Steve Jobs
Steve Jobs | |
americký podnikateľ, vynálezca a investor | |
![]() Jobs v roku 2010 | |
Rod. meno | Steven Paul Jobs |
---|---|
Narodenie | 24. február 1955 San Francisco, Kalifornia, USA |
Úmrtie | 5. október 2011 (56 rokov) Palo Alto, Kalifornia, USA |
Známy vďaka | priekopník revolúcie v oblasti osobných počítačov so Stevom Wozniakom spolutvorca Apple II, Macintosh, iPod, iPhone, iPad a prvých Apple Stores |
Alma mater | Reed College (bez titulu) |
Profesia | spoluzakladateľ, predseda a generálny riaditeľ Apple hlavný investor a predseda štúdia Pixar zakladateľ, predseda a generálny riaditeľ NeXT člen predstavenstva The Walt Disney Company |
Aktívne roky | 1971 – 2011 |
Príbuzní | Basma al-Džandali (sesternica) Málik Džandali (bratranec) |
Súrodenci | Mona Simpsonová |
Manželka | Laurene Powellová (od 1991) |
Partnerka | Chrisann Brennanová (1972 – 1977) |
Deti | 4, vrátane Lisy, Reeda a Eve |
Podpis | ![]() |
Odkazy | |
Webstránka | www.apple.com/stevejobs |
Commons | ![]() |
Steven Paul Jobs (* 24. február 1955, San Francisco, Kalifornia, USA – † 5. október 2011, Palo Alto, Kalifornia) bol americký podnikateľ, vynálezca a investor známy najmä ako spoluzakladateľ technologickej spoločnosti Apple Inc. Jobs bol tiež zakladateľom firmy NeXT a predsedom predstavenstva a väčšinovým akcionárom štúdia Pixar. Spolu so svojím prvým obchodným partnerom a spoluzakladateľom Apple Stevom Wozniakom bol priekopníkom revolúcie v oblasti osobných počítačov v 70. a 80. rokoch 20. storočia.
Jobs sa narodil v San Franciscu v roku 1955 a krátko nato bol adoptovaný. V roku 1972 začal navštevovať Reed College a ešte v tom istom roku ju opustil. V roku 1974 cestoval po Indii, kde hľadal osvietenie a neskôr študoval zen-budhizmus. V roku 1976 spolu s Wozniakom založil spoločnosť Apple s cieľom ďalej vyvíjať a predávať Wozniakov osobný počítač Apple I. O rok neskôr spoločne získali slávu a bohatstvo výrobou a predajom počítača Apple II, jedného z prvých veľmi úspešných masovo vyrábaných mikropočítačov.
V roku 1979 Jobs videl komerčný potenciál počítača Xerox Alto, ktorý sa ovládal myšou a mal grafické používateľské rozhranie (GUI). To viedlo k vývoju značne neúspešného počítača Apple Lisa v roku 1983, po ktorom nasledoval v roku 1984 prelomový Macintosh, prvý sériovo vyrábaný počítač s grafickým používateľským rozhraním. Macintosh v roku 1985 odštartoval priemysel desktop publishingu (napríklad Aldus Pagemaker) a k nemu pribudol Apple LaserWriter, prvá laserová tlačiareň s vektorovou grafikou a jazykom PostScript.
Po dlhom boji o moc s predstavenstvom Apple a jeho vtedajším generálnym riaditeľom Johnom Sculleym bol Jobs v roku 1985 donútený odísť zo spoločnosti. V tom istom roku Jobs vzal so sebou niektorých zamestnancov Apple a založil spoločnosť NeXT, ktorá sa špecializovala na vývoj počítačových platforiem pre vysoké školy a obchodné trhy. V roku 1986 kúpil divíziu počítačovej grafiky spoločnosti Lucasfilm, ktorá sa samostatne vyčlenila ako Pixar.[1] Štúdio Pixar vytvorilo prvý počítačovo animovaný celovečerný film, Toy Story (1995), a stalo sa popredným animačným štúdiom, ktoré vyprodukovalo desiatky komerčne úspešných a kritikou oceňovaných filmov.
V roku 1997 sa Jobs vrátil do Apple ako generálny riaditeľ potom, čo spoločnosť prevzala NeXT. Bol do veľkej miery zodpovedný za oživenie Apple, ktorá bola na pokraji bankrotu. Úzko spolupracoval s britským dizajnérom Jonym Ivom na vývoji radu produktov a služieb, ktoré mali väčší kultúrny dosah, počnúc reklamnou kampaňou „Think different“ a končiac iMacom, iTunes, Mac OS X, Apple Store, iPodom, iTunes Store, iPhonom, App Store a iPadom. V rokoch 1999 až 2002 bol Jobs aj členom predstavenstva firmy Gap Inc.[2] V roku 2003 Jobsovi diagnostikovali neuroendokrinný nádor pankreasu. Zomrel v roku 2011 na zástavu dýchania súvisiacu s nádorom. V roku 2022 mu bola posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody. Od svojej smrti získal 141 patentov. Celkovo má Jobs viac ako 450 patentov.[3]
Vyznamenania a ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 2022: posmrtne udelená Prezidentská medaila slobody
- 2013: posmrtne uvedený ako Disney Legend.
- 2012: Grammy Trustees Award, cena pre tých, ktorí ovplyvnili hudobný priemysel, ktoré nesúvisia s výkonom.
- 2007: Jobs bol uvedený do Kalifornskej siene slávy, ktorá sa nachádza v Kalifornskom múzeu histórie, žien a umenia.
- 2007: Jobs bol menovaný za najsilnejšieho človeka v biznise magazínom Fortune.
- 1989: „Entrepreneur of the Decade“ od magazínu Inc.
- 1987: Jobs bol ocenený Jeffersonovou cenou za verejné služby (Jefferson Award Of Public Service)
- 1985: Jobs spoločne so Stevom Wozniakom získali National Medal of Technology za ich vývoj a zavedenie osobného počítača.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PAIK, Karen. To Infinity and Beyond! (The Story of Pixar Animation Studios). San Francisco, Kalifornia, USA : Chronicle Books LLC, 2015. 320 s. ISBN 978-1-4521-4765-9. Kapitola Steve, s. 52.
- ↑ Steve Jobs resigns from Gap’s board [online]. berkeleydailyplanet.com, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
- ↑ Steve Jobs Lives on at the Patent Office [online]. technologyreview.com, [cit. 2025-02-11]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]Commons ponúka multimediálne súbory na tému Steve Jobs
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna pamätná stránka (po anglicky)
- Narodenia 24. februára
- Narodenia v 1955
- Úmrtia 5. októbra
- Úmrtia v 2011
- Podnikatelia USA
- Dizajnéri USA
- Filmoví producenti USA
- Informatici USA
- Vynálezcovia USA
- Miliardári USA
- Filantropi
- Apple
- Osobnosti USA nemeckého pôvodu
- Osobnosti zo San Francisca
- Úmrtia na rakovinu pankreasu
- Nositelia Presidential Medal of Freedom