Stehlík čečetka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stehlík čečetka
Acanthis flammea, Kotka, Finland 3.jpg
samček
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acanthis flammea
Linnaeus, 1758
Synonymá
čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka, Carduelis flammea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík čečetka (iné názvy: čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka[2]; lat. Acanthis flammea, staršie Carduelis flammea) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Je rozšírená v pásme tajgy v celej holarktíde. Na Slovensku hniezdi od hornej hranici lesa až po hornú hranicu subalpínskeho stupňa (1 800 m n. m.), hniezdenie bolo dokázané alebo predpokladané na 5,60 % mapovacích kvadrátov, počas migrácie a v zime sa vyskytujú aj na nížine, zimný výskyt bol zaznamenaný v 37,10 % mapovacích kvadrátov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stehlík čečetka meria 12 – 13 cm[4][5] a váži 12 – 17,5 g.[6] Na hlave má červenú baretku a čiernu briadku, chrbát je sivastohnedý, tmavo páskovaný so zreteľnou bielou čiarou. Bok je čiarkovaný, samec má červenú hruď. Lieta vlnitým letom, často v kŕdľoch.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Počas letu opakuje zvonivé kovové "če-čet" alebo "že-že-že"[5] či "djäck-djäck-djäck"[4]. Vábenie znie stúpajúco ako "djüii"[4], pripomína vábenie zelienky. Spev znie ako "Ty ry ry ry.."[4], má premenlivú rýchlosť a zaplieta aj slabiky zo svojho vábenia. Zaujímavým prvkom spevu je prudký nástup jasne znejúceho cvrčivého trilku. Podobný trilok vydáva počas spevu aj stehlík čížavý, u neho však znie jednoliato bzučivo.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 – 600, zimujúcich jedincov 1 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdnym biotopom sú mozaikovité porasty kosodreviny a lúk s roztrúseným smrekom v oblasti hornej hranice lesa až do 1 800 m n. m. V období migrácie sa vyskytujú pri rybníkoch, potokoch, kanáloch a poliach.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi čečetka nízko v kosodrevine Hniezdo býva postavené z konárikov, stebiel bylín, z lišajníkov a machu, vnútri jemne vystlané perím a srsťou. Samička znáša zvyčajne 4 – 5 zeleno-modrastých vajec, na ktorých sedí iba ona 10 – 12 dní, samec jej zabezpečuje potravu a potom obaja kŕmia vyliahnuté mláďatá asi 2 týždne.[6]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hlavne semienkami bylín, briez a ihličnatých stromov, počas hniezdenia aj hmyzom.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 24. decembra 2017.
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-02]. Dostupné online.
  3. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Stehlík čečetavý, s. 615 – 617.
  4. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Birkenzeisig na nemeckej Wikipédii.