Staškov
| Staškov | |
| obec | |
 | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Žilinský kraj |
| Okres | Čadca |
| Región | Kysuce |
| Vodný tok | Kysuca |
| Nadmorská výška | 451 m n. m. |
| Súradnice | 49°25′20″S 18°41′44″V / 49,422259°S 18,695614°V |
| Rozloha | 21,87 km² (2 187 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 2 759 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 126,15 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1640[1]/1658[2] |
| Starosta | Ladislav Šimčisko[3] (nezávislý) |
| PSČ | 023 53 |
| ŠÚJ | 509485 |
| EČV (do r. 2022) | CA |
| Tel. predvoľba | +421-41 |
| Adresa obecného úradu |
Jozefa Kronera 588 |
| E-mailová adresa | obecstaskov@stonline.sk |
| Telefón | 041/434 62 22 |
| Fax | 041/434 62 23 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Staškov | |
| Webová stránka: staskov.sk | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Staškov je obec na Slovensku v okrese Čadca.
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Staškov sa nachádza v centrálnej časti okresu Čadca, v údolí rieky Kysuca. V súčasnosti stavebne prepojená obec s Rakovou, Podvysokou i Olešnou leží na rozhraní Turzovskej vrchoviny a Javorníkov.
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Obcou prechádza cesta II/487 z Čadce i železničná trať Čadca – Makov.
Kultúrne pamiatky[upraviť | upraviť zdroj]
V obci je rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie z roku 1876.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
17. - 19. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
- 1614: prvá písomná zmienka o obci Staškov
- 1640: prvá zmienka o Staškove v rámci sporov medzi budatínskym a strečnianskym panstvom (Staškov bol jednou z najsevernejších osád strečnianskeho panstva)
- 1658: urbár budatínskeho panstva (Suňogovci) uvádza v Staškove 6 valašských rodín
- prvý richtár - Vyhniar
- 1662: v urbári strečnianskeho panstva je v Staškove uvádzaných 33 mužských mien, počet žien a detí sa neuvádza
- 18. storočie: na začiatku storočia má obec prvú obecnú pečať
- 1703: dedina sa postavila proti prenikaniu sliezskych valachov
- 1712: v obci sa je 24 sedliackych hospodárstiev, 27 podželiarov
- Staškov patrí znova budatínskemu panstvu (Esterháziovci) a v urbári sa uvádza 101 mužských mien
- 1713: v súvislosti s procesom a popravou Juraja Jánošíka sa spomínajú mená staškovanov Vrábľa a Turiaka – Huncagu, ktorí patrili k jeho družine
- 1749: ustanovená farnosť v Zákopčí s filiálkou Staškov a Podvysoká
- 1770: urbárska regulácia Márie Terézie – Staškov má 108 želiarskych, 13 podželiarskych usadlostí a tri gazdovské mlyny
- spolu s Rakovou, Zákopčím a Svrčinovcom obrábajú panský majer na Zákopčí
- 1796: postavený drevený kostol bez veže a fara, zriadený farský úrad
- 1802: postavená obecná drevená škola za farou s vyučovacím jazykom slovenským
- 1850: obec má 1666 obyvateľov
- 1872: postavená murovaná obecná škola s dvoma triedami a bytom pre učiteľa
- 1884: drevená fara zbúraná
- 1876: postavený nový kostol a fara (autorom malieb v kostole bol akademický maliar Jozef Škorvánek z Bytče)
- 1880 - 1912: v škole v Polgrúni sa vyučovanie vykonávalo v prenajatej budove a učiteľom bol miestny gazda Ján Balala – Bibík, ktorý začal vyučovať ako 12-ročný
- 1888: v osade Jelitov je postavená kaplnka, ktorá sa stala pútnickým miestom
- 1895: zriadený notársky úrad pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
- 1896: financovanie školy prevzal štát a škola sa stáva štátnou
20. storočie[upraviť | upraviť zdroj]
- 1912: v Polgrúni zriadená cirkevná škola
- - v Staškove stavba notárskeho úradu
- 1913: výstavba železničnej trate Čadca – Makov
- 1915: postavená drevená školská budova v Polgrúni
- 1916 - 1920: zbúraná stará škola a postavená nová
- 1917: 8. júna prechádza Staškovom prvý vlak
- 1919: Staškov má 306 domov a 1398 obyvateľov
- 1921: zriadená policajná stanica
- Staškov má 306 domov a 1504 obyvateľov
- 1924: založený dobrovoľný hasičský zbor
- 1926: založený spolok Česko-slovenského Červeného kríža pre Staškov, Olešnú a Podvysokú
- 1930: Staškov má 336 domov a 1641 obyvateľov
- 1934: v obci je 5 krčiem, 3 predajne tabaku, 2 obchody s miešaným tovarom, 4 kramárstvá, družstvo Budúcnosť, 2 kováčstva a 2 podkováčstvá
- 1940: Staškov má 387 domov a 2007 obyvateľov
- 1944:
- 29. august: v okolí obce prestrelky medzi partizánmi a nemeckým vojskom
- 30. august: obec bola obsadená Nemcami (kopanie zákopov miestnym obyvateľstvom)
- 9. september: bombardovanie okolia Podvysokej
- 2. máj 1945: oslobodenie Staškova sovietskou armádou
- 1950: obec má 403 domov a 2143 obyvateľov
- 1953: do užívania bol odovzdaný kultúrny dom
- 1955: obec má 428 domov a 2420 obyvateľov
- 1958: v obci bolo založené JRD so 180 členmi
- obec má 4 obchody, 3 pohostinstvá, predajňu mäsa, krajčírstvo, kováčstvo, stolárstvo
- 1961: otvorená nová budova ZD
- 1967: do užívania bol daný osvetový dom
- 1969: spustená prevádzka Tesla Nižná nad Oravou
- 1970: obec má 2551 obyvateľov
- 1972: prvý ročník futbalového turnaja Jozefa Kronera
- 1976: do užívania odovzdaný nový spoločenský dom za účasti Jozefa Kronera
- 1981: skolaudovaná stavba materskej školy na nižnom konci
- 1985: do užívania odovzdaná obchodná jednotka na nižnom konci
- dobudovaný lyžiarsky vlek
- 1986: Jozef Kroner sa stáva čestným občanom obce
- 1987: do užívania odovzdaná telocvičňa pri ZDŠ
- po prietrži mračien veľká povodeň
- 1988: do užívania odovzdaný dom smútku
- 1990: dokončené ihrisko pri ZDŠ
- 1991: obec má 2561 obyvateľov, 728 domov
Rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Jozef Kroner, herec
- Ľudovít Kroner, herec
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
|
Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |