Straka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Straka obyčajná
Pica pica NBII.jpg
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
(globálne[1], na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pica pica
Linnaeus, 1758
Synonymá
straka čiernozobá
Pica pica map.png
Mapa rozšírenia straky obyčajnej a jej poddruhov
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Straka obyčajná alebo straka čiernozobá[3] (Pica pica) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Žije v Palearktíde a rozšíril sa aj do severnej Ameriky.[4] Je to inteligentný vták.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s charakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom sa dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibírskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Od 70tych rokov 20. storočia sa rozšírili do obcí a veľkých miest ako sú napríklad Bratislava, Košice a Zvolen.[4] Straky sú najčastejšie pozorované v nížinách a v stredných polohách do 900 m n. m. až do hôr 1 000 m n. m.[4]. V hniezdnom období bola zaznamenaná najvyššie 1 360 m n. m. a v mimohniezdnom období až 1 420 m n. m..[4]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 - 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 - 140 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Ekosozologický status v rokoch 1995, 1998[4] a 2001 žiadny.[5] V roku 2014 LC - menej dotknutý.[2][6][7] Európsky ochranársky status nezaradený SPEC. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[4]

Spôsob života[upraviť | upraviť zdroj]

Denná aktivita straky začína približne 30 minút pred východom slnka, v čase keď končí nautický úsvit a začína občiansky úsvit. Hodinu pred západom slnka ukončujú svoju dennú aktivitu a približujú sa na miesto nocovania, na ktorom sa nachádzajú tesne po západe slnka. Straky vytvárajú dve hlavné sociálne formy, v hniezdnej dobe straky ktoré hniezdia žijú v pároch vo svojich teritóriách a tie čo nehniezdia žijú v skupinách. V zime vytvárajú veľké kŕdle, často mnoho sto jedincov.

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺbkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetvičiek a hore jemnou výstelkou tráv, korienkov, vlákien a chlpov.

Samice znášajú 6 – 7 zelenkastých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 – 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 – 27 dní.

Spoločné nocoviská[upraviť | upraviť zdroj]

Nehniezdiace jedince vytvárajú spoločné nocoviská. Na jeseň a v zime sa k nim pripájajú aj páry, ktoré majú vlastné teritória. Nocoviská sa nachádzajú na neprístupných miestach ako močiare a malé ostrovy. Straky ich využívajú mnoho rokov.

V zime nocuje spolu najčastejšie 20 - 50 strák, zriedkavo niekoľko stoviek jedincov. V strednej Európe spravidla do 100 jedincov, len zriedkavo boli pozorované nocoviská až do 600 jedincov.[8] Výnimočné je pozorovanie 860 nocujúcich strák v januári 2018 v Bratislave pri železničnej stanici Rača.[9]

Inteligencia[upraviť | upraviť zdroj]

Patrí medzi veľmi inteligentné vtáky. Straka dokáže spoznať v zrkadle svoj vlastný odraz (mimo cicavcov tak ide o jediný druh, ktorý to dokáže)[10]. Oblasť mozgu s názvom nidopallium je vo svojej relatívnej veľkosti porovnateľná so šimpanzmi, orangutanmi a ľuďmi.[11] Boli u nich pozorované viaceré sociálne rituály, pravdepodobne aj vyjadrenie smútku.[12] Vo voľnej prírode sa dokážu spoločne organizovať pri love iných vtákov alebo pri ohrození predátormi.[13]

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.

Výsledky spracovania potravy 239 dospelých strák zo západného a stredného Slovenska ulovených z každého mesiaca roka spracované pánom Sovišom (1968, 1970) ukazujú, že rastlinná potrava tvorila 57,72 % a živočíšna 33,34 % (zvyšok tvorili gastrolity). Na rastlinnej zložke sa podielali obilniny a iné kultúrne rastliny 39,79 % (z toho jačmeň 9,4 % a pšenica 8,9 %) a ovocie tvorilo 2,03 % (čerešňe a hrozno). V živočíšnej časti potravy prevládal hmyz 27,82 % a na ostatné ostávalo 5,52 % (z tých 33,34 %). Vyhodnotenie 116-tich mláďat na hniezdach ukázalo, že živočíchy mali u nich v potrave podiel až 90,39 %, rastliny 5,48 % a zvyšok boli gastrolity. Živočíšna potrava sa skladala najmä z hmyzu a povúkov 51,89 %, veľký podiel 36,12 % pripadal na drobné hlodavce a ostatok vtáky. Z rastlín to bolo prevažne ovocie. Po vylietaní z hniezda sa im strava postupne menila na pomery ako u dospelých.[14]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2018.1. Prístup 3. septembra 2018
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2016-12-12]. Dostupné online.
  4. a b c d e f DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Straka obyčajná / Straka čiernozobá, s. 573 - 575.
  5. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  6. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  7. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava : Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  8. BOSCH, Stefan. Factors influencing the behaviour and number of roosting magpies (Pica pica) in winter. - Einflüsse auf Verhalten und Bestandsdynamik einer Schlafgesellschaft der Elster (Pica pica) im Winter. (in german, with several photographs and diagrams) (PDF Download Available) [online]. Orn.Jh.Bad.-Württ.21, 2005: 125-136 in researchgate.net, 2005-01-01, [cit. 2018-01-14]. Dostupné online. (po nemecky)
  9. PAČENOVSKÝ, Samuel. databázový systém Aves-Symfony [online]. aves.vtaky.sk, [cit. 2018-01-14]. Dostupné online.
  10. HELMUT, Prior; ARIANE, Schwarz; ONUR, Güntürkün. Mirror-Induced Behavior in the Magpie (Pica pica): Evidence of Self-Recognition [online]. journals.plos.org, 2018-08-19, [cit. 2018-10-10]. Dostupné online. (po anglicky)
  11. EMERY, N.J.; CLAYTON, N.S.. Comparative vertebrate cognition: are primates superior to non-primates?. New York : Kluwer Academic, 2004. ISBN 978-0-306-47727-0. Comparing the complex cognition of birds and primates, s. 9, 3–56.
  12. BEKOFF, M.. Animal emotions, wild justice and why they matter: Grieving magpies, a pissy baboon, and empathic elephants. Emotion, Space and Society (Elsevier), 2009, s. 1–4. DOI10.1016/j.emospa.2009.08.001.
  13. ROBERTSON, Joyce. Meet the Magpie. [s.l.] : AuthorHouse, 2010. ISBN 9781449087913. S. 5.
  14. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Elster na nemeckej Wikipédii.