Staroveská kotlina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°22′19″S 20°21′40″V / 49,372°S 20,361°V / 49.372; 20.361
Staroveská kotlina
geomorfologická časť
Spišskej Magury
Spišská Stará Ves 17 Slovakia71.jpg
Severná časť kotliny
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský
Okresy Kežmarok, Stará Ľubovňa
Časť Veterného vrchu
Hranice Veterný vrch, Repisko, Pieniny
Mestá Spišská Stará Ves, Červený Kláštor, Haligovce
Rieky Dunajec, Lesniansky potok, Rieka, Lipník
Súradnice 49°22′19″S 20°21′40″V / 49,372°S 20,361°V / 49.372; 20.361
Najnižší bod údolie Dunajca
 - poloha severný okraj územia
 - výška cca 450 m n. m.
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Slovenska
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Slovenska
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Red pog.svg
Poloha územia v rámci Prešovského kraja
Freemap.sk: mapa
Mapový portál GKU: katastrálna mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Staroveská kotlina je geomorfologickou časťou Veterného vrchu, podcelku Spišskej Magury.[1] Leží v jej severnej časti, v okolí mesta Spišská Stará Ves v kežmarskom a staroľubovnianskom okrese.[2]

Polohopis[upraviť | upraviť kód]

Hierarchia
Alpsko-himalájska sústavaKarpatyZápadné KarpatyVonkajšie Západné KarpatyPodhôľno-magurská oblasťSpišská MaguraVeterný vrchStaroveská kotlina
***

Kotlina sa nachádza v severnej časti Spišskej Magury a zaberá severozápadnú časť Veterného vrchu, zvažujúcu sa k rieke Dunajec. Zjednodušene zasahuje územie od Spišských Hanušoviec na juhozápade a Spišskej Starej Vsi na severozápade, po Červený Kláštor a Veľký Lipník na východe. Severný a severozápadný okraj vymedzuje štátna hranica s Poľskom, juhozápadne susedí Repisko, podcelok Spišskej Magury. Juhovýchodným smerom pokračuje podcelok Veterný vrch a severovýchodne vedie údolím Lipníka hranica s Pieninami.[1]

Územie Staroveskej kotliny je súčasťou povodia Dunajca, ktorý tečie severným okrajom tejto časti pohoria a na východnom okraji vytvára Prielom Dunajca. Najväčšími prítokmi z kotliny sú Starovinský a Hardinský potok, Rieka, Jordanec, Havka a Lipník.[2]

Doprava[upraviť | upraviť kód]

Centrálnou časťou kotliny vedie cesta II/542 zo Spišskej Belej (napojenie na I/66) cez Magurské sedlo, Spišské Hanušovce a Matiašovce do Spišskej Starej Vsi, kde križuje cestu II/543 (Spišská Stará Ves – Červený KláštorHaligovceVeľký Lipník) do Hniezdna (napojenie na I/77).[2]

Chránené územia[upraviť | upraviť kód]

Celý Veterný vrch a teda i Staroveská kotlina leží v ochrannom pásme Pieninského národného parku. Samotný národný park leží severovýchodne, oddelený potokom Lipník. Osobitne chránené lokality sa na území kotliny nenachádzajú.[2]

Turizmus[upraviť | upraviť kód]

Táto časť Spišskej Magury tvorí najmä východisko do susedného Pieninského národného parku. V rámci kotliny sú atraktívne predovšetkým pamiatky v okolí Červeného Kláštora, kde sa nachádza rovnomenný kartuziánsky kláštor. V blízkosti obce začína jedinečný Prielom Dunajca, no zaujmú tiež obnovené kúpele Smerdžonka.[3]

Turistické trasy[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  2. a b c d e mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2019-04-19]. Dostupné online.
  3. Po viac ako 60 rokoch obnovili kúpele Smerdžonka [online]. Petit Press, 10.01.2013, [cit. 2013-01-11]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť kód]