Starohorské vrchy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Starohorské vrchy
pohorie
geomorfologický celok
Okolie Španej Doliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Banskobystrický
Okres Banská Bystrica
Nadradená
jednotka 		Fatransko-tatranská oblasť
Susedné
jednotky 		Nízke Tatry
Veľká Fatra
Kremnické vrchy
Zvolenská kotlina
Podradené
jednotky 		Kordícka brázda
Súradnice 48°48′S 19°12′V / 48,8°S 19,20°V / 48.8; 19.20
Najvyšší bod Kozí chrbát
 - výška 1 330,4 m n. m.
Najnižší bod koryto Hrona
 - výška 330 m n. m.
Poloha pohoria na Slovensku
Poloha pohoria na Slovensku
Wikimedia Commons: Starohorské vrchy
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Starohorské vrchy sú jadrové pohorie na strednom Slovensku. Z geomorfologického hľadiska je to geomorfologický celok v provincii Západné Karpaty, subprovincii Vnútorné Západné Karpaty a Fatransko-tatranskej oblasti. Najvyšším vrchom je Kozí chrbát (1 330,4 m n. m.).

Vymedzenie[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o plošne málo rozsiahle pohorie. Na severe hraničí s Veľkou Fatrou, na západe s Kremnickými vrchmi, na juhu so Zvolenskou kotlinou a na východe s Nízkymi Tatrami. Hranica prechádza údolím Starohorského potoka, odtiaľ cez hrebeň Japeňa do doliny Cenova, potom na východné svahy Kremnických vrchov na západnom okraji obcí Kordíky a Králiky. Odtiaľ hranica zo severu obchádza prevažnú väčšinu intravilánu mesta Banská Bystrica, odkiaľ smeruje k obciam Podkonice a Moštenica, následne údolím Vážnej do Hiadeľského sedla (1 099 m n. m.). Zo sedla prechádza územím južne od osady Korytnica-kúpele do údolia potoka Žarnovka a do obce Donovaly, kde schádza do údolia Starohorského potoka. Na území geomorfologického celku sa nachádza geomorfologická časť Kordícka brázda v juhozápadnej časti, v povodí Tajovského potoka.[1]

Vrchy a sedlá[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi najvýznamnejšie vrcholy patria:

Zo sediel sú to:

Hiadeľské sedlo, Kozí vrch a Hadliarka

Doliny[upraviť | upraviť zdroj]

Na južnej strane pohoria:

Na severnej strane pohoria:

  • Veľká Šindliarka
  • Andrášova dolina
  • Racvalová

Geologické pomery[upraviť | upraviť zdroj]

Menšia južná časť pohoria je súčasťou pásma veporika, kým rozsiahlejšia severná časť súčasťou pásma jadrových pohorí. Na západe sem okrajovo zasahujú neovulkanity (Kordícka brázda). Z hľadiska geologickej stavby je pás na južnom okraji, ako aj severovýchodný výbežok pohoria, tvorený prevažne vápencami a slieňovcami z obdobia kriedy. Východná časť pohoria je formovaná vápencami a dolomitmi z obdobia triasu a jury, podobne je formovaná aj najzápadnejšia časť (na západ od Banskej Bystrice). Územie severne od Banskej Bystrice je tvorené bridlicami a pieskovcami z obdobia prvohôr.

Klíma[upraviť | upraviť zdroj]

Z klimatického hľadiska patria južné svahy, najzápadnejšia časť a tiež údolia potokov Bystrica a Starohorský potok do mierne teplej, vlhkej oblasti. Severné svahy, ako aj časť pohoria na severozápad od banskej Bystrice, sú radené do mierne chladnej oblasti.

Vodstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Prevažná väčšina Starohorských vrchov patrí do povodia Hronu, len malá severovýchodná časť do povodia Váhu. Najvýznamnejšími vodnými tokmi sú Bystrica s prítokom Starohorský potok, ktoré odvodňujú severné svahy a sčasti západnú časť povodia, Tajovský potok odvodňuje západnú časť, kým potoky Vážna, Moštenický potok, Ľupčica a Selčiansky potok odvodňujú južné svahy pohoria. Malá časť na severovýchode je odvodňovaná Korytnicou.

V Starohorských vrchoch vyviera niekoľko minerálnych prameňov, najznámejšie sú Moštenická Kyslá a Hiadeľská Kyslá. V pohorí je tiež pomenovaných viacero iných prameňov: Jegorovov prameň, Laskomer, Podkalište, Malé Cenovo, Veľké Cenovo.

Vodné plochy reprezentuje údolná vodná nádrž Motyčky a malé vodné nádrže na Jelenskom (pri osade Dolný Jelenec) a Banskom potoku (pod obcou Špania Dolina).

Vodné toky[upraviť | upraviť zdroj]

Nasledujúce vodné toky pramenia a/alebo tečú v Starohorských vrchoch:

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

Prírodné zdroje sú na väčšine územia dobre zachované. Najviac narušené sú oblasti v okolí strediska cestovného ruchu Donovaly na severnom okraji pohoria a zásahy do pôvodného prostredia sú badateľné v priestore medzi obcami Staré Hory a Špania Dolina (opustené banské štôlne, šachty, tunely a haldy). Územie Starohorských vrchov je prevažne zalesnené, prevládajúcou drevinou je smrek, kým v povodí Bystrice je to najmä buk lesný. Okolie Banskej Bystrice je značne odlesnené.

Jaskyne[upraviť | upraviť zdroj]

V pohorí bolo objavených niekoľko menších jaskýň: dve ležia na západných svahoch vrchu Hrádok (839 m n. m.) severne od Sásovej (Netopieria jaskyňa, druhá nepomenovaná). V spodnej časti Môcovskej doliny je Môcovská jaskyňa, dlhá 300 m, vo vyšších častiach strednej časti doliny je Bludičkyna jaskyňa, Jaskyňa pod tisom, Jaskyňa vretenica a Jaskyňa Pukwitz.

Ochrana prírody[upraviť | upraviť zdroj]

Malá severovýchodná časť pohoria je súčasťou NAPANT-u. Celá východná časť pohoria (po líniu údolí potokov Bystrica a Starohorský potok) je súčasťou Ochranného pásma NAPANT-u, kým malé územie severne od Banskej Bystrice (medzi Bystricou a Starohorským potokom) prináleží do Ochranného pásma Národného parku Veľká Fatra. Na území Starohorských vrchov ležia tieto maloplošné chránené územia:

Sídla[upraviť | upraviť zdroj]

Donovaly

V hraniciach geomorfologického celku ležia intravilány týchto obcí:

Čiastočne aj ďalšie obce:

Kultúrne a technické pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Starohorských vrchov bola ešte v období stredoveku vykonávaná intenzívna banská činnosť, čo je dodnes zreteľné najmä v okolí obcí Špania Dolina a Staré Hory. V období 2. svetovej vojny tu prebiehali intenzívne boje medzi fašistami a partizánmi, čoho obrazom sú viaceré objekty, najmä pamätníky.

K najvýznamnejším kultúrnym pozoruhodnostiam patrí stará banícka obec Špania Dolina, ktorá bola vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu ľudovej architektúry, k významným objektom patrí gotický kostol, banská klopačka a bývalý banský tunel medzi obcou a osadou Piesky. Pozoruhodné je aj okolie obce Staré Hory, ktorej východná časť zasahuje do geomorfologického celku, z objektov sú to miestny kostol, pozostatky banskej činnosti v osadách Richtárová a Piesky, ako aj partizánsky bunker Mor ho! V minulosti tu existovala banská železnica, ktorej pozostatky sa čiastočne zachovali medzi Uľankou a osadou Piesky, ako aj medzi osadou Richtárová a lokalitou Katrenka. Ďalšou kultúrno-historicky pozoruhodnou obcou sú Baláže, v obci stojí Pamätná izba SNP a severovýchodne od obce leží osada Kalište, v minulosti samostatná obec vypálená za 2. svetovej vojny fašistickými vojskami. V súčasnosti je národnou kultúrnou pamiatkou. V obci Tajov stojí Pamätný dom J. G. Tajovského s expozíciou venovanou jeho životu a literárnej tvorbe. Niekoľkou zaujímavých objektov stojí aj na území obce Donovaly, v osadách Bully, Polianka a Mistríky.

Pri osade Piesky a nad obcou Baláže (kóta 848,1 m) boli odkryté menšie archeologické náleziská.

Cestovný ruch[upraviť | upraviť zdroj]

Najvýznamnejším strediskom cestovného ruchu sú bezpochyby Donovaly, avšak len menšia južná časť zasahuje do Starohorských vrchov. V tejto časti leží autokemping pri osade Mistríky, lyžiarske vleky na severných svahoch Baníka (1 056 m n. m.) a viacero rekreačných objektov v osadách Bully a Polianka. Taktiež tu stojí hotel Zvolen a chata Encián. K menším strediskám cestovného ruchu patria Šachtičky (horský hotel a päť lyžiarskych vlekov na Panskom diele), Čachovo nad obcou Selce (chaty, lyžiarsky vlek), rekreačné stredisko nad obcou Podkonice (chata na Plešiach, lyžiarsky vlek na Vysokú), malé rekreačné stredisko Moštenická Kyslá, dve rekreačné strediská v katastrálnom území obce Tajov (pri ceste na Kordíky je tu autokemping, kúpalisko, lyžiarsky vlek a chaty, kým vyššie na východných svahoch vrchu Vyhnatová sa nachádza Chata nad Tajovom, horský hotel Lesák a lyžiarsky vlek). Ďalším strediskom sú Králiky s lyžiarskym areálom (lyžiarsky bežecký areál, lyžiarsky vlek, Chata nad Králikmi a chata Horec). Lyžiarsky vlek je aj v obci Kordíky.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Autoatlas - Slovenská republika 1:100 000, VKÚ, Harmanec 2002
  • Čerman, Róbert: Slovensko - Zemepisný atlas, MAPA Slovakia, Bratislava 1997
  • Turistický atlas Slovensko 1:50 000, SHOCART, Zádveřice 2005
  • Turistický lexikón Slovensko, SHOOCART, Zádveřice 2005
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Starohorské_vrchy&oldid=7477362“