Starina (okres Stará Ľubovňa)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 49°19′32″S 20°49′40″V / 49,325667°S 20,827756°V / 49.325667; 20.827756
Starina
obec
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Stará Ľubovňa
Región Šariš
Rieka Starina
Nadmorská výška 466 m n. m.
Súradnice 49°19′32″S 20°49′40″V / 49,325667°S 20,827756°V / 49.325667; 20.827756
Rozloha 9,09 km² (909 ha) [1]
Obyvateľstvo 40 (31. 12. 2016) [2]
Hustota 4,4 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1352
Starosta Štefan Solotruk[3] (SMER-SD)
PSČ 065 46 (pošta Malý Lipník)
ŠÚJ 527009
EČV SL
Tel. predvoľba +421-52
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad
Starina 39
065 46 (pošta Malý Lipník)
E-mailová adresa starosta@starina.sk
Telefón 052 439 41 66
Poloha obce na Slovensku
Red pog.svg
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Red pog.svg
Poloha obce v rámci Prešovského kraja.
Webová stránka: starina.sk
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portal.svg Slovenský portál

Starina je obec na Slovensku v okrese Stará Ľubovňa.

Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]

Obec leží v úzkom údolí Starinského potoka, v centrálnej časti Ľubovnianskej vrchoviny, vzdialená vzdušnou čiarou asi 10 km východne od Starej Ľubovne a 5 km severne od Plavča. Patrí do regiónu Šariš a jediná prístupová trasa vedie cestou III/3138 cez Malý Lipník.

Prícestná radová zástavba je vzdialená len 1 kilometer južne od rieky Poprad, ktorá tvorí prirodzenú hranicu s Poľskom. Zvlnené okolie obce tvoria zväčša lúky a pasienky s nesúvislým lesným porastom. Výraznejšie zalesnený je najmä v južnej časti a z geologického hľadiska sú zastúpené pieskovce s vrstvami ílovcov, na severnom okraji sú riečne terasy nánosov Popradu. Chotár obce leží vo výške od 432 m n. m. pri rieke Poprad, do 772 m n. m. na vrchu Patria.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Najstaršie dochovaná písomná zmienka o osade „Stara“ pochádza z roku 1352, kedy patrila panstvu Plaveč. V 17. storočí ju vlastnili Berzeviczyovci a Semseyovci, v 19. storočí spadala do majetku rodiny Salamonovcov. Koncom 18. storočia v nej stálo 34 domov s 227 obyvateľmi, počas sčítania v roku 1828 obývalo 53 domov celkom 394 osôb. Miestni obyvatelia boli najmä tkáči a roľníci, ktorí obhospodarovali rozsiahle záhrady. Ťažké podmienky podhorskej oblasti spôsobili rozsiahle vysťahovalectvo za prácou, či už do Starej Ľubovne, Košíc alebo Čiech.[4]

Infraštruktúra[upraviť | upraviť zdroj]

Koncová obec s pol stovkou obyvateľov má predajňu potravín a pohostinstvo, vybudovaný je vodovod a organizuje sa likvidácia komunálneho odpadu.

Pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

V obci sa nachádza grécko-katolícky kostol zo začiatku 19. storočia a zachovalo sa viacero zrubových domov a hospodárskych budov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava : ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov SR k 31. 12. 2016 [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2017-03-20. Dostupné online.
  3. Zoznam zvolených starostov a primátorov podľa obcí, miest a mestských častí [online]. Bratislava : ŠÚ SR, 2014-11-21. Dostupné online.
  4. Starina - História [online]. e-obce.sk, [cit. 2017-04-27]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]