1 474 druhmi.[2]

Taxonomická poznámka

[upraviť | upraviť zdroj]

Rod Senecio s. l. zadefinovaný pôvodne len na základe morfologických kritérií zahŕňal viac ako 3 000 druhov. Na základe molekulárnych štúdií sa však takýto rodový koncept ukázal umelým a rod bol rozčlenený na viacero menších rodov patriacich do tribusu Senecioneae. V novej koncepcii sa naši zástupcovia široko chápaného rodu Senecio začleňujú do dvoch samostatných rodov Senecio s. str. a Jacobaea.[3]

V zmysle zásad pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín[4], je slovenské rodové meno starček zachované pre oba vyčlenené rody.

Rod starček zastupuje jednoročné, ozimné alebo trváce byliny, zriedka aj polokry. Podzemok je zvislý až vodorovný, spravidla bez výbežkov. Byľ je v mladosti plná (vyplnená bielym stržňom) alebo dutá, priama, zriedkavejšie vystúpavá, spravidla bohato rozkonárená, ryhovaná, listnatá, vysoká 5 až 220 cm.[3]

Listy sú bylinné alebo mäsité, striedavé, jednoduché, sediace alebo stopkaté. Čepeľ je celistvá (celistvookrajová, zúbkatá alebo pílkovitá) alebo delená (laločnatá, dielna až perovito strihaná), zelená, niekedy fialovo sfarbená, holá, chlpatá až pavučinato vlnatá (v mladosti), kučeravo páperistá alebo žliazkatá.[3]

Úbory sú lúčovité, zriedkavo terčovité, usporiadané v chocholíkovitej metline alebo úbory jednotlivé. Lôžko úboru je nahé. Zákrov je jednoradový, so zákrovčekom. Zákrovné listene sú v počte 7 až 22, na okrajoch blanité, na vrcholoch brvité, nerovnako dlhé. Lúčovité kvety sú piestikovité, v počte 1 až 13, alebo nevyvinuté, lúče sú žlté, na vrchole 2 – 3-zubé až celistvookrajové. Rúrkovité kvety sú obojpohlavné, žlté, s päťzubým korunným lemom.[3]

Plodmi sú valcovité nažky, holé alebo chlpaté, s chocholcom. Lúče chocholca sú jednoduché, opadavé až neopadavé, 1,5 až 3,5 krát dlhšie ako nažky.[3]

Všetky druhy obsahujú jedovaté pyrolizidínové alkaloidy, ktoré môžu spôsobiť úhyn hovädzieho dobytku a koní. Pri náhodnej konzumácii môžu byť smrteľné aj pre ľudí.[3]

Druhy a poddruhy vyskytujúce sa na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku v prirodzenom prostredí rastú tieto druhy a poddruhy:[3][5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. 1 2 Sp. Pl.: 866 (1753)
  2. 1 2 3 4 Senecio L. [online]. Kew: POWO – Plants of the World Online, Kew, [cit. 2025-04-01]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Flóra Slovenska. Ed. Kornélia Goliašová, Iva Hodálová, Pavol Mereďa. 1. vyd. Zväzok VI/2, 1. časť. Bratislava : Veda, 2023. 799 s. ISBN 978-80-224-2000-6. S. 132-185.
  4. Zásady, pravidlá a odporúčania pre tvorbu a revíziu slovenského menoslovia siníc, rias, húb a rastlín. Ed. Ján Kliment, Viera Feráková, Kornélia Goliašová, František Hindák, Alica Hindáková, Iva Hodálová, Judita Kochjarová, Anna Kubinská, Anna Lackovičová, Pavel Lizoň, Karol Marhold, Pavol Mártonfi. Zväzok Bulletin Slovenskej botanickej spoločnosti, ročník 39, suppl. 1. Bratislava : Slovenská botanická spoločnosť, 2017. 79 s. S. 40-41.
  5. Botanika. Ed. Tibor Baranec, Ivan Ikrényi, Peter Štrba, Pavol Eliáš, Ľuba Ďurišová. 3. vyd. Nitra : SPU Nitra, 2021. 169 s. ISBN 978-80-552-2380-3. S. 41-42.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]