Straka obyčajná

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Straka obyčajná
Pica pica NBII.jpg
Stupeň ohrozenia
Vyhynutý Vyhynutý Vyhynutý vo voľnej prírode Kriticky ohrozený Ohrozený Zraniteľný Takmer ohrozený Ohrozený Najmenej ohrozený Najmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
[1]
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Pica pica
Linnaeus, 1758
Synonymá
straka čiernozobá
PicaPica.jpg
Mapa rozšírenia straky obyčajnej a jej poddruhov
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Straka obyčajná alebo straka čiernozobá[2] (Pica pica) je spevavec z čeľade krkavcovitých. Žije v Palearktíde a rozšíril sa aj do severnej Ameriky.[3]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Meria skoro toľko ako vrana túlavá (46 cm). Má dlhý stupňovitý chvost. Sfarbenú má hlavu, hruď a chrbát dočierna, brucho a ramená sú biele, krídla sú kovovo lesklé. Pri lete je na krídlach vidno čierne orámovanie bielych ručných letiek. Pri lete má nápadne dlhý chvost a typickú kontrastnú kresbu. Lieta s charakteristickými veslovitými údermi krídiel. Samec a samica sa navzájom neodlišujú, mladé jedince majú kratší chvost a operenie bez lesku.

Hlas[upraviť | upraviť zdroj]

Hlasité škreky, menej polohlasné štebotanie. Vydáva „šak-čak“, niekedy „šakerak“ alebo „kek-kek“.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Obýva rozsiahle územie od západného pobrežia Írska, Pyrenejského polostrova a Maroka po Korjatské pohorie a Kamčatku na východe. Na severe zasahuje najďalej v Škandinávii (70° N). Svojim výskytom sa dotýka severného polárneho kruhu ešte v oblasti medzi Bielym morom a Uralom, v Západosibírskej nížine v povodí Obu a Jeniseja, a v Anadyrskej nížine na Ďalekom východe. Na juhu zostupuje až na severoafrické pobrežie, do Saudskej Arábie (15° N), južnej Číny a Taiwanu. Žije aj v Severnej Amerike.

Výskyt a stav na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska sú straky rozšírené po celom území. Najradšej obývajú otvorenú krajinu s roztrúsenými stromami, alejami, stromoradiami a pásmi krovín. Nevyhýbajú sa ani ovocným záhradám a malým lesíkom. Od 70tych rokov 20. storočia sa rozšírili do obcí a veľkých miest ako sú napríklad Bratislava, Košice a Zvolen.[3] Straky sú najčastejšie pozorované v nížinách a v stredných polohách do 900 m n. m. až do hôr 1 000 m n. m.[3]. V hniezdnom období bola zaznamenaná najvyššie 1 360 m n. m. a v mimohniezdnom období až 1 420 m n. m..[3]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 30 000 - 60 000, zimujúcich jedincov 70 000 - 140 000. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú mierny nárast o 20 do 50%. Stupeň ohrozenia S - vyhovujúci ochranársky status.[3]

Hniezdenie[upraviť | upraviť zdroj]

Hniezdia v apríli až máji raz za rok. Hniezdo je veľké, zhora kryté často strieškou z vetiev, umiestnené vysoko na stromoch. Hniezdo je tvorené z vetiev a paličiek, hniezdna kotlina je vytvorená z blata a hliny s vnútorným priemerom až 20 cm a hĺbkou 15 cm. Túto vystelú vrstvou vetvičiek a hore jemnou výstelkou tráv, korienkov, vlákien a chlpov.

Samice znášajú 6 – 7 zelenkastých husto tmavohnedo škvrnitých vajec, na ktorých sedia samé asi 17 – 18 dní, mláďatá potom kŕmia obidvaja rodičia asi 22 – 27 dní.

Potrava[upraviť | upraviť zdroj]

V zimných mesiacoch v nej prevažuje zložka rastlinná, v letných naopak živočíšna. V čase kŕmenia mláďat straky najprv zbierajú malé bezstavovce (pavúky, húsenice, larvy), neskôr chrobáky, červy, blanokrídlovce a drobné stavovce (hlavne hraboše a zdochliny). Podiel vajec a mláďat drobných spevavcov je veľmi nízky a samozrejme je časovo obmedzený práve len na obdobie hniezdenia. V lete a na jeseň v potrave prevažujú rôzne plody (bobule, čerešne, hrušky) a semená, ktoré sú významné najmä v zime. V mestách do svojho jedálneho lístka pridávajú odpadky a živočíchy uhynuté pod kolesami áut.

Výsledky spracovania potravy 239 dospelých strák zo západného a stredného Slovenska ulovených z každého mesiaca roka spracované pánom Sovišom (1968, 1970) ukazujú, že rastlinná potrava tvorila 57,72 % a živočíšna 33,34 % (zvyšok tvorili gastrolity). Na rastlinnej zložke sa podielali obilniny a iné kultúrne rastliny 39,79 % (z toho jačmeň 9,4 % a pšenica 8,9 %) a ovocie tvorilo 2,03 % (čerešňe a hrozno). V živočíšnej časti potravy prevládal hmyz 27,82 % a na ostatné ostávalo 5,52 % (z tých 33,34 %). Vyhodnotenie 116-tich mláďat na hniezdach ukázalo, že živočíchy mali u nich v potrave podiel až 90,39 %, rastliny 5,48 % a zvyšok boli gastrolity. Živočíšna potrava sa skladala najmä z hmyzu a povúkov 51,89 %, veľký podiel 36,12 % pripadal na drobné hlodavce a ostatok vtáky. Z rastlín to bolo prevažne ovocie. Po vylietaní z hniezda sa im strava postupne menila na pomery ako u dospelých.[4]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. IUCN Red list 2016.3. Prístup 9. decembra 2016
  2. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov [online]. Bratislava : SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2015-11-06, [cit. 2016-09-30]. Dostupné online.
  3. a b c d e DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Dušan Karaska. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Straka obyčajná / Straka čiernozobá, s. 573 - 575.
  4. FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 2. Bratislava : Veda, 1979.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]