Stolový počítač

Stolový počítač (iné názvy: stolný počítač, desktopový počítač, desktop) je klasický stolný počítač, tak ako ho väčšina používateľov pozná. Táto skratka pochádza z angličtiny a dá sa voľne preložiť ako "na stole".

Pod týmto pojmom sa väčšinou rozumie klasické PC, ktoré je možné samostatne používať. Nie je nutné ho napojiť do systému strediskových počítačov. Hlavné použitie tohto termínu je pre rozlíšenie jednotlivých typov počítačov - laptop, PDA a desktop, čo sú najčastejšie kategórie, do ktorých sa počítače rozdeľujú.

Desktopy patria medzi najrozšírenejší typ počítačov a sú používané v školách, pre prácu, ale aj pre zábavu. Najčastejšie na nich používatelia vytvárajú textové dokumenty, upravujú fotografie a používajú na vzájomnú komunikáciu cez internetovú sieť. Desktopy sú modulárne, je možné ich veľmi jednoducho vylepšovať a prestavovať.

História[upraviť | upraviť zdroj]

1977-1982[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé desktopové počítače sa začali vyrábať v neskorých 70. a 80. rokoch, pretože vtedy ešte neboli žiadne PDA ani laptopy. Prvým masovo rozšíreným a úspešným desktopom bol počítač Apple II, ktorý v roku 1977 predstavila firma Apple Computer. V roku 1982 bol predstavený prvý počítač typu "IBM kompatibilný", s procesorom Intel 8086 a architektúrou x86, ku ktorej je (aj cez veľa ďalších inovácií) zachovávaná spätná kompatibilita doteraz.

80. roky[upraviť | upraviť zdroj]

Spolu s desktopmi súperili rôzne koncepty počítačov. V 80. rokoch to boli 8 bitové herné počítače (typu Atari 800, ZX Spectrum, Commodore 64), ktoré nemali zvláštnu skriňu a potrebnú elektroniku schovávali pod klávesnicou; na prelome 80. a 90. rokov ich postupne vystriedali 16 bitové počítače (napr. Atari 130, Amiga 500/1200).

Otvorený koncept[upraviť | upraviť zdroj]

Tieto 8 a 16 bitové počítače (rovnako ako počítače Apple) boli spravidla vyrábané centrálne jednou firmou, naopak osobné počítače (pri ktorých desktopová podoba prevládala) ponúkli otvorený koncept. Vznikli štandardizované sloty a rozhrania, do ktorých mohli byť vložené iné ako originálne komponenty. Desktopový počítač sa stal konfigurovateľnou "skladačkou", v ktorej sa dalo vymeniť takmer všetko, od zdroja, počítačovej skrine, základnej dosky, chladenia, procesora a koprocesora, pamäte, rozširujúcich kariet až po periférne zariadenia. Vznikli tak príležitosti pre veľa ďalších výrobcov počítačových komponentov a doplnkov a spolu s tým rástol aj počítačový priemysel. Táto otvorená stratégia sa nakoniec ukázala úspešnejšia ako centralizovaná výroba počítača jednou spoločnosťou od začiatku až do konca, a desktop tak úspešne prežil éru 80. a 90. rokov.

90. roky[upraviť | upraviť zdroj]

V polovici 90. rokov sa konala druhá éra rozšírenia desktopových počítačov, vďaka masovej marketingovej kampani o ich multimediálnych možnostiach. Druhá polovica 90. rokov potom bola v znamení neustáleho zvyšovania výkonu procesorov a grafickej karty, spolu s inováciami v multimediálnych rozšíreniach inštrukčnej sady hociktorého novo uvedeného procesora.

21. storočie[upraviť | upraviť zdroj]

Od konca 90. rokov, spolu s ďalšou miniaturizáciou, výrazne vzrástla výroba laptopov a v 1. dekáde 21. storočia silnela potreba aj móda byť "mobilný" a "bezdrôtový". V treťom kvartáli roku 2008 predaj laptopov prekonal predaj desktopov^[1] a približne v rovnakej dobe nastúpili netbooky, tablet PC, APU a ďalšie globálne trendy - napr. hybridné zariadenie kombinujúce počítač s mobilným telefónom alebo možnosťami GPS, spolu s mobilitou tendencia znížiť TDP, byť ekologickejšie atď. Desktopy sú teda teraz zanechané v kvantitatívnej menšine, ale stále majú svoje miesto v podobe serverov a pracovných staníc v profesionálnych pracoviskách.