Stehlík hnedkavý

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
stehlík hnedkavý
Carduelis cabaret1.jpg
samček
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Acanthis cabaret
Müller, PLS, 1776
Synonymá
stehlík čečetavý alpský, Carduelis flammea cabaret
Carduelis cabaret map.png
Mapa rozšírenia stehlíka hnedkavého

██  Hniezdiaci, výskyt v letnom období

██  Hniezdiaci, celoročný výskyt

██  Nehniezdiaci

Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Stehlík hnedkavý[1] (lat. Acanthis cabaret; staršie stehlík čečetavý alpský[2] - lat. Carduelis flammea cabaret) je druh spevavca z čeľade pinkovité. Je rozšírený na Britských ostrovoch, v Alpách a v Karpatoch. Na Slovensku hniezdi od hornej hranici lesa až po hornú hranicu subalpínskeho stupňa (1 800 m n. m.), hniezdenie bolo dokázané alebo predpokladané na 5,60 % mapovacích kvadrátov, počas migrácie a v zime sa vyskytujú aj na nížine, zimný výskyt spolu s druhom stehlík čečetavý bol zaznamenaný v 37,10 % mapovacích kvadrátov.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Stehlík hniedkavý meria 12 – 13 cm[4][5] a váži 12 – 17,5 g.[2] Na hlave má červenú baretku a čiernu briadku, chrbát je sivastohnedý, tmavo páskovaný so zreteľnou bielou čiarou. Bok je čiarkovaný, samec má červenú hruď. Lieta vlnitým letom, často v kŕdľoch.[5]

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Počas letu opakuje zvonivé kovové "če-čet" alebo "že-že-že"[5] či "djäck-djäck-djäck"[4]. Vábenie znie stúpajúco ako "djüii"[4], pripomína vábenie zelienky. Spev znie ako "Ty ry ry ry.."[4], má premenlivú rýchlosť a zaplieta aj slabiky zo svojho vábenia. Zaujímavým prvkom spevu je prudký nástup jasne znejúceho cvrčivého trilku. Podobný trilok vydáva počas spevu aj stehlík čížavý, u neho však znie jednoliato bzučivo.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 300 – 600, zimujúcich jedincov spolu s druhom stehlík čečetka 1 000 – 50 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje sú stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 R - vzácny. V roku 1998 NE - nehodnotený druh podľa uvedených kritérií z viacerých dôvodov. V roku 2001 NE - nehodnotený.[6] V roku 2014 NT* D1 - takmer ohrozený.[7][8][9] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Majú vyhovujúci ochranársky status (S).[3]

Biotop[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdnym biotopom sú mozaikovité porasty kosodreviny a lúk s roztrúseným smrekom v oblasti hornej hranice lesa až do 1 800 m n. m. V období migrácie sa vyskytujú pri rybníkoch, potokoch, kanáloch a poliach.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Na Slovensku hniezdi stehlík hnedkavý nízko v kosodrevine. Hniezdo býva postavené z konárikov, stebiel bylín, z lišajníkov a machu, vnútri jemne vystlané perím a srsťou. Samička znáša zvyčajne 4 – 5 zeleno-modrastých vajec, na ktorých sedí iba ona 10 – 12 dní, samec jej zabezpečuje potravu a potom obaja kŕmia vyliahnuté mláďatá asi 2 týždne.[2]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

Živia sa hlavne semienkami bylín, briez a ihličnatých stromov, počas hniezdenia aj hmyzom.[4]

Ochrana[upraviť | upraviť zdroj]

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 460 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016, 2018, 2020), rev. 2020-08-13, [cit. 2020-10-13]. Dostupné online.
  2. a b c FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.
  3. a b c DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Stehlík čečetavý, s. 615 – 617.
  4. a b c d e JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
  5. a b c PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
  6. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  7. Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-18]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]