Staroegyptský kalendár

Dvojhviezda Sírius – najjasnejšia vzdialená hviezda na oblohe

Staroegyptský kalendár je systém organizovania dní, ktorý používala staroveká egyptská spoločnosť pre náboženské, spoločenské, obchodné a administratívne účely. Podľa staršieho názoru Egypťania používali tri rôzne kalendárne systémy, ktoré boli postavené na astronomických pozorovaniach – pôvodný lunárny, schematický lunárny a občiansky. Súčasná egyptológia tento názor reviduje a pripúšťa možnosť, že Egypťania vždy používali jeden kalendár, ktorý dnes nazýva občianskym, s vloženými sviatkami slávenými podľa lunárneho cyklu. Kalendáre boli späté s hviezdou Sírius, ani jeden sa však úplne nekryl s jej astronomickým cyklom.

Astrometria a meranie času

Sírius, súhvezdie Veľký pes a okolie. Egypťania Síria hľadali pomocou Oriónovho opasku (trojice hviezd δ, ε a ζ v súhvezdí). Ak sa pomyselná priamka prechádzajúca všetkými troma hviezdami predĺžila k horizontu, Sírius ležal na nej.

Najjasnejšia vzdialená hviezda Sírius (starogr. Σείριος) súhvezdia Veľký pes zohrávala od počiatkov staroegyptských dejín dôležitú úlohu. Jej stelesnením bola bohyňa Sopdet (starogr. Σῶθις, lat. Sothis), zvestovateľka zrodu nového života, matka boha Sopdua a partnerka boha súhvezdia Orión Saha.

Sírius, ako každá iná hviezda, je v konjunkcii so Slnkom raz za rok, má svoj západ a východ a mení sa jeho viditeľnosť v závislosti na blízkosti konjunkcie so Slnkom, teda čím je bližšie k Slnku na oblohe, tým je menej viditeľný, pretože svetelné vyžarovanie Slnka pohlcuje akékoľvek iné, menej intenzívne vyžarovania hviezd. Sírius nie je preto viditeľný 70 dní v roku, potom je ho možné opäť pozorovať pri úsvite na východnom horizonte, tesne pred východom Slnka, čo označuje pojem „heliaktický východ“. Jeho presný čas závisí na uhle medzi hviezdou a horizontom z pohľadu pozorovateľa (9,4° – 8,6°) a zemepisnou šírkou kde sa pozorovateľ nachádza. Heliaktický východ hviezdy Sírius sa vrátil do rovnakého dňa v kalendári každý 1460. rok. Toto obdobie sa nazýva sótický cyklus alebo sótická perióda.

Rozdiel medzi tropickým rokom (v priemere 365,242 dní), ktorý je základom juliánskeho kalendára, príp. sótickým siderickým rokom (v priemere 365.256 dní), ktorý je časom návratu Slnka k hviezde Sírius na oblohe, a staroegyptským občianskym rokom bol 365 dní počas 1460 rokov, teda zaokrúhlene 1 deň počas štyroch rokov.

Lunárne kalendáre vždy pozostávajú zo synodických mesiacov (v priemere 29,531 dní). Takýto mesiac je čas od jednej konjunkcii/opozícii Slnka s Mesiacom k druhej (od novu k novu alebo od splnu po spln), čo sa nazýva lunácia. Tvorí ho súčet času siderického mesiaca, tzn. času úplného obehu Mesiaca okolo Zeme v vzhľadom na jednej hviezde (v priemere 27,322 dní) s časom potrebným na dobehnutie Slnka, ktoré sa zatiaľ posunulo na oblohe ďalej dopredu (v priemere o 2,209 dňa). Dvanásť lunácií potom tvorí lunárny rok s 354 dňami.

To, že Sírius sa stal nositeľom nílskych záplav v staroveku vďačí pravdepodobne každoročnej časovej koincidencie medzi jeho heliaktickým východom v období zavádzania časovej organizácie a príchodom prvých riečnych záplav. Roku 7000 pred Kr. heliaktický východ Síria v oblasti Asuánu pripadol približne na 16. máj gregoriánskeho kalendára. Roku 3500 pred Kr. sa východ hviezdy posunul na 12. jún. Počas 4. a 3. tisícročia tento východ spadal práve do obdobia záplav. Je možné, že v čase, keď si Egypťania uvedomili túto súvislosť, bol zavedený prvý kalendár. Už v tom čase muselo byť jasné, že pozorovanie v podstate pravidelného východu hviezdy je výhodnejší spôsob merania času ako sledovanie nepravidelných začiatkov záplav.

História

Slonovinová tabuľka so serechom panovníka Hora Džera (1. dynastia) a ideogramom bohyne Sopdet v podobe ležiacej kravy s hieroglyfom „rok“ medzi rohmi (W. M. Flinders Petrie). „Sopdet, ktorá otvára rok – obdobie záplav.“

Staršia egyptológia predpokladala na základe zobrazenia na tabuľke z obdobia panovania faraóna Hora Džera (okolo 2999 – 2952 pred Kr.), že už počas 1. dynastie bol občiansky kalendár spojený so Síriovym heliaktickým východom. Súčasný výskum tento predpoklad nepotvrdil, dokonca objavili sa pochybnosti či vôbec ide o výjav súvisiaci s hviezdou Sírius. Je tiež možné, že „občiansky kalendár s 365 dňami nebol hneď od začiatku previazaný s východom Síria ale s iným [dnes nám neznámym] javom, ktorý sa objavoval každý rok s určitou nepravidelnosťou, takže narastajúci posun občianskeho kalendára nebol hneď zrejmý.“

Podľa Richarda Parkera Egypťania pravdepodobne používali v ranom období kombináciu lunárneho a solárneho kalendára s vloženým osobitným mesiacom, ktorý bol upravovaný podľa záplav a východu Síria. Začiatok záplav v roku vo vtedajšom hlavnom meste Mennoferi (Memfis, 01D) sa časovo kryl s heliaktickým východom Síria.

Podľa rímskeho autora Censorina staroegyptský Nový rok, počas ktorého bol zároveň pozorovaný aj heliaktický východ Síria, pripadol na 20. júla juliánskeho kalendára 139 po Kr. Z tohto dátumu je možné vypočítať predchádzajúce tri východy v rokoch 1322, 2782 a 4241 pred Kr. Staršia egyptológia kládla zavedenie občianskeho kalendáru ďalej do minulosti, práve do obdobia okolo roku 4241 pred Kr., pretože jeho použitie je známe aj pred rokom 2782 pred Kr. Dnes sa prikláňa k roku 2782 pred Kr., v ktorom starí Egypťania zaviedli svoj občiansky kalendár.

Snaha zosúladiť astronomický solárny rok s občianskym rokom v staroegyptskej spoločnosti viedla k pokusom o reformu kalendára. Roku 238 pred Kr. Ptolemaios III. Euergetes vydal dvojjazyčný kanobský dekrét, v ktorom nariadil meniť dĺžku každého štvrtého roku z 365 dní na 366. Táto reforma sa však neujala. Rímskemu cisárovi Augustovi sa podarilo od roku 22 pred Kr. zaviesť 6. epagomenalny deň každý štvrtý rok (tzv. alexandrijský kalendár), a tým takmer zastaviť stály posun egyptského kalendára oproti rímskemu juliánskemu. Potom egyptský Nový rok (I achet 1) v období rokov 26 – 23 pred Kr. pripadol na 29. augusta julánskeho kalendára.

Kalendáre

Bohyňa Sopdet

Strop v Senenmutovej hrobke (18. dynastia)

Názor, že starovekí Egypťania používali viac druhov kalendárov, sa objavil už v 18. storočí. Podľa nemeckého historika Johanna Christopha Gatterera (1786) Egypťania používali tri kalendáre: občiansky, „astronomický“ (pevný k východu Síria) a lunárny (zviazaný s predchádzajúcim kalendárom). Karl Lepsius (1849) pokladal za prvotný lunárny kalendár. Ďalší nemecký egyptológ Heinrich Karl Brugsch (1891) uvažoval o paralelnom používaní lunárneho kalendára popri občianskom. Eduard Mayer (1904) si všimol, že občiansky kalendár je čistá konštrukcia, pretože jeho sezóny a ani roky sa nekryjú s prírodnými obdobiami. Kurt Sethe (1920) predpokladal 360-dňový občiansky rok podľa lunárneho a sotický kalendár považoval za základ pre usporadúvanie prírodných slávností. Otto Neugebauer (1938) okrem iného vyvrátil snahy klásť zavedenie občianskeho kalendára pred tretie tisícročie pred Kr. a navrhol nespájať egyptský občiansky rok s astronomickým sótickým rokom. Richard A. Parker publikoval v roku 1950 svoju zásadnú prácu o staroegyptských kalendároch, ktorá bola v druhej polovici 20. storočia považovaná za hlavnú prácu v tejto oblasti. V súčasnosti sa egyptológia posúva ďalej a Parkerova práca už nie je to najnovšie, čo má k dispozícii.

Dnes sú známe viaceré čiastkové a celistvé kalendárne záznamy, ktoré pomáhajú vytvoriť si obraz o časovej organizácii staroegyptského kalendára a tým aj života spoločnosti. Medzi inými sú to:

• záznamy v mastabách Starej ríše (4. a 5. dynastia), z ktorých francúzsky egyptológ Gaston Maspero okrem iného zhrnul každoročné sviatky v jednotlivých mesiacoch;
• papyrus Carlsberg 9, na ktorom sa zachovala časť cyklického 25-ročného tzv. neskorého lunárneho kalendára; zvitok pravdepodobne pochádza zo 4. storočia pred Kr.;
• kalendár Ebers je dnes súčasť Papyrusu Ebers a tvorí ho trinásť riadkov kalendárnych záznamov v hieratickom písme, uvedený dátum ho radí do obdobia panovania faraóna Amenhotepa I.;
• záznam chrámového roku z Láhúnu so súpisom každoročných chrámových sviatkov zo Strednej ríše;
• astronomický strop v Senenmutovej hrobke z 18. dynastie;
• astronomický strop v Ramesseu z 19. dynastie;
• ďalšie fragmentárne zmienky z rôznych zachovaných vyobrazení, nápisov a textov.

Pôvodný lunárny kalendár

Podľa Richarda Parkera „prvý egyptský kalendár bol lunárny a bol založený na heliaktickom východe hviezdy Sírius. Táto udalosť sa nazývala wp rnpt – ‚otvorenie roku‘. Dvanásť mesiacov bežného roku bolo rozdelených do troch období, 3ḫt, prt, šmw, každé so štyrmi mesiacmi. Jednotlivé mesiace boli pomenované po najdôležitejšej slávnosti, ktorá počas mesiaca prebiehala.“ Starý lunárny kalendár nebol zložitý a v dejinách existujú podobné paralely po celom svete. Parker ho charakterizuje ako normálny a ničím zvláštny.

Stopy pôvodného kalendára je možné nájsť v občianskom kalendári v názvoch mesiacov a v náboženských sviatkoch, ktoré sa nekonali v pevne stanovenom dni, ale stále podľa lunárneho cyklu – v určitý moment astronomického javu, podobne ako dnes veľkonočné sviatky v gregoriánskom kalendári. Porovnanie času slávenia najdôležitejších sezónnych sviatkov s názvami občianskych mesiacov prezrádza niečo o procese prechodu s pôvodného kalendára na civilný. V civilnom sa sviatky slávili ďalší kalendárny mesiac, ktorý nasledoval po mesiaci nesúcom meno sviatku. Egyptológia to vysvetľuje rôznym časom trvania lunárneho (354 dní) a nového občianskeho kalendára (365 dní), ktorých rozdiel bol 11 dní. Mohlo sa stať, že na začiatku prechodu na nový kalendárny systém už bola v spoločnosti vžitá odchýlka nového kalendára a starých lunárnych sviatkov, ktorá nakoniec zostala. Napr. mesiac IV peret – posledný mesiac obdobia rozpuku sa volal Renenutet, po bohyni obilia a žní Renenutet. Sviatok sa však slávil až začiatkom mesiaca I šemu – prvého mesiaca obdobia žní.

Neskorý lunárny kalendár

Tento kalendár bol cyklický (schématický), vytvorený pre 25-ročné obdobie. Jeho fragmenty sa zachovali v texte zvitku Papyrus Carlsberg 9. Rekonštrukciu ostatnej časti predložil Richard Parker. Starí Egypťania vedeli, že 309 lunárnych cyklov je skoro totožných s 9125 dňami, t. j. 25 egyptskými rokmi. Tento fakt použili pri konštrukcii druhého lunárneho kalendára, ktorý nebol závislí na úpravách podľa astronomických pozorovaní. Bol závislý na občianskom kalendári, pretože ak prvý deň prvého lunárneho mesiaca spadal pred prvý deň prvého občianskeho mesiaca, lunárny mesiac bol priestupný, tzn. cyklický lunárny kalendár nemohol jestvovať pred občianskym kalendárom. Podľa Parkera ho Egypťania používali paralelne s pôvodným lunárnym kalendárom a tiež s občianskym.

Občiansky kalendár

Dnes najznámejší z egyptských kalendárov je občiansky. Mal 360 dní rozdelených do dvanástich mesiacov po 30 dňoch. Mesiac sa ďalej delil na tri týždne po 10 dní. Posledný deň v týždni bol voľný. Okrem toho pred bežný rok sa vkladalo ešte päť dní (lat. epagomenea zo starogr. ἐπαγόμεναι), ktoré boli považované za slávnostné. Čiže mal celkom spolu 365 dní a „používal sa obyčajne k datovaniu oficiálnych a súkromných záznamov.“ Spoločnosť ho spájala s každoročným heliaktickým východom hviezdy Sírius. Nebol s ním však synchrónny a predbiehal ho každé štyri roky o jeden deň. Starovekí Rimania ho preto nazvali lat. annus vagus – „putujúci/túlavý rok“. Súčasná egyptológia sa prikláňa k názoru, že „starovekí Egypťania počas väčšiny svojich dejín, t. j. od okamihu vzniku občianskeho kalendára v prvej polovici 3. tisícročia pred Kr. po dobytie Egypta Rimanmi roku 30 pred Kr., používali len jeden kalendár – občiansky. Niekoľko dôležitých egyptských sviatkov však vzniklo na základe lunárneho cyklu.“

Richard Parker pri zavádzaní občianskeho kalendára predpokladal už jestvujúci a používaný lunárny kalendár, ktorý však kvôli väčšej nepravidelnosti asi už nevyhovoval rozvíjajúcej sa spoločnosti a jej potrebám. Občiansky kalendár bol rovnako ako neskorší lunárny nezávislý od astronomických pozorovaní a nekorigoval sa podľa nich ako pôvodný.

Ostatné kalendáre

Upravený alexandrijský kalendár naďalej využívajú súčasný obyvatelia Egypta a aj Koptská ortodoxná cirkev ako tzv. koptský kalendár. Felahovia (roľníci) si ním pomáhajú určovať ročné obdobia pre poľnohospodárske práce. Rovnako ako ich staroveký predkovia, delia rok na tri ročné obdobia – zimu, leto a záplavu. Koptský kalendár je spojený aj s rôznymi miestnymi slávnosťami ako napr. každoročná Záplava Nílu (15. – 29. augusta).

Etiópsky kalendár je postavený na Augustovom alexandrijskom kalendári, používa však amharské mená mesiacov a iný letopočet. Francúzsky republikánsky kalendár bol podobný, rok ale začínal na deň jesennej rovnodennosti.

Ročné obdobia

Rok občianského kalendára tvorili tri obdobia ter (staroeg. tr) analogické a pomenované podľa prírodných ročných období. Začiatok roku renpet (staroeg. rnpt) pripadal v deň heliaktického východu Síria na začiatok nílskych záplav. Jednotlivé obdobia v roku boli tieto (časové vymedzenia platili pre rok heliaktického východu Síria, keď sa kalendárne obdobia kryli s prírodnými):

• achet alebo „obdobie záplav“, „záplava“, podľa prírodného ročného obdobia ku koncu ktorého sa sialo (polovica júla až polovica novembra);
• peret alebo „obdobie rozpuku“, „zima“, podľa prírodného ročného obdobia počas ktorého rástlo obilie na poliach (polovica novembra až polovica marca);
• šemu alebo „obdobie žní“, „leto“, podľa prírodného ročného obdobia počas ktorého bola zbieraná úroda (polovica marca až polovica júla).

achet (staroeg. 3ḫt) v hieroglyfoch

peret (staroeg. prt) v hieroglyfoch

šemu (staroeg. šmw) v hieroglyfoch

Dni a mesiace

Egyptský deň sa delil na 24 hodín venut (staroeg. wnwt), dvanásť z nich bolo denných heru (staroeg. hrw) a dvanásť nočných gereh (staroeg. grḥ). Deň začínal úsvitom. Do začiatku Novej ríše dĺžka denných a nočných hodín nebola rovnaká ale závisela na ročnom období, teda zimné nočné hodiny boli dlhšie ako zimné denné hodiny, v lete opačne. V špeciálnych textoch mala každá hodina svoje meno, bežne sa však uvádzala rádovou číslovkou, napr. „štvrtá hodina noci“ (okolo 22. hodiny).

Vo väčšine prípadov boli mesiace uvádzané číslovkou, výnimočne názvami. Najneskôr od Strednej ríše mal každý mesiac aj svoje meno a počas Novej ríše sa názvy mesiacov rozvinuli do podoby, ktoré helenizované používal grécky astronóm Klaudios Ptolemaios vo svojom diele Almagest a neskôr ďalší. Renesančný astronóm Mikuláš Kopernik postavil svoje tabuľky pohybov planét na pravidelnom egyptskom roku.

Podľa súčasnej egyptologickej konvencie sa mesiace číslujú postupne rímskymi (alebo už aj arabskými) číslicami, dni arabskými, medzi nimi stojí obdobie. Tridsiaty deň v mesiaci sa uvádzal slovom „posledný“. Forma zápisu bola napr. „tretí [mesiac obdobia] achet, siedmy [deň]“ (staroeg. 3 3ḫt 7 – aj „III achet 7“ alebo „3 achet 7“).

Počítanie kalendárnych rokov bolo iné ako ho dnes poznáme. Egypťania nemali žiadny pevný časový bod v dejinách, vzhľadom na ktorý by počítali roky, akým je napr. Kristovo narodenie pre kresťanov alebo hidžra pre moslimov. Egypťania počítali roky v ranom období dejín vzhľadom na sčítavanie dobytka, ktoré sa dialo obyčajne každé dva roky (staroeg. ḥsbt – „[rok] sčítania“). Od konca Starej ríše uvádzali rok panovania príslušného faraóna.

Celý dátum v období Strednej ríše vyzeral takto:

ḥsbt snnw ḫmtnw 3ḫt tpj ḫr ḥm n (n)swt bjt(j) n(j)-m3ˁt-rˁ

„Druhý rok tretieho [mesiaca obdobia] záplav, prvý [deň], počas vtelenia kráľa Horného a Dolného Egypta Nimaatreho.“

Egyptské dni v lunárnom kalendári

Egyptský deň začínal a končil na svitaní. Richard Parker zhrnul dni v lunárnom kalendári do nasledujúcej tabuľky. Názvy niektorých z nich znamenajú fázy Mesiaca, ďalšie sú rádové číslovky, iné súvisia s náboženskými rituálmi a mytológiou. Veľa z nich je nepreložiteľných alebo sa dajú preložiť len približne.

# názov preklad poznámka 1. psḏ(n)tyw   nov 2. (tp) 3bd „deň nového polmesiaca“   3. mspr „deň príchodu“   4. prt sm „deň odchodu kňaza sm“   5. jḫt ḥr ḫ3wt „deň obety na oltári“   6. snt „šiesty deň“   7. dnjt „deň prvej štvrte“   8. tp     9. k3p     10. sjf     11. stt     12. ?     13. m33 sṯy     14. sj3w     15. (tp) smdt „deň polovice mesiaca“, „pätnásty deň“, „deň splnu“ spln

# názov preklad poznámka 16. mspr sn-nw „deň druhého príchodu“   17. sj3w     18. jˁw „deň Mesiaca“   19. sḏm mdw.t     20. stp     21. ˁprw     22. pḥ spdt     23. dnjt „deň poslednej štvrte“   24. knḥw     25. stt     26. prt     27. wšb     28. ḥb-sd nwt „deň slávnosti bohyne Nut“   29. ˁḥˁ     30. prt mn „deň odchodu boha Mina“

Do svojej štúdie Parker priložil 65 prepočtov konjunkcii Mesiaca so Slnkom, spolu s rannou a večernou viditeľnosťou Mesiaca. Z nich je možné urobiť si predstavu ako korešpondoval lunárny kalendárny mesiac s prírodným javom, podľa ktorého bol vytvorený. „V 46 prípadoch (70 %) polmesiac bol viditeľný večer dňa potom (3db), keď ráno predchádzajúceho dňa (psḏntyw) nebol ešte vidieť. V ďalších 19 prípadoch (30 %) bol nový polmesiac vidieť až na tretí deň mesiaca (mspr), ktorý som ešte nazval ‚deň príchodu‘. … Tesne pred úsvitom rovnako 29. alebo 30. dňa bol posledný polmesiac stále viditeľný. Nasledujúce ráno ho už nebolo a nový mesiac začal s psḏntyw. Nový polmesiac sa objavil po západe nasledujúci deň (3db) v siedmich prípadoch z desiatich. V ostatných troch sa objavil až tretí deň (mspr).“ atď.

Mesiace v občianskom kalendári

Egyptský občiansky rok mal dvanásť mesiacov abed (staroeg. 3bd), štyri v každom ročnom období, po tridsať dní a používal sa od začiatku 3. tisícročia pred Kr. Názvy mesiacov sú známe z obdobia Strednej ríše a postupne sa menili. Niektoré staršie pochádzali z názvov slávností oblasti Mennoferu, postupne však prebrala význam oblasť Vesetu (Téby, H04) a s tým sa zmienili aj názvy niektorých mesiacov, napr. meno II achet – Menechet sa zmenil na Paenipet podľa dôležitého lokálneho sviatku ipet (opet).

#	mesiac	názov počas Strednej ríše		názov počas Novej ríše		koiné	koptsky
I	I achet	Techej (tḫj)	Thovtov mesiac	Džehuti (ḏḥwtj)	Thovtov mesiac	Θώθ	Θωουτ
II	II achet	Menechet (mnḫt)	mesiac ošatenia	Paenipet (p3-n-jpt)	mesiac sviatku ipet	Φαωφί / Φαῶφι	Παωπε
III	III achet	Chenet Hut-Heru (ẖnt ḥwt-ḥrw)	mesiac púte bohyne Hathor	Huther (ḥwt-ḥrw)	mesiac bohyne Hathor	Ἀθύρ	Ϩαθωρ
IV	IV achet	Neheb-kau (nḥb-k3w)	mesiac boha Nehebkaua	Kaherka (k3-ḥr-k3)	mesiac sviatku kaherka	Χοιάκ / Χοίακ	Κοιακ
V	I peret	Sef bedet (šf-bdt)	mesiac rastu pšenice	Taabet (t3-ˁ3bt)	mesiac obety	Τυβί / Τῦβι	Τωβι
VI	II peret	Rekech aa (rkḥ-ˁ3)	mesiac veľkého ohňa	Paenpameheru (p3-n-p3-mḫrw)	mesiac kadidelnice	Μεχίρ / Μεχείρ	Μεϣιρ
VII	III peret	Rekech nedžes (rkḥ-nḏs)	mesiac malého ohňa	Paenimenhotep (p3-n-jmn-ḥtp)	Amenhotepov mesiac	Φαμενώθ	Παρεμϩατ
VIII	IV peret	Renennutet (rnn-wtt)	mesiac bohyne Renenutet	Paenrenennutet (p3-n-rnn-wtt)	mesiac bohyne Renenutet	Φαρμουθί / Φαρμοῦθι	Παρμουτε
IX	I šemu	Chensu (ḫnsw)	mesiac boha Chonsua	Paenchensu (p3-n-ḫnsw)	mesiac boha Chonsua	Παχών	Παϣονϲ
X	II šemu	Chentichejperti (ḫnt-ẖty-prtj)	mesiac boha Chentichteja	Paeninet (p3-n-jnt)	mesiac wádí	Παϋνί / Παῦνι	Παωνι
XI	III šemu	Ipet hemet (jpt ḥmt)	mesiac bohyne Ipet	Ipipi (jpj-jpj)	asi mesiac bohyne Ipet	Ἐπιφί / Ἐπείφ	Επιπ
XII	IV šemu	Vepet renpet (wpt-rnpt)	otvorenie roku	Mesut Re (mswt-rˁ)	mesiac zrodenia boha Rea	Μεσορή	Μεϲωρι

Epagomena

Každý občiansky mesiac mal 30 dní, t. j. 360 dní v jednom roku. Pred ne sa vždy pridávalo ešte 5 dní (staroeg. ḥrjw-rnpt-5 – „päť nad rok“, starogr. ἐπαγόμεναι), netvorili však súčasť bežného roka. Počas nich spoločnosť oslavovala zrodenie piatich božstiev: Usira, Hora, Sutecha, Eset a Nebthet. Keďže sa táto pätica dní vymykala z pravidelného ročného rytmu, Egypťania ju považovali za nebezpečnú a bolo potrebné počas nej vykonávať špeciálne náboženské rituály „aby sa potlačili sily chaosu a šťastne sa prekonal krízový okamih prelomu roku.“

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Egyptian calendar na anglickej Wikipédii.

Literatúra

• Allen, James P. (2010), Middle Egyptian: An introduction to the language and culture of hieroglyphs, New York: Cambridge University Press, ISBN 9780521653121 
• Bennett, Chris (2011), Egyptian dates, http://www.tyndalehouse.com/Egypt/ptolemies/chron/egyptian/chron_eg_anl_augustus.htm, dost. 22. december 2012 
• Clagett, Marshall; Goddard, Ives (1989), Ancient Egyptian Science: Calendars, Clocks, and Astronomy, ISBN 9780871692146, http://books.google.sk/books?id=xKKPUpDOTKAC&printsec=frontcover&hl=sk, dost. 22. december 2012 
• Janák, Jiří (2005), Brána nebes: Bohové a démoni starého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072772353 
• Grimal, Nicolas (1997), A History of Ancient Egypt, Oxford: Blackwell Publishers, ISBN 9780631193968 
• Montanari, Franco (1995), GI. Vocabolario della lingua greca, Loescher, ISBN 9788820138011 
• Parker, Richard A. (1950), The Calendars of Ancient Egypt, Studies in Ancient Oriental Civilization, 26, University of Chicago Press, http://oi.uchicago.edu/pdf/saoc26.pdf, dost. 22. december 2012 
• Pestman, P. W.; David, Martin (1990), The New Papyrological Primer, Brill Academic Pub, ISBN 9789004093485 
• Shaw, Ian, ed. (2003), The Oxford Illustrated History of Ancient Egypt, Oxford University Press, ISBN 9780192804587 
• Verner, Miroslav; Bareš, Ladislav; Vachala, Břetislav (2007), Encyklopedie starověkého Egypta, Praha: Libri, ISBN 9788072773060 
• Vymazálová, Hana; Coppens, Filip (2011), Moudrost svitků boha Thovta: Vědecké poznání za vlády faraonů, Praha: FF UK, ISBN 9788073083588 
• Watterson, Barbara (1997), The Egyptians, Oxford: Blackwell Publishers, ISBN 9780631182726 
• Winlock, Herbert E. (1940), „Origin of the Ancient Egyptian Calendar“, Proceedings of the American Philosophical Society, 83, http://books.google.com/books?id=Oz4LAAAAIAAJ&pg=PA458&lpg=PA458&dq=%22Palermo+Stone%22+320+days&source=bl&ots=LgzQTG_TwN&sig=HkaI-YCmkNnch9uPzC6y-DFpOkA&hl=en&ei=u0F8S9nRPJGQNrm_2LwF&sa=X&oi=book_result&ct=result&resnum=6&ved=0CBwQ6AEwBQ, dost. 22. december 2012 
• Youssef, Ahmad Abdel-Hamid (2003), From Pharaoh’s Lips: Ancient Egyptian Language in the Arabic of Today, American University in Cairo Press, ISBN 9789774247088 

Pozri aj

• Zoznam kalendárnych systémov