Preskočiť na obsah

Sthennis z Olynthu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Sthennis (starogr. Σθέννις) bol grécky sochár z prelomu 4. a 3. storočia pred Kr.[1]

Sthennis, syn Hérodóra z Olynthu, bol grécky sochár činný na prelome 4. a 3. storočia pred Kr. Tvoril hlavne sochy z bronzu.[2] Keď macedónsky kráľ Filip II. v roku 348 pred Kr. jeho rodný Olynthos zničil,[3] odsťahoval sa do Atén, kde prijal aténske občianstvo.[2][4] O sochárskej tvorbe Sthennida nám podávajú svedectvá písomné správy antických autorov, ako i niekoľko objavených jeho menom signovaných podstavcov jeho nezachovalých diel.[4][5][6][7]

Rímsky spisovateľ Plínius, ktorý ho zaradil do plejády najvýznamnejších ľudí čias 113. olympiády (v rokoch 328324 pred Kr.),[8] z množstva jeho diel vyzdvihuje sochy božstiev Jupitera, Ceres a Minervy (totožných s gréckymi božstvami Dia, Demetry a Atény) umiestnených v chráme Concordia (západne od Rímskeho fóra) v Ríme.[9] Staroveký cestovateľ Pausanias zaznamenal, že bol autorom sôch boxerov Pyttala a Choirila z Élidy, olympijských víťazov z rokov 320 a 316 pred Kr., ktoré videl na posvätnej pôde Olympie.[10] Medzi jeho diela patrila aj socha Autolyka, legendárneho zakladateľa gréckeho mesta Sinópé, ktorá zaujala gréckeho geografa Strabóna v Kárii.[11][12]

Nápis na podstavci z bieleho mramoru objavený v archeologickej lokalite starovekej boiótskej veštiarne Amfiareion, datovaný do rokov 287281 pred Kr., uvádza, že Aténčan Sthennis zhotovil sochu tráckeho kráľa Lysimacha. Táto socha stála pravdepodobne v chráme zasvätenom Amfiaraovi, jedného z vodcov vojny siedmich proti Tébam.[4] Z ďalšieho nápisu z podstavca objaveného v Ríme je znateľné, že zhotovil sochu Dióna, dnes už neznámeho filozofa z Efezu.[7]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 375.
  2. a b Treccani, Sthennis
  3. Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 12.
  4. a b c Inscriptiones Graecae, Epigr. tou Oropou 383
  5. Inscriptiones Graecae, IG II² 3829
  6. Inscriptiones Graecae, IG II² 4902
  7. a b Inscriptiones Graecae, IGUR IV 1491
  8. Plínius, Naturalis Historia, 34,19,51.
  9. Plínius, Naturalis Historia, 34,19,90.
  10. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 466.
  11. Strabón, Geographica 12,546.
  12. Plutarchos, Bioi paralléloi, Leukios Loukoulos, 23,4.