Stehlík čečetka

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Stehlík čečetka
Acanthis flammea, Kotka, Finland 3.jpg
samček
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1])
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acanthis flammea
Linnaeus, 1758
Synonymá
čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka, Carduelis flammea
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík čečetka (iné názvy: čečetka obyčajná, stehlík čečetavý, čečetka[3]; lat. Acanthis flammea, staršie Carduelis flammea) je spevavec a patrí do čeľadi pinkovité. Je rozšírená v pásme tajgy v celej holarktíde. Na Slovensku hniezdi od hornej hranici lesa až po hornú hranicu subalpínskeho stupňa (1 800 m n. m.), hniezdenie bolo dokázané alebo predpokladané na 5,60 % mapovacích kvadrátov, počas migrácie a v zime sa vyskytujú aj na nížine, zimný výskyt bol zaznamenaný v 37,10 % mapovacích kvadrátov.[4]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stehlík čečetka meria 12 – 13 cm[5][6] a váži 12 – 17,5 g.[7] Na hlave má červenú baretku a čiernu briadku, chrbát je sivastohnedý, tmavo páskovaný so zreteľnou bielou čiarou. Bok je čiarkovaný, samec má červenú hruď. Lieta vlnitým letom, často v kŕdľoch.[6]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Počas letu opakuje zvonivé kovové "če-čet" alebo "že-že-že"[6] či "djäck-djäck-djäck"[5]. Vábenie znie stúpajúco ako "djüii"[5], pripomína vábenie zelienky. Spev znie ako "Ty ry ry ry.."[5], má premenlivú rýchlosť a zaplieta aj slabiky zo svojho vábenia. Zaujímavým prvkom spevu je prudký nástup jasne znejúceho cvrčivého trilku. Podobný trilok vydáva počas spevu aj stehlík čížavý, u neho však znie jednoliato bzučivo.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 – 600, zimujúcich jedincov 1 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[8] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.[2][9][10] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[4]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdnym biotopom sú mozaikovité porasty kosodreviny a lúk s roztrúseným smrekom v oblasti hornej hranice lesa až do 1 800 m n. m. V období migrácie sa vyskytujú pri rybníkoch, potokoch, kanáloch a poliach.[4]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi čečetka nízko v kosodrevine Hniezdo býva postavené z konárikov, stebiel bylín, z lišajníkov a machu, vnútri jemne vystlané perím a srsťou. Samička znáša zvyčajne 4 – 5 zeleno-modrastých vajec, na ktorých sedí iba ona 10 – 12 dní, samec jej zabezpečuje potravu a potom obaja kŕmia vyliahnuté mláďatá asi 2 týždne.[7]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hlavne semienkami bylín, briez a ihličnatých stromov, počas hniezdenia aj hmyzom.[5]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2017.3. Prístup 24. decembra 2017.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-02]. Dostupné online.
  4. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Stehlík čečetavý, s. 615 – 617.
  5. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  6. a b c PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  7. a b FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  8. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  9. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  10. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Birkenzeisig na nemeckej Wikipédii.